Adrian Gubčo 19.05.2023 17:12

Verejné inštitúcie a lepšia architektúra sa stávajú pravidlom. Novú podobu získa Ústav pamäti národa

Donedávna platilo, že pri výstavbe sídiel verejných inštitúcií bolo možné očakávať nízku úroveň architektúry a čo najlacnejšie riešenie. To sa však postupne stáva minulosťou. Ďalšou organizáciou, ktorá hľadá novú podobu svojich priestorov, je Ústav pamäti národa (ÚPN). Pomáha sa pritom architektonickou súťažou v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy a spoločnosťou QCM.

Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

ÚPN patrí k relatívne mladým inštitúciám, ktorej úlohou je mapovať represívne aktivity totalitných režimov na Slovensku v období rokov 1939-1989. Vznikol v roku 2002, odkedy sídlil v prenajatých priestoroch na rôznych miestach, hoci verejnosť si ho najviac spája s Námestím SNP. Z dlhodobého hľadiska ale nejde o ideálny stav.

Inštitúcia chce preto vybudovať nové stále sídlo, ktoré by spĺňalo nároky na prácu, ale umožňovalo ju aj prezentovať verejnosti. Navyše, má byť dostatočne reprezentatívne, čo je s ohľadom na význam a poslanie ÚPN dôležité. Pre tento účel bol vytypovaný areál na nároží Karadžičovej a Krížnej ulice. Z juhovýchodu je vymedzený Metodovou ulicou. Ide o vysoko exponované územie v blízkosti významného uzla verejnej dopravy na Trnavskom mýte.

Dnes sa na pozemku nachádza dvojica objektov. Prvou z nich je budova niekdajšej vojenskej väznice s výrazným átriom, dokončená v roku 1934. Neskôr bola prestavaná na administratívnu budovu pre účely štátnej správy, od roku 2009 je však nevyužívaná. Druhým objektom je pavilón, ktorý bol kedysi hospodárskou budovou rozsiahleho neorenesančného Ludwigovho paláca. Dnes je považovaný za miestnu pamätihodnosť.

Ludwigov palác a súvisiace objekty tvorili v minulosti základ zástavby územia. Vybudovať ho dal Johann Ludwig, významný chovateľ ošípaných a majiteľ susedného mlyna. V paláci žila rodina Ludwigovcov, ktorá patrila k bratislavskej smotánke, časť budovy sa prenajímala ako byty. Mlyn, umiestnený popri Krížnej, bol azda najväčšou tehlovou budovou v meste. Veľká väčšina areálu mlyna však zanikla počas druhej svetovej vojny. Okrem zmieňovaného pavilónu sa zachovalo len silo a susedný sklad (dnes prestavaný na bývanie).

S umiestnením ÚPN práve na tomto mieste sa otvára potenciál nielen pre rekonštrukciu budov, ale aj významné oživenie lokality. Inštitúcia sa chce takto vo výraznej miere otvoriť verejnosti. Najlepšiu formu budúceho riešenia areálu chce získať v architektonickej súťaži, na ktorej spolupracuje s MIBom a organizáciou QCM, venujúcej sa projektovému a stavebnému manažmentu. Tieto kompletne zastrešili súťažné podmienky a zadanie súťaže.

Pôjde o jednokolovú projektovú a verejno-anonymnú súťaž, ktorá je overená Slovenskou komorou architektov. Porota je poskladaná z českých a slovenských architektov, ako aj zástupkyne ÚPN. Prihlasovanie bude prebiehať do 11. augusta, výsledky by mali byť vyhlásené v septembri. Na ceny je vyhradených 40-tisíc eur (víťaz dostane 15-tisíc eur), na vypracovanie projektovej dokumentácie víťazmi ďalších 450-tisíc eur (bez DPH). Dá sa predpokladať, že drvivá väčšina účastníkov budú slovenské a české tímy.

 

Riešené územie, kde vznikne sídlo ÚPN. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Budúci projekt má priniesť do územia citeľné zmeny. Vyhlasovateľ súťaže v princípe nepočíta s výstavbou novej budovy, ale s rekonštrukciou existujúceho administratívneho objektu, maximálne doplneného o prístavbu či dostavbu vstavku v priestoroch átria. Možné budú zásahy do obvodového plášťa. Objekt bude musieť byť plne bezbariérový. Pavilón by mal byť ideálne v čo najväčšej miere verejne prístupný.

Najväčšiu časť väčšej budovy budú tvoriť kancelárske priestory (890 m²), no porovnateľne veľkú plochu získa múzeum (asi 800 m²). V múzeu mesto a verejnosť získajú stálu expozíciu s vystavenými zbierkovými predmetmi, písomnosťami, figurínami, nábytkom a inými predmetmi. V priestoroch sa ďalej počíta s dvomi menšími zasadacími miestnosťami a konferenčnou miestnosťou pre približne osemdesiat ľudí.

Súčasťou ústavu bude aj archív, ktorý bude obsahovať verejné časti, ako bádateľňa a knižnica, ako aj neverejné, kde bude nutné uchovať špecifické požiadavky na uloženie dokumentov, s aktívnou vzduchotechnikou pre optimálnu teplotu a regulovateľnú vlhkosť priestorov. Ďalšie rozšírenie pre verejnosť bude vďaka výstavným priestorom galérie, resp. eventového priestoru a kaviarne so zázemím. Prístupný bude aj exteriér, kde je plánovaný priestor pre busty a sochy.

Areál sa tak má skultivovať a doplniť oddychovou plochou pre zamestnancov aj obyvateľov okolia. Inak ale bude prístupný verejnosti len počas otváracích hodín. Vstupy sa predpokladajú z Krížnej a Karadžičovej. Parkovanie bude riešené z Metodovej, odhadovaný počet parkovacích miest je 35.

V rámci súťaže bude okrem architektúry a technickej či ekonomickej realizovateľnosti prísne posudzovaný environmentálny a energetický aspekt riešenia. Súťažný návrh riešenia by mal zohľadňoval opatrenia znižujúce produkciu skleníkových plynov a opatrenia adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Celkové investičné náklady na projekt by však nemali prekročiť 6 miliónov eur.

Nejde o tak masívnu sumu, preto nemožno očakávať veľké dostavby či prístavby. ÚPN otvorene konštatuje, že chce zachovať čo najviac zelene. Pri pohľadoch z diaľky sa tak zmení len málo.

 

Predmetné nárožie by si zaslúžilo vznik výraznej architektúry. Zdroj: Google StreetView

 

Správa o rekonštrukcii areálu a umiestnení sídla ÚPN práve sem má pozitívnu aj negatívnu stránku. Na jednej strane sa zužitkuje nevyužívaný štátny majetok, zanedbané budovy dostanú novú tvár a obsah a významná inštitúcia získa stále a kvalitnejšie priestory. Projekt by mal byť vcelku ekonomický a bez veľkej záťaže pre štátny rozpočet umožní rozvoj poznania a vzdelávania v oblasti, ktorá je pre rozvoj spoločnosti dôležitá. Naostatok, je celkom možné, že súťaž vygeneruje zaujímavú architektúru.

Na druhej strane je ale možno celkom škoda, že exponované nárožie v blízkosti centra Bratislavy nebude využité efektívnejšie. Táto časť mesta sa vyznačuje vcelku kompaktnou blokovou zástavbou, čo súčasná podoba daného areálu narúša. V minulosti to pritom tak nebolo. Ludwigov palác bol síce nízky, no svojou architektúrou dotváral územie atraktívnym spôsobom.

Zástavba pozemku, resp. jeho efektívnejšie využívanie, by nemalo byť úplne odmietané. Štát spolu s ÚPN by mohol areál posunúť ešte ďalej umiestnením nejakej nadväzujúcej funkcie. Možnosťou by mohlo byť väčšie múzeum zločinov totalitných režimov, o ktorom sa hovorí už dlho. To si však vyžaduje adekvátne priestory aj možnosti prezentácie. S Ústavom pamäti národa priamo súvisí, preto by jeho umiestnenie – a mestotvorné dotvorenie priestoru – na tomto mieste mohlo byť ideálne.

Nanešťastie, podmienky architektonickej súťaže s výhľadom dostavby pozemku neuvažujú. Práve naopak, požiadavka na zachovaní zelene mu predpisuje osud upraveného, no do centra mesta nevhodne zasadeného priestoru, ktorý rehabilituje vojnovú deštrukciu. Niekedy sa zdá, že aj s prispením MIBu v Bratislave kvôli zeleni neostáva miesto pre mesto.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.