Adrian Gubčo 17.08.2025 17:31
Mrakodrap definitívne postavíme. JTRE potvrdzuje realizáciu vlajkového projektu, urobilo výraznú zmenu
JTRE patrí k najsilnejším developerom v Bratislave, čomu zodpovedá aj mierka projektov tejto spoločnosti. Na konci minulého roka však predstavila zámer, ktorý je mimoriadny aj na jej pomery. V susedstve prvého slovenského mrakodrapu Eurovea Tower mali vzniknúť dva ďalšie. Teraz firma potvrdzuje, že výstavba budovy mimoriadnej výšky je takmer istá – hoci projekt prešiel významnou zmenou.
Zdroj: JTRE
Koruna nového centra
JTRE sa začalo v lokalite tzv. bratislavského downtownu, teda južnej časti štvrte Nivy, pohybovať už v prvej dekáde tohto storočia. Hneď od počiatku sa spoločnosť venovala výškovým budovám – developer zmodernizoval vežu Tower 115 a zriadil tu (na tú dobu) moderné kancelárie. Odvtedy si tu výrazne posilnil pozíciu a postupne pridáva jeden výrazný projekt za druhým.
V ďalších rokoch začal rozvíjať okolie prvého projektu. Vybudoval tu veľký výškový projekt Panorama Towers, doplnil ho nižšími kancelárskymi budovami a neskôr postavil aj v tej dobe najvyššiu rezidenčnú vežu na Slovensku v podobe Klingerky. Následne sa vrhol na svoju dovtedajšiu vlajkovú loď – pokračovanie komplexu Eurovea, kde okrem rozšírenia nákupného centra, nových bytov a kancelárií postavil aj prvý slovenský a bratislavský mrakodrap.
Eurovea Tower so 168 metrami sa stala dominantou nábrežia a jednou z najvýraznejších budov v Bratislave. Vďaka osadeniu priamo na hrane promenády má mimoriadne exponovanú pozíciu, čím dramaticky dotvára vedutu mesta od Dunaja. V súčasnosti ide o jeden z najvýznamnejších symbolov porevolučného rozvoja Bratislavy, spojeného s expanziou centra práve do oblasti okolo komplexu Eurovea.
Výstavba mrakodrapu bola navyše komerčne úspešná – vypredané boli takmer všetky rezidencie, ktorých je až 408. Dnes zostávajú voľné už len posledné jednotky. Inak ale majiteľa získala veľká väčšina bytov napriek cene, ktorá patrila k najvyšším v celom meste.
Výborné prijatie projektu dodalo developerovi odvahu. Na konci roka 2022 sa objavili informácie, že JTRE preveruje možnosť vybudovania ešte vyššieho mrakodrapu východne od Tower 115, na mieste, kde sa predtým rátalo s výstavbou kancelárskej veže East Tower. Spoločnosť sa nejakú dobu venovala analýze možností, na základe ktorej dospela k záveru, že by sa tu dali postaviť možno až dva mrakodrapy. Jeden by mal neuveriteľných 260 a druhý 180 metrov.
V roku 2024 bola v tomto zmysle vyhlásená architektonická súťaž, do ktorej bolo prizvaných niekoľko svetových kancelárií so skúsenosťami vo výstavbe mrakodrapov alebo výškových budov. Vo veľkej konkurencii sa presadila renomovaná holandská kancelária KCAP v spolupráci s inžiniermi z Buro Happold.
Rozhodla sa zvoliť variant dvojice veží, riešených ako „zväzok viacerých štíhlych veží, končiacich sa v rôznej výške, ktoré vo vyváženej kompozícii s Eurovea Tower tvoria štruktúrovaný zhluk vertikál a tým prispievajú k bohatosti a komplexnosti panorámy mesta“. Mrakodrapy s 260 a 184 metrami mali smerom k vrcholu postupne ustupovať, čím by vytvárali dojem viacerých veží, spojených do jednej. Prepájať ich malo presklené átrium s vybavenosťou pre rezidentov i verejnosť.
Takto riešený projekt by bol nepochybne korunou nového centra i celej Bratislavy. Napokon, Eurovea Tower by prevyšoval o takmer sto metrov, pričom vyššia veža by dnes bola druhou najvyššou budovou v celej Európskej únii. Tieto fantasticky znejúce informácie však priniesli aj mnoho skepticizmu, či je vôbec v Bratislave niečo také možné postaviť. JTRE dnes už má odpoveď.
Zdroj: JTRE
Najvyšší mrakodrap potvrdený
Od predstavenia výsledkov súťaže prebehla už pomerne dlhá doba, počas ktorej developer o ďalšom postupe prakticky neinformoval. To ale neznamená, že sa príprava zastavila. Uplynulé mesiace patrili ďalšiemu analyzovaniu detailov a možností realizácie. Na základe týchto faktorov dospelo JTRE v uplynulých týždňoch k zásadnému rozhodnutiu.
Priamo na pôde kancelárie KCAP v Rotterdame o nich informoval Michal Dutka, hovorca JTRE. Ako priblížil, developer je definitívne rozhodnutý dať Bratislave nový, vyšší mrakodrap. Postaví sa však len jeden namiesto dvoch. „Rozhodnutie postaviť jednu výškovú budovu je výsledkom dôkladných interných analýz projektu z viacerých uhlov pohľadu – ekonomického, z hľadiska dĺžky i náročnosti povoľovacích procesov, stavebno-technického ako aj z pohľadu očakávaného vývoja budúcich potrieb trhu,“ vysvetlil Dutka.
Vybudovaný by mal byť vyšší z navrhovaných mrakodrapov. Finálna výška však ešte potvrdená nie je. „Výška plánovanej dominanty bude ešte predmetom ďalšej odbornej diskusie,“ upozorňuje Dutka. Developer však potvrdzuje svoj záväzok dodať novú dominantu metropoly v špičkovej kvalite a po starostlivej konzultácii s architektmi projektu.
Vzniknúť tak môže podľa developera ešte lepšie riešenie z pohľadu širokej verejnosti. „Na takomto urbanistickom riešení sme sa zhodli aj s víťazmi medzinárodnej architektonickej súťaže KCAP,“ pripomína M. Dutka. „Navrhované riešenie nám zároveň umožní v srdci downtownu vytvoriť veľkorysejšie verejné priestory s možnosťou rozšírenia o iné funkcie a s väčším dôrazom na ich kvalitu a uplatnenie zelene v území.“
O zlepšení hovorí aj Jeroen Dirckx, partner v KCAP, zodpovedný za projekt. „Boli sme tesne zapojení do tohto rozhodnutia, aby sa zachovala, príp. ešte zvýšila kvalita dizajnu,“ hovorí skúsený architekt. „Myslím, že pre obyvateľov to bude zlepšenie. Okolo veže bude viac priestoru, vzniknú lepšie výhľady a celý priestor bude vzdušnejší. Návštevníci dostanú rozsiahlejší park, čím vznikne zaujímavejšie miesto.“
Autori projektu vrátane inžinierov z Buro Happold venovali veľký priestor optimalizácii natočenia budovy, flexibilite pôdorysu či ochrane pre vetrom, či už z pohľadu obyvateľov či užívateľov parku. K tomu čiastočne poslúži pergola, ktoré bola navrhnutá tak, aby zamedzila silným vertikálnym prúdom v blízkosti veže. Teraz bude musieť prejsť úpravou, stále ale prinesie potrebné zázemie pre rezidentov aj okoloidúcich.
Hoci týmto rozhodnutím Bratislava „príde“ o jeden mrakodrap, aspoň sa potvrdila výstavba druhého – toho výraznejšieho. Zachovaná bude jeho architektúra s postupným ustupovaním podlaží. Hoci vízia slovenskej metropoly ako mesta množstva výrazných, štíhlych veží s výškou na úrovni európskych lídrov znela výborne, realisticky je úspechom, že dostane aj jeden, ktorý výraznejšie prevýši existujúcu Eurovea Tower.
Nové riešenie má viesť k rozšíreniu parku. Na vizualizácii pôvodná podoba projektu. Zdroj: JTRE
Čakanie na novú ikonu začína
Developer po internom zadefinovaní finálneho konceptu prechádza na ďalšiu fázu prípravy – podrobnejšie projektovanie a rokovanie s mestom o zladení jednotlivých požiadaviek. „Budeme sa na viacerých úrovniach rozprávať s mestom o ideálnej výške pre Bratislavu, aby to bolo efektívne, byty dávali zmysel a projekt bol v súlade s Územným plánom,“ popisuje Dutka. Mesto do rozhodnutia o jednej veži nezasiahlo.
Informáciu o úprave projektu však má. Developera teraz čakajú rokovania s mestom a ďalšie spresňovanie parametrov veže. Termíny preto špecifikovať nateraz odmieta. „Nechceme sa v tomto momente zaväzovať k nejakým rokom,“ potvrdzuje Dutka. „Dôležité je, že sa môžeme sústrediť na skutočné riešenie.“ V čase predstavenia víťazného konceptu vedenie JTRE nepredpokladalo, že sa začne stavať pred rokom 2030.
V tom čase sa však rátalo s výstavbou dvoch veží, kvôli čomu by bolo potrebné meniť Územný plán. Aktuálne riešenie by s nim mohlo byť v súlade, čo predstavuje ušetrenie množstva času. Veľmi teoreticky by sa prvé stroje mohli objaviť na pozemku ešte v tomto desaťročí.
Architekti aj investor sľubujú, že Bratislava sa svojej ikony dočká. Priniesť by mala všetky očakávané pozitívne dopady na panorámu mesta. „Tvorená je mnohými vežami. Pridaním ďalšej, ktorá preráža bariéru stometrovej výšky, jej pridá na diverzite,“ myslí si architekt Jeroen Dirckx. „Kompozíciu veží, najmä s ohľadom na stojacu Eurovea Tower, sme veľmi pozorne študovali.“
Mrakodrap bude obsahovať predovšetkým bývanie, hoci počet bytov ešte upresnený nie je. Malo by ísť o mix rozličných jednotiek, pričom menšie sa budú nachádzať skôr na nižších podlažiach. Projekt tak má osloviť rozličných kupujúcich, od investorov po klientov, hľadajúcich reprezentatívne a prestížne bývanie najvyššieho štandardu.
Popri základných architektonických a konštrukčných parametroch – napríklad použití unikátneho konštrukčného systému mriežky, ktorá umožňuje vysokú miery flexibility vnútorných priestorov či uvoľnenie obvodových stien – by sa mali zachovať aj niektoré výnimočné a príťažlivé prvky. Ide napríklad o zelené terasy nad ustupujúcimi podlažiami. „Toto je predmetom detailného skúmania, táto časť dizajnu ale napreduje,“ dodáva Dirckx.
To isté sa týka pergoly. Tá bude riešené tak, aby vytvorila určitú formu bariéry nielen voči vetru, ale aj zvuku z nájazdu na Most Apollo. Vzhľadom na rozšírenie parku ju chcú architekti lepšie previazať s jeho krajinárskym riešením. Park bol inšpirovaný riečnym reliéfom Dunaja, prinesie tak jemne tvarované „vlny“ a ostrovy zelene, z ktorých bude mrakodrap prirodzeným spôsobom vyrastať.
Ako uzatvára JTRE aj KCAP, Bratislava je o krok bližšie k novej ikone, z ktorej bude mať napokon verejnosť viac. Ziskom bude rozsiahlejší verejný priestor, viac zelene a výrazný symbol, ktorý dotvorí siluetu nového downtownu. Vďaka svojej architektúre má pripomínať tri veže, spojené do jednej. V konečnom dôsledku tak nedôjde k strate – práve naopak, Bratislava potvrdí svoj status jedného z najmodernejšie pôsobiacich miest strednej Európy.
Článok vznikol v spolupráci so spoločnosťou JTRE.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
