Martina Gregová 07.08.2023 18:50

Zeleň ako liek. Ako zmeniť znečistené priemyselné areály na zdravé miesta pre pobyt

Brownfieldové záhrady, teda zelené parkové areály na mieste pôvodných výrobných zón, sú vo svete celkom zaužívaným javom. Prvý verejný priestor tohto typu nedávno vznikol aj v Česku. V Ostrave, známej omnoho významnejšou priemyselnou výrobou v minulosti, doplnil dôležitú kultúrnu inštitúciu. Vznikol tak atraktívny priestor, ktorý vlieva do tohto miesta nový život.

Galéria Plato. Autor: Lukáš Kaboň

Rekonštrukcia historickej budovy bývalých bitúnkov v Ostrave bola v minulom roku jednou z najväčších architektonických udalostí v meste. V jedinečných historických priestoroch sa totiž len nedávno otvorila Galéria súčasného umenia Plato. Výnimočnosť tohto projektu, ktorý vznikol na základe architektonickej súťaže, sa potvrdila aj jeho nomináciou na tohtoročnú Českú cenu za architektúru.  

Súčasťou rekonštrukcie však nebol len samotný pamiatkovo chránený objekt bývalých bitúnkov, ale aj priestranstvo, ktoré ho obklopuje. V apríli minulého roka bola spustená jeho revitalizácia. Výsledkom prác je takzvaná brownfieldová záhrada, kde návštevníci nájdu miesto na oddych a trávenie voľného času. Záhrada sa rozprestiera na úctyhodnej ploche 9-tisíc metrov štvorcových. Náklady na revitalizáciu pozemku sa vyšplhali na sumu približne 44 miliónov českých korún (1,8 milióna eur).  

Premena bývalého priemyselne zameraného pozemku na záhradu so sebou prirodzene prináša mnohé problémy, s ktorými sa treba vysporiadať. V obdobných lokalitách sa totiž často nachádzajú zvyšky starých budov či množstvo stavebného či iného odpadového materiálu. Zároveň sa bežne stáva, že aj samotná pôda je poznačená priemyselnou činnosťou, čo môže do veľkej miery ovplyvniť revitalizáciu celého pozemku. V niektorých prípadoch je možné pôdu vyčistiť za pomoci bioremediácie - teda pestovaním rastlín, ktoré zem od týchto znečisťujúcich látok očistia. 

Aj pri revitalizácii záhrady, obklopujúcej novú Galériu Plato, sa jej autori potrebovali v počiatku vysporiadať s chemicky znečistenou pôdou. V tomto prípade sa projektu ujala odborníčka na permakultúrny dizajn Denisa Tomášková.  

Permakultúrny prístup pracuje so znalosťami prirodzených princípov a napodobňuje fungovanie prírody. Navyše sa pri takejto výsadbe nepoužíva chémia, čo je vzhľadom na priemyslom poznačenú pôdu skvelý spôsob, ako pomôcť prírode v danej oblasti zregenerovať sa. Ostrava vďaka tomuto prístupu získala pravdepodobne prvú brownfieldovú záhradu v Česku.

V okolí Galérie Plato návštevníci po novom nájdu lúky s divokými lúčnymi kvetmi, trvalkové záhony a rôzne druhy stromov či krov. Súčasťou záhrady je však aj upravený pobytový trávnik, ktorý môže slúžiť k oddychu či na usporadúvanie rôznych kultúrnych a spoločenských akcií, ktoré doplnia program galérie. Podľa Denisy Tomáškovej by sa záhrada mala do svojej finálnej podoby dostať za päť až sedem rokov.  

 

Galéria Plato. Autor: Lukáš Kaboň

 

Podobu záhrady navyše inšpirovalo aj pôvodné usporiadanie budov. Mnohé z nich museli byť pre zlý stav zbúrané, no ich niekdajšie umiestnenie poslúžilo ako základ pre rozdelenie nového zeleného priestoru. Ovplyvnilo taktiež návrh siete chodníkov a ciest, ktoré pozemkom po novom prechádzajú.  

Pre galériu je úprava verejného priestoru veľmi dôležitá. „Okoliu nového sídla galérie PLATO venujeme rovnakú starostlivosť a prikladáme mu rovnakú váhu ako výstavám a našim vzdelávacím aktivitám," uviedol riaditeľ galérie Marek Pokorný. „Permakultúrne princípy, na ktorých je záhrada založená, sú navyše takmer manifestom nášho prístupu k budovaniu celej inštitúcie. Investorom projektu je mesto Ostrava. Nebolo to ľahké, ale spoločne s ním a autorom konverzie mestských bitúnkov sme sa nakoniec prepracovali k takej koncepcii okolia galérie, ktoré bude empatické nielen k ľuďom, ale aj k zvieratám.” 

Aj keď v Česku možno v podstate hovoriť o prvej záhrade tohto druhu, vo svete ich na mieste bývalých priemyselných pozemkoch vzniklo už niekoľko. Azda najznámejším príkladom je High Line park v New Yorku. Pôvodne vyvýšená železničná trať, ktorá kedysi slúžila na prepravu tovaru po meste, bola pred časom prestavaná na verejný park. O podobný projekt sa už niekoľko rokov usiluje aj Praha. Vršovická drážní promenáda by mala v horizonte niekoľkých rokov vzniknúť na mieste bývalej trate, ktorá prechádza mestskou časťou Praha 10.  

 

Houtan Park. Zdroj: Turenscape  

 

Ďalším pozoruhodným príkladom je park Houtan, ktorý vznikol na mieste bývalého priemyselného areálu v Šanghaji. V tomto prípade ide o lineárny park s rozlohou 35 akrov, ktorý sa vo svojich počiatkoch musel popasovať so sutinami priemyselných stavieb aj s odpadom, ktorý bol súčasťou bývalej skládky. Park dnes okrem primárnej funkcie oddychu priniesol zlepšenie protipovodňovej ochrany a má tiež edukatívny charakter.

Projekty revitalizácií bývalých priemyselných areálov sa v posledných rokoch tešia vzostupu. Mestá aj súkromní investori si totiž čoraz častejšie uvedomujú ich architektonickú hodnotu aj fakt, že v meste je vzácny každý meter štvorcový plochy. Využitie priestoru v prospech adekvátnej funkcie je preto vo verejnom záujme.

Príklady brownfieldových záhrad však poukazujú na často opomínaný problém -  teda ako sa vyrovnať s okolím priemyselných objektov, ktoré so sebou nesú ťarchu svojej bývalej funkcie. Projekty z Ostravy aj zo zahraničia ukazujú možné spôsoby, ako z nich spraviť nielen estetické, ale aj zdravé miesto pre trávenie voľného času.  

 

(Archiweb, Archdaily, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.