Adrian Gubčo 24.10.2025 15:48

Nižší, ale stále obrovský. Výška budúceho najvyššieho mrakodrapu je známa

Bratislava by mohla byť v budúcnosti mestom mrakodrapov. Po dokončení prvej budovy s výškou nad 150 metrov, ktorá sa štandardne považuje za minimum pre označenie mrakodrap, sa pripravuje aj druhá. Pripravovaný zámer od spoločnosti JTRE mal byť podľa pôvodných úvah jednou z najvyšší veží v Európskej únii. Odvtedy však prešiel určitými zmenami.

Zdroj: JTRE

Slovenská metropola sa už desaťročia pozerá pri svojom rozvoji do výšky. V roku 1975 tu bola dokončená najvyššia budova v Československu v podobe výškovej budovy STV, v roku 2002 ju prevýšila centrála NBS. Na tri roky (2020-2023) sa najvyššou budovou v krajine stala veža Nivy Tower, aby ju napokon prevýšila Eurovea Tower so 168 metrami. Išlo zároveň o prvý mrakodrap na Slovensku.

Developer Eurovea Tower, spoločnosť JTRE, však zo svojich ambícií nezľavil. Ešte pred koncom roka 2022 sa objavila informácia, že spoločnosť preveruje možnosť vybudovania ešte vyššieho mrakodrapu východne od Tower 115. Pôvodne sa tu mala vybudovať administratívna veža East Tower, hmotou a výškou pripomínajúca susednú Tower 115. S ohľadom na situáciu na trhu ale investor uprednostnil rezidenčnú zástavbu.

Z analýz developera vyplynulo, že by tu napokon nemusela byť jedna veža, ale rovno dve. Jeden z mrakodrapov by mal 260 a druhý 180 metrov. Vyšší z nich by tak bol – minimálne nateraz – druhou najvyššou budovou v Európskej únii. Vyššia by bola len Veža Varso vo Varšave, za ktorou, mimochodom, tiež stojí slovenská spoločnosť HB Reavis.

JTRE vyhlásilo architektonická súťaž, do ktorej bolo prizvaných niekoľko svetových kancelárií so skúsenosťami vo výstavbe mrakodrapov alebo výškových budov. V tvrdej konkurencii sa presadila renomovaná holandská kancelária KCAP v spolupráci s inžiniermi z Buro Happold. Rozhodla sa zvoliť variant dvojice veží, z ktorých vyššia by mala zmieňovaných 260 a nižšia 184 metrov. Prepájať ich malo presklené átrium s vybavenosťou pre rezidentov i verejnosť.

Developer sa po predstavení výsledkov na určitú dobu odmlčal. Počas tohto obdobia naďalej analyzoval možnosti a potenciál Bratislavy pre umiestnenie takéhoto projektu. V priebehu tohto leta prišiel s definitívnou odpoveďou.

Ako informoval Michal Dutka, hovorca JTRE, spoločnosť sa skutočne rozhodla pre výstavbu mrakodrapu – napokon však len jedného. „Rozhodnutie postaviť jednu výškovú budovu je výsledkom dôkladných interných analýz projektu z viacerých uhlov pohľadu – ekonomického, z hľadiska dĺžky i náročnosti povoľovacích procesov, stavebno-technického ako aj z pohľadu očakávaného vývoja budúcich potrieb trhu,“ vysvetlil Dutka.

Malo pritom ísť o vyšší z mrakodrapov, no bez potvrdenej výšky. „Výška plánovanej dominanty bude ešte predmetom ďalšej odbornej diskusie,“ oznámil hovorca. Súčasťou tejto diskusie boli okrem developera aj architekti a inžinieri.

Tieto debaty sú dnes už ukončené. Podľa informácií YIM.BA developer podal na Magistrát projektovú dokumentáciu so žiadosťou o vyjadrenie k investičnému zámeru (čo je akýsi predstupeň pred vydaním záväzného stanoviska). Jej súčasťou je aj definitívna výška mrakodrapu. Tá by mala dosiahnuť 220 metrov.

Aj napriek menšej výške pôjde o nespochybniteľnú dominantu. Zdroj: JTRE

Výška 220 metrov je síce oproti avizovaným 260 metrom výrazne nižšia, stále však ide o impresívne číslo. Eurovea Tower prevýši o 52 metrov, čo je veľký rozdiel – ešte väčší ako rozdiel medzi Panorama Towers a Eurovea Tower. Nová veža tak bude nespochybniteľnou dominantou Bratislavy. Oproti najbližšej výškovej budove, Tower 115, bude dvojnásobne vyššia.

Zachovať by sa malo aktuálne známe architektonické riešenie. Víťazný návrh bol opísaný ako „zväzok viacerých štíhlych veží, končiacich sa v rôznej výške, ktoré vo vyváženej kompozícii s Eurovea Tower tvoria štruktúrovaný zhluk vertikál a tým prispievajú k bohatosti a komplexnosti panorámy mesta“. Toto bude v podstate platiť aj naďalej.

Mrakodrap bude natočený tak, aby maximalizoval výhľady a presvetlenie, využívajúc konštrukčný princíp mriežky. Pri základni budovy vznikne pavilón so službami a pergola, brániaca negatívnym vplyvom vetra. Na ostatných podlažiach budú byty vyššieho štandardu. Presný počet rezidencií známy nie je, bude ich však pravdepodobne niekoľko stoviek. Na najvyšších podlažiach možno očakávať vznik najluxusnejších bytov, v niektorých prípadoch aj s terasami nad ustupujúcimi podlažiami.

Redukcia počtu veží má priniesť aj benefit pre verejnosť v podobe väčšieho verejného priestranstva v susedstve budovy. Podľa aktuálnych vízií bude poňatý ako zvlnený park, ktorého kompozícia bude pripomínať mozaiku ostrovov a riečnych ramien, typickú pre vnútrozemskú deltu Dunaja v blízkosti Bratislavy. Mrakodrap má z tohto prostredia prirodzene vyrastať.

Čo sa týka medzinárodného kontextu, ak by Bratislava získala v tomto momente vežu o výške 220 metrov, bola by na 14. mieste, ktoré by si delila s tromi ďalšími budovami. Vyššie budovy sú vo Varšave, Frankfurte, Madride, Paríži, Göteburgu, Miláne či Rzeszówe, rovnako vysoká je najvyššia budova Viedne DC Tower. Keby sa rátala celá Európa, bola by na 47. mieste. Vo výstavbe je v EÚ šesť vyšších veží.

Kedy pôjde do realizácie pripravovaný mrakodrap od JTRE, v tomto momente známe nie je. V čase predstavenia výsledkov súťaže developer neočakával, že by začal s výstavbou pred rokom 2030. Naostatok, k zámeru sa musí vyjadriť a súhlasiť s ním Hlavné mesto, zároveň budú prebiehať aj ďalšie stupne povoľovania. Nemožno tak vylúčiť, že sa dvere mrakodrapu skutočne otvoria až na konci tejto dekády.  

Mrakodrap by mal vzniknúť aj v rámci projektu Chalupkova. Zdroj: Penta Real Estate / EIA

Pripravovaný zámer v Eurovea City nemá byť jedinou budovou s parametrami mrakodrapu, ktorá by v Bratislave v horizonte najbližších desiatich rokov mohla pribudnúť. Otvorená je možnosť vzniku minimálne dvoch ďalších, vylúčiť však nemožno ani ďalšie.

Do veľkej miery potvrdený je záujem developera Penta Real Estate o vznik takejto budovy v rámci komplexu Chalupkova. Obrovský projekt zahŕňa transformáciu rozsiahleho územia, vymedzeného Mlynskými nivami, Košickou a Chalupkovou. Postupne tu majú vzniknúť kancelárie, bývanie aj občianska vybavenosť, pričom srdcom územia bude veľký vnútroblokový park. Autorom urbanistického a architektonického konceptu je slávne štúdio Stefano Boeri Architetti.

Dominantou tohto komplexu by mala byť veža na rohu Mlynských nív a Košickej. Podľa pôvodných úvah mala mať okolo 120 metrov, aktuálne ale developer žiada o zmenu územného plánu. Z podkladov vyplýva, že by veža mohla mať až 160 metrov. Hoci by nebola ani dnes najvyššia, s ohľadom na polohu by sa mimoriadne významne podieľala na podobe bratislavskej panorámy.

Druhý mrakodrap by teoreticky mohol vzniknúť na pozemku, označovanom ako Ryba. Ide o plochu na východnej strany križovatky Košickej s Prístavnou, v susedstve Zimného prístavu. Vlastníkom je developer HB Reavis. Ten nateraz odmieta špecifikovať, ako bude vyzerať zástavba na tomto mieste. Aj v tomto prípade ale priestor podlieha zmene regulácie s cieľom umožniť rozvoj bývania. Hlavné mesto tu v zmysle návrhu výškového zónovania očakáva najvyššiu budovu v Bratislave. 

Napokon, existuje ešte hypotetická možnosť vzniku výraznejších objektov v areáli Zimného prístavu. Štát aj mesto sa otvorene stavajú k jeho prestavbe na polyfunkčnú mestskú zónu s bývaním, pracoviskami i verejnými priestormi. Štát chce otvoriť lokalitu súkromným investorom, pričom chce získať na tomto obchode stovky miliónov eur. To si bude od privátnych developerov vyžadovať obrovské zhodnotenie, čo je nereálne bez výškových budov, teoreticky aj mrakodrapov.

Naostatok, nedávno sa objavili informácie o možnom vstupe investora zo Spojených arabských emirátov. S ohľadom na charakter výstavby vo viacerých emirátoch je nepravdepodobné, že by takáto spoločnosť navrhovala niečo iné ako veže, možno aj s mimoriadnou výškou.

Bratislavu tak môže čakať ešte intenzívny rozvoj a transformácia panorámy. Eurovea Tower je dnes neohrozeným pánom „skyline“ metropoly, môže však ísť len o dočasnú dominanciu. JTRE otvorene tvrdí, že postaví ešte vyššiu budovu a v tieni pravdepodobne nebudú chcieť ani ostatní developeri. Premena na mesto mrakodrapov tak bude pokračovať aj v najbližších rokoch.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.