Martina Gregová 04.11.2022 19:40

Veriacich nahradili študenti. Zdevastovaný kostol sa vrátil k životu a obohatil mestskú štvrť

Španielska občianska vojna z neho urobila ruinu, ktorá až donedávna chátrala. Dnes našla budova bývalého kostola z 18. storočia nové využitie - stala sa z nej knižnica pre madridskú univerzitu UNED. Možno aj preto, že sa na podobe kostola zvonku zdanlivo nič nezmenilo, štvrť absorbovala novú realizáciu veľmi prirodzene.

Autor: Carlos Garmendia

Za špecifickou rekonštrukciou stojí španielsky architekt José Ignacio Linazasoro, ktorý sa venuje predovšetkým obnovám historických budov. Linazasoro vždy obdivoval štvrť Lavapiés, v ktorej sa budova bývalej piaristickej školy s kostolom San Fernando nachádza. Podľa jeho slov je Lavapiés posledná „stará" štvrť Madridu, kde je všetko plné života. Rovnako ako v uliciach Neapola alebo na damašskom trhovisku, kde sú ruiny starých pamiatok využité rovnako, ako to zobrazovali Piranesiho rytiny z Ríma. 

Na základe jeho návrhu bola vybudovaná nielen knižnica, ktorú umiestnil do samotných ruín kostolnej budovy, ale navrhol aj revitalizáciu námestia pred budovou, podzemné parkovisko umiestnené pod námestím a tiež novú univerzitnú budovu v ich tesnej blízkosti.  

Prvou časťou koncepcie od známeho španielskeho architekta bolo vybudovanie podzemného parkoviska pod námestím, ku ktorému sa budova kostola San Fernando obracia. Na povrchu následne vznikol verejný priestor, ktoré svojím meradlom aj materiálmi nadväzuje na okolie. Časť plochy námestia je charakteristická použitím bielo-čiernej dlažby v tvare kosoštvorcov, zatiaľ čo zvyšok je navrhnutý ako park. Rekonštrukciou námestia sa táto oblasť stala centrom komunitného života. Architekt bol mnohokrát oceňovaný za to, že zlepšil podobu miesta a tiež zvýšil kvalitu života v danej lokalite.  

Možno k tomu prispel fakt, že na podobe kostola zvonku sa zdanlivo nič nezmenilo. Jeho rekonštrukcia začala v roku 2001. História chrámu siaha až do 18. storočia, počas španielskej občianskej vojny bol zničený a dlhé roky chátral. Koncom 20. storočia začal zo strany verejnosti rásť čoraz väčší záujem o ruinu budovy. Práve vďaka starostlivosti miestnych obyvateľov sa podarilo budovu zachovať v stave, v ktorom ešte mohla byť zrekonštruovaná. V 70. rokoch 20. storočia si v nej dokonca miestni zriadili komunitnú záhradu.  

„Architektonické riešenie by sa nemalo obmedzovať na uplatňovanie vopred daných „klišé", ale malo by sa vyjadrovať prostredníctvom primárnych, nadčasových a nespochybniteľných hodnôt, ako sú materiál, konštrukcia a svetlo, a tiež s ohľadom na brutálny a impozantný charakter miesta a ruiny," opísal svoj prístup k realizácii José I. Linazasoro. Práve vďaka týmto autorovým zásadám pripomína kostol stále svojim spôsobom ruinu – aj po rozsiahlej rekonštrukcii. Stavba však dostala novú funkciu, stala sa z nej knižnica s čitárňou. Prístup architekta k návrhu samotnej rekonštrukcie vychádzal predovšetkým z myšlienky nezabúdať na pamäť miesta. Novú funkciu preto budova absorbovala prirodzene, bez prehnaných zásahov do pôvodného architektonického výrazu objektu. Prístup autora však mnohí označujú za až extrémne kontextuálny. 

Pôvodnej budove pred rekonštrukciou chýbalo zastrešenie, dnes túto funkciu nahradil nový drevený strop, ktorý svojím tvarom odkazuje na pôvodné valené klenby. Vďaka jeho konštrukcii prechádza do interiéru knižnice rozptýlené prirodzené svetlo, vhodné pre podobný typ priestorov. Ako nová hmota, ktorá doplnila stenu smerujúcu do námestia, je riešený aj hlavný vstup do kostola. Za zmienku stojí aj riešenie mobiliáru a osvetlenia v interiéri knižnice, ktoré v rekonštruovanom priestore pôsobia ako “dočasné inštalácie”. Nové drevené prvky mobiliáru tvoria menšie časti interiéru, ktoré odkazujú na nové využitie bez toho, aby uberali na historicite architektúry. 

Na budovu bývalého kostola sa pripája novostavba univerzitnej budovy, ktorá na starší objekt reaguje svojou výškou, proporciami aj použitými materiálmi. Veľmi jasná a racionálna hmota nadväzuje na charakter okolitých budov, a to prevažne stvárnením svojej fasády. 

Projekt rekonštrukcie kostola a jeho premena na knižnicu spolu s návrhom jej okolia vo forme námestia a podzemného parkoviska, ako aj dostavba univerzitnej budovy, sa snaží vytvoriť dialóg medzi prvkami súčasnej architektúry a dominantným historickým objektom. Ponechané ruiny kostola majú byť tiež akýmsi svedectvom tragickej minulosti Madridu. Verejný priestor, ktorý vznikol v okolí budovy, je síce hmotovo zložitý, ale vyznačuje sa jednotou - jednak materiálov a tiež aj formy. Ide o dobrý príklad, ako pracovať so staršími vrstvami a zapojiť ich do života moderného mesta. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.