Adrian Gubčo 11.07.2025 20:15

Vytrhnutí z koreňov, bez vzťahu ku kvalite. Čomu nasvedčuje reakcia na jednu architektonickú súťaž

Štyri desaťročia socializmu a budovania socialistického, resp. moderného človeka, na nás zanechali vážne stopy. Dodnes sa ich nepodarilo zahladiť a je otázne, či sa to vôbec niekedy podarí, keďže nevhodné vzory preberajú aj mladšie generácie. V tomto prípade sa odrážajú aj na pohľad banálnej veci, ako je postoj k zamýšľanej premene námestia v centre západoslovenského mestečka.

Zdroj: Totalstudio / Mesto Pezinok

Následky socializmu a jeho dopady na spoločnosť sú fascinujúcou témou výskumu nielen pre sociológov, ale aj geografov, urbanistov a mnohé ďalšie odbory. Vládnuca strana implementovala v dovtedy pomaly sa vyvíjajúcich komunitách – zvlášť na Slovensku, ktoré sa vyvíjalo pomalšie oproti mnohým iným európskym krajinám – revolučné zmeny. Počnúc potláčaním slobody, cez nové ekonomické pravidlá, až po prekrývanie niektorých tradícií, cieľom bolo vybudovať úplne novú societu.

V priebehu jednej či dvoch generácií sa státisíce ľudí presunuli do miest, kde boli konfrontované s novými urbanistickými či architektonickými formami aj plánovaním. Tie diktoval modernizmus, ktorý našiel v socialistickom a totalitnom prostredí živnú pôdu pre aplikovanie svojich téz. Mnohé bežné aktivity, spojené s mestami a mestečkami – občasné trhy a jarmoky, verejné stretnutia, demonštrácie – boli z takých či onakých dôvodov potláčané.

Namiesto toho ponúkali plánovači a ideológovia víziu nových miest: rovnostárskych, organizovaných a zelených. Nové spôsoby výstavby a technologické vymoženosti mali prekonať dovtedajšie nedostatky, či už išlo o majetkové, pozemkové aj prírodné prekážky. Z námestí sa stávali parky, nové sídliská vznikali ďalej od centra, lebo boli dostupné autom, korzá sa menili na rušné automobilové ulice, staré „buržoázne“ štvrte sa búrali.

Tieto tendencie sa neskončili pádom režimu v roku 1989. Hoci boli viaceré mestá naveky zjazvené, u mnohých ľudí našiel modernistický prístup silnú odozvu – čiastočne aj preto, lebo nič iné nepoznali. Státisíce ľudí z vidieka sa sťahovali na sídliská, ktoré si spájali s ideálom mestského života. Napokon, nové bytové domy ponúkali moderné vybavenie, dovtedy považované za luxusné, kým nové štvrte všetku základnú vybavenosť. Ľudia boli zároveň vytrhnutí z pôvodných komunít a neboli vedení k tvorbe nových.

Dodnes preto cítiť, že veľká časť verejnosti sa nestotožnila s hodnotami mestského života. Jeho základné princípy, spojené so zdieľaním spoločného priestoru, pokročilejšou deľbou práce aj šetrnosti vo vzťahu k prepravným prostriedkom sú cudzie. V praxi sa to odráža na dvoch základných a zároveň protichodných požiadavkách ľudí voči samosprávam: budovaní parkov a parkovacích miest.

Miestnym sa nepozdáva vznik priestoru pre peších na mieste, kde sa dnes parkuje. Zdroj: Totalstudio / Mesto Pezinok

Živo sa na tom aktuálne presvedčila samospráva Pezinka, malebného malokarpatského mesta, ktoré však bolo znivočené bývalým režimom. Ortofotomapa z roku 1950 odhaľuje, že išlo o klasické mestečko s centrálnym námestím bez rozsiahlejšej výsadby zelene a s pokojnými uličkami s kompaktnou zástavbou. Dnes je námestie pokryté parkom a parkoviskom, veľká časť pôvodných domov zbúraná a autá narúšajú kolorit prostredia.

Pezinok by sa rád vrátil do čias, keď bol príťažlivým centrom malokarpatského regiónu. Zorganizoval súťaž, v ktorej zvíťazila známa bratislavská kancelária pod vedením mimoriadne uznávaného architekta. Presadil sa ekonomickým a dobre premysleným návrhom, ktorý úctivo zachováva časť novej zelene, zároveň ale vracia Pezinku jeho námestie – vytvára verejné fórum jeho obyvateľom, ktorí majú konečne dostať miesto pre stretnutia, podujatia i protesty, ako sa na demokratické mesto patrí. Okrem toho nahrádza parkovanie vo veľkej časti centra priestorom pre ľudí.

Ide o riešenie, ktoré robí z Pezinka opäť štandardné európske mesto, resp. mestečko. Napriek tomu sú reakcie mimoriadne negatívne. Ľudia sa búria proti strate parkovania s nezmyselným argumentom, že to ublíži obchodníkom (hoci z domova aj zo sveta vieme, že to je presne naopak). Žiadajú zachovanie zelene, hoci hlavné námestie dnes slúži skôr ako verejná toaleta. Kritizujú „betónovanie“, ignorujúc, že lokalita má dostať ušľachtilú podobu s kamennou dlažbou.

Nanešťastie, situácia z Pezinka nie je unikátna a týka sa aj Bratislavy. Ide o dôkaz, že sa do veľkej miery vytratil vzťah ku kvalitnému mestskému prostrediu – nie k miestu bydliska, ale k špecifickému prostrediu, ktoré je charakteristické práve pre európske mesto. K takému patrí nielen zeleň, ale aj námestie, peší a cyklistický pohyb či možnosť stretávať sa s blížnymi spoluobčanmi osobne v rámci náhodných stretnutí. V skutočnosti ide o tradíciu, ktorá bola typická aj pre slovenské mestečká, no v minulosti sa vytratila.

Pezinská samospráva stojí pred skúškou odolnosti. Buď naozaj vytvorí kvalitné prostredie v spolupráci s ľuďmi, ktorí rozumejú, prečo by mal verejný priestor vyzerať inak ako dnes, alebo stratí vôľu v prospech jedovatého dedičstva modernizmu a socializmu. V tom druhom prípade ale definitívne príde o možnosť vrátiť Pezinku jeho stratenú dušu.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.