YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 28.10.2022 20:34

Ťažké štyri roky. Čo čaká (staro)nového primátora

Už o niekoľko hodín začnú ďalšie Komunálne voľby, v ktorých si budú obyvatelia a obyvateľky Bratislavy vyberať nového, resp. staronového primátora. Ide o náročnú pozíciu, keďže primátor má zásadný vplyv na celkové smerovanie metropoly a musí reagovať na množstvo podnetov. Čo sú kľúčové úlohy, ktoré by mal primátor v najbližších rokoch splniť?

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Bratislava – hlavná obec Slovenska

Slovenská metropola dlhodobo zápasí s mnohými problémami, ktoré vie vyriešiť len komplikovane. Plnenie úloh jej sťažuje nielen slabo pripravený aparát alebo absencia projektov, ale predovšetkým nedostatočné kompetencie ruka v ruke s chýbajúcimi prostriedkami na vlastný rozvoj. Primátori tak operujú s rozpočtami, ktoré vedia využiť na realizáciu mnohých prospešných zámerov. Na naozaj významné a komplexné plány však nestačia.

V mnohých prípadoch sa stáva, že Bratislava má podobné postavenie ako hocijaká obec na Slovensku – či už ide o krajské mesto alebo dedinu o niekoľkých desiatkach obyvateľov. Potvrdzujú to aj odborníci. Ako konštatuje vo svojom analytickom komentári z jesene 2019 Národný kontrolný úrad (NKÚ), Bratislava nemá žiadne konkrétne výhody z toho, že je hlavným mestom SR.

„Súčasná právna úprava neudeľuje Bratislave skutočné „osobitné postavenie“, ako to majú ostatné veľké európske metropoly (napríklad Praha, Londýn alebo Paríž), pokiaľ ide o právomoci a financovanie,“ popisuje NKÚ. „Zdroje financovania Bratislavy sú rovnaké ako v ostatných mestách SR, rovnako ako jej kompetencie... Mesto nemá dostatočné kompetencie ani osobitný systém financovania, aby sa vysporiadalo so svojimi úlohami a s výzvami hlavného mesta.“ Úrad pripomína, že rozdelenie samosprávy v Bratislave je komplikované a pre občana zložité (čo napokon ukážu aj zajtrajšie voľby, ktoré sú spojené s voľbami do samosprávneho kraja).

Aktuálne vedenie mesta naznačilo, že si je tohto problému vedomé. Podľa Matúša Luptáka, hlavného ekonóma mesta, má Bratislava postavenie hlavného mesta len na papieri. Preto chce Magistrát posilniť kompetencie najmä v oblasti plánovania, stratégie a celkového rozvoja svojho územia i metropolitného regiónu. Tieto ciele chce potvrdiť aj ich zanesením do vízie Bratislava 2030, teda do aktuálneho Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (alebo Programu rozvoja mesta).

V tomto materiáli sa píše, že metropola sa má stať „kompetenčne silným mestom, ktoré na svojom funkčnom mestskom území efektívne vykonáva posilnenú samosprávu, a ekonomicky silným mestom, ktoré profituje z ekonomického úspechu regiónu“. V praxi to znamená reformu samosprávy a zmenu kompetencií v oblasti územného plánovania. Podľa predstáv tvorcov plánu má vzniknúť akási platforma sídiel, ktorých je Bratislava centrom, a ktoré budú spoločne diskutovať o ideálnom rozvoji. Takisto má mesto získať väčšiu kontrolu nad daňou z nehnuteľnosti (zdaňovať podľa hodnoty nehnuteľnosti) a získať vyššie príjmy z dane z príjmu, ktorá sa bude platiť podľa domicilu daňovníkov (teda nie podľa sčítania, ale reálne prihlásených obyvateľov).

Magistrát verí, že vďaka takejto úprave získa príjmy z podielových daní vo výške 80% svojho HDP namiesto súčasných 50%. Miestne dane majú tvoriť minimálne 45% príjmov mesta. Nie je presne vyčíslené, aký by mal byť cieľový rozpočet, ak však vychádzame z rozpočtu z roku 2021, tak namiesto 460 miliónov by Bratislava mohla azda operovať s viac ako 600 miliónmi. Ak by to platilo, slovenská metropola by sa možno začala doťahovať na české mestá, ktoré pracujú s väčšími bežnými príjmami.

V každom prípade, Bratislava 2030 sa oblúkom vyhla otázke kompetencií pri výkone správy mesta. Na tieto poukazuje aj správa NKÚ, ktorá považuje dnešný dvojúrovňový systém za zložitý a neefektívny. Odporúčanie úradu je jasné: „Na základe vyššie uvedeného je preto potrebné zvážiť vhodnejšie nastavenie financovania, kompetencií, počtu MČ, ale aj legislatívne ukotvenie osobitného postavenia BA ako hlavného mesta.“

Ak sa chce stať Bratislava naozaj silným mestom s kompetenciami, pripomínajúcimi veľké metropoly, musí jednoducho dôjsť k ráznym zmenám. Tie predpokladajú rovnocenné postavenie Bratislavy a kraja (Bratislavský a Trnavský kraj by sa mohli v takom prípade spojiť do jedného), zrušenie mestských častí (všetkých) v ich súčasnej podobe a rázne zvýšenie kompetencií Hlavného mesta v oblasti územného plánovania aj stavebnej legislatívy. Bratislava by mala byť schopná pripraviť si vlastné stavebné predpisy, ktoré by zohľadňovali jej (veľko)mestský charakter.

V opačnom prípade sa bude krútiť v kruhu. Primátor musí byť dostatočne silný na to, aby dokázal aj svojim partnerom v podobe starostov mestských častí otvorene povedať, že je nutná reforma fungovania miestnych samospráv. Zaniknúť musia zastupiteľské zbory mestských častí a systém sa musí viac sprehľadniť. V opačnom prípade nebude môcť s dostatočnou silou vystupovať ani pred predstaviteľmi štátu, od ktorých závisí reforma bratislavskej samosprávy a zmena Zákona o Bratislave, financovania samospráv a ďalších nariadení.

 

Kvôli nedostatku financií vyzerali donedávna aj lokality v centre mesta ako v chudobnom postsovietskom meste. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

 

Dostupnosť bývania ako kľúčový problém

O potrebe zvýšenia dostupnosti bývania sme písali v obdobnom článku už pred štyrmi rokmi. Varovali sme pred odlivom ľudí na predmestia, prípadne pred odlivom talentov, ktoré uprednostnia dostupnejšie a lepšie fungujúce mestá v zahraničí. Roky slabých výsledkov v tomto smere potvrdili, že daný vývoj nastal. Napokon, problémy s dostupnosťou pripúšťa aj Magistrát.

Ako sa priznáva v oficiálnom dokumente Koncepcia mestskej bytovej politiky na roky 2020-2030, „dostupné údaje o cenách nehnuteľností a príjmoch naznačujú, že cenová dostupnosť bytov v Bratislave sa v posledných rokoch zhoršuje“. Neustále to potvrdzujú aj štatistiky zo strany externých analytikov v Národnej banke Slovenska alebo v developerských spoločnostiach. Dopyt po bývaní v Bratislave zatiaľ stále prevyšuje ponuku, ktorá je navyše obmedzená a stagnuje. V meste chýbajú byty – Magistrát odhaduje, že na 1.000 obyvateľov pripadá 385 bytov, pričom priemer EÚ bol v roku 2011 487. Bratislave tak chýba okolo 57-tisíc bytov k 214-tisíc z roku 2021, aby dosiahla starší európsky priemer.

Nová výstavba nie je schopná prekryť tento nedostatok. Územný plán síce poskytuje priestor pre vznik asi 48-tisíc bytov, nezriedka ale ide o nemožné plochy, kde výstavba nie je možná alebo pre súkromného investora nenávratná. Na druhej strane, v zázemí Bratislavy pribúdajú veľké areály individuálnej bytovej výstavby aj väčších developmentov – a to v takej miere, že v suburbiách pribudlo v nedávnej minulosti viac bytov ako v meste samotnom. Strašenie, že Bratislava obrastie prstencom satelitných sídiel, tak je v skutočnosti len popisom reálneho procesu.

Primátor má aj v tomto prípade možnosti, ako ovplyvniť dostupnosť bývania. Tá nespočíva vo výstavbe vlastných bytov, keďže samospráva má minimálne prostriedky a pozemky na to, aby dokázala v dohľadnej dobe získať silu na ovplyvňovanie trhu. Kľúčovým nástrojom je územné plánovanie, ktorým dokáže otvoriť pre výstavbu veľké plochy, dnes vymedzené napríklad pre občiansku vybavenosť alebo výrobu.

Toto známe aj Hlavnému mestu, ktoré dokonca tvrdí, že „...je nevyhnutné, aby mesto s verejnosťou aktívne pracovalo, aby otvorene komunikovalo témy súvisiace s udržateľným rozvojom mesta, vysvetľovalo jeho nevyhnutnosť, hovorilo o efektívnom využívaní územia, jeho infraštruktúry, s tým spojeným skvalitňovaním urbánneho prostredia a aby tiež verejne prezentovalo a participovalo všetky dôležité projekty“. Napriek tomu sa to nedeje. Namiesto rýchleho otvárania nových území pre rozvoj sa rozhodlo ísť cestou získavania nájomných bytov od developerov vo forme výberu „nadhodnoty“ – teda odvádzania časti bytov do majetku mesta výmenou za zmenu plánu.

Toto však nie je vhodná cesta. Jednak ide o zdĺhavý proces, zisky mesta sú príliš malé (ak by sa teraz takto povolilo 57-tisíc potrebných bytov, Magistrát by z nich získal možno 1.140) a naostatok to predražuje byty pre ostatných klientov. Primátor si musí uvedomiť, že verejný sektor v 21. storočí nie je schopný držať krok s trhom. Namiesto toho treba trh nasmerovať tak, aby generoval potrebné byty sám.

S podobným problémom nie je konfrontované len bratislavské vedenie. Kanadské Toronto napríklad aktuálne prežíva údajne najväčšiu realitnú bublinu na svete. 70% rezidenčných plôch mesta je pritom zaregulovaných v prospech výstavby rodinných domov. Miestny starosta John Tory preto prišiel s radikálnou víziou – odstrániť súčasnú reguláciu a nahradiť ju možnosťou výstavby dvojdomov a menších bytoviek, doplnených o výstavbu stredne vysokých budov s vybavenosťou na komerčných (štandardne hlavných) uliciach. Tory išiel s týmto plánom do volieb – a drvivo zvíťazil.

Bratislava síce nie je na ceste byť svetovou metropolou ako Toronto, ale problémy má tiež. Najbližšie štyri roky musia priniesť vyšší tlak na riešenie situácie, inak jej hrozí úpadok v mnohých sférach života.

 

Mesto pri obstarávaní bytov zvolilo postup, kedy vymieňa zmeny územného plánu za byty. Ani za dlhé roky sa mu však nepodarí získať viac rezidencií ako je dnes v jednom väčšom developmente. Autor: Nino Belovič / YIM.BA 

 

Ekonomicky tiger? Zatiaľ

Bratislava je ekonomicky vyspelé mesto. Sústreďuje sa tu významná časť slovenskej ekonomiky, či už ide o priemyselnú výrobu vo veľkej automobilke a rafinérii, alebo o terciárny a kvartérny sektor. Desaťtisíce obyvateľov, trvalých aj dočasných, pracujú v množstve korporácií, centrách zdieľaných služieb, kreatívnych odvetviach, IT a ďalších spoločnostiach s vysokou pridanou hodnotou. Ďalšie tisíce pracujú vo vede a výskume. V neposlednom rade je tu aj silné zastúpenie úradníkov na celkovom trhu práce.

Táto silná stredná trieda stála v posledných rokoch za rozvojom služieb a aktivít, typických pre podobné skupiny obyvateľstva na celom svete: v Bratislave pribudla široká gastronomická ponuka s kuchyňami z celého sveta, „industriálne“ kaviarne a co-workingové priestory, dizajnové obchody s atraktívnymi produktami, nákupné centrá s pestrou paletou voľnočasových aktivít a projekty, prezentujúce sa zvučnými menami z európskej aj svetovej architektonickej scény. To všetko vytvára dojem, že metropole a jej obyvateľom sa ekonomicky darí.

Aj za týmito úspechmi sa však skrývajú tiene. Niektoré z nich v plnej nahote odkryla pandémia a s ňou spojené opatrenia. Hneď niekoľko sektorov sa z ničoho nič ocitlo na kolenách – cestovný ruch, gastronómia aj kultúra utrpeli vážne straty. Hoci zákazníkmi sú skôr bohatší ľudia, pracovníci nežijú v takej životnej istote. Čašníci (automaticky myslím aj ženský ekvivalent), poslíčkovia, recepční, upratovači, kuchári, technickí zamestnanci v divadlách, galériách a kinách, predavači a množstvo ďalších profesií tvoria základ pre rozvoj pôžitkov strednej triedy. Primátor musí pri uvažovaní o rozvoji svojho mesta myslieť aj na nich.

Tieto skupiny sú medzi prvými na rane, keď sa diskutuje o dôsledkoch málo dostupného bývania na obyvateľov. Mesto môže jednoducho bojovať s nedostatkom kritických profesií. Najviac sa skloňujú učitelia, zdravotníci, sestry, hasiči, vodiči či policajti, skôr či neskôr sa k nim môžu pridať ďalšie. Tu sa ale zoznam nekončí, skôr sa naďalej rozširuje.

Vedenie mesta musí vždy hľadieť za hranice svojho katastra. Aj keď sú primátori iných krajských alebo zahraničných miest dobrí kolegovia a partneri, sú zároveň aj konkurenti. Či Bratislava chce alebo nie, jej ekonomika je globalizovaná a naviazaná na procesy v širších regiónoch. Preto vždy platí, že pokiaľ jedno mesto niečo stratí, iné to získa. Viditeľné to je aj na Slovensku.

V menších regionálnych centrách totiž dochádza k rozvoju služieb a bývania na úrovni, ktorá bola doteraz bežná len pre Bratislavu. Veľké pokroky, ktoré nastali v Trnave, Žiline, Nitre i Košiciach, môžu viesť k tomu, že sa zníži odliv ľudí z týchto miest a blízkych regiónov do hlavného mesta. Draví regionálni aj bratislavskí developeri to ochotne využijú a vytvárajú pre firmy aj obyvateľov nové kancelárie a bytové domy s vysokým štandardom. Príkladom je žilinská firma Reinoo, ktorá buduje v Žiline kancelárske komplexy špičkovej úrovne, Lucron v Trnave, rozvíjajúci celú mestskú štvrť, alebo dokonca Proxenta v Banskej Bystrici.

Primátor si musí byť vedomý, že podstatou úspechu mesta sú ľudia a výstupy ich aktivít. Preto je dôležité ich lákať a vytvárať možnosti pre ich sebarealizáciu. Bratislava však má vo vzťahu k biznisu rezervovaný postoj. Kľúčový projekt, Národné kultúrne a kongresové centrum, podporil Bratislavský samosprávny kraj alebo Slovakia Travel, nie však už Hlavné mesto. Bratislava 2030 zlyháva v pomenovaní významu spolupráce s univerzitami alebo Slovenskou akadémiou vied. Naostatok, Bratislava nedokáže ani napodobniť postupy inštitúcií typu Jihomoravské inovační centrum a zlepšiť situáciu pre startupy, keďže „inováciami“ označuje akurát tak kvalitnejšie obstarávanie dizajnových webových stránok.

Primátor musí rozumieť, že ekonomický úspech Bratislavy nie je automaticky a naveky daný. Treba ho neustále podporovať a motivovať firmy, aby svoje peniaze investovali práve tu. Takisto treba vytvárať podmienky pre to, aby tu ľudia chceli žiť a mali za čo. Lebo kvalitný verejný priestor je skvelý, ale bez obyvateľov, ktorí by ho mohli využívať, ostáva len samoúčelným prvkom.

 

Výstavba v novom centre Bratislavy vytvára obraz bohatstva mesta. To však nemusí trvať naveky. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Nové centrum je realitou. Treba si ho všimnúť

Slovenské hlavné mesto je spomedzi európskych hlavných miest do veľkej miery výnimočné. V priebehu niekoľkých rokoch sa tradičné centrum presunulo do novej štvrte, ktorá úplne mení jeho obraz. Ide síce o výsledok procesu, ktorý trval dekády, ale len v posledných šiestich-piatich rokoch dostala táto časť Bratislavy – teda južné Nivy – ucelenejšiu formu. V relatívne malej lokalite pribudlo niekoľko výškových budov a prvý mrakodrap, ďalšie veže sa realizujú alebo pripravujú.

Bratislavská verejnosť vníma transformáciu tejto zóny, vo verejnom diskurze však téma vzniku nového centra hlavného mesta nie je dostatočne reflektovaná. Z pohľadu debát o Bratislave sa zdá, ako by vzniklo mesto v meste, mesto developerov, ktoré nemá toho so zvyškom Bratislavy veľa spoločného. Určite tomu prospieva aj absencia verejných inštitúcií a zariadení s výnimkou novostavby Slovenského národného divadla. To ale stále nie je ospravedlnením pre to, aby bol prehliadaný vznik zóny, ktorá sa z prázdna premenilo na miesto života, práce a návštevy pre desaťtisíce obyvateľov a ktorá – či chceme alebo nie – začína dopĺňať obraz a imidž Bratislavy rovnako ako Hrad.

Primátor musí tento fakt vziať do úvahy v čoraz silnejšej miere. Nový downtown nie je len problémom umiestnenia električky, cyklotrás alebo výškovej regulácie. Ide o príležitosť, ako posilniť vnímanie Bratislavy v medzinárodnom kontexte, dať jej novú identitu, rozložiť záťaž na infraštruktúru, prilákať investorov alebo umiestniť potrebné funkcie a zeleň tam, kde doteraz nebola. Ide v podstate o jeden z najväčších a najhĺbkovejších projektov regenerácie brownfieldov v Európe. No kým (nielen) vyspelejšie mestá si boli významu a potenciálu podobných premien vedomé od začiatku, tu si to uvedomujeme v čase, kedy sa už urobilo mnoho chýb.

Vedenie mesta by malo rýchlo zmeniť prístup a byť aktívnym partnerom dovnútra aj navonok. Z pohľadu verejnosti to znamená prihlásenie sa k pozitívnym aspektom prestavby, snahu o prepájanie s organizmom mesta – napríklad vo forme vytvorenia spoločnej komunikačnej platformy a manuálu verejných priestranstiev – realizáciu vlastných zásahov a participáciu (aj s verejnosťou) na formovaní budúcich projektov. Smerom dovnútra je to podpora voľnejšej regulácie výmenou za výhody pre verejnosť (napríklad umožnenie výstavby vyšších veží za predpokladu investície do verejného priestoru).

Najväčší priestor pre pozitívne zásahy dnes ostáva v zóne Nové Lido, v Zimnom prístave a v okolí ulice Mlynské nivy. Tu sú priestory pre vznik mestotvorných štvrtí s komplexnou vybavenosťou alebo skutočného bulváru. Jednotlivé lokality možno napojiť na iné, najmä nábrežie, ktoré sa bohužiaľ nedočkalo žiadneho koncepčného zásahu. Ak sa ale vývoj uchopí dobre, bratislavský downtown môže byť po prekonaní detských chorôb úžasný. Mohol by byť úspešným symbolom prechodu Bratislavy k metropole 21. storočia.

 

Nové Lido je príležitosťou, ako zlepšiť centrum Bratislavy a zmeniť obraz mesta. Zdroj: Nové Lido

 

Kríza najväčšia – klimatická

Popri všetkých problémoch a krízach, ktorým sa samosprávy venujú, tu v pozadí ostáva tá najväčšia. Klimatická zmena sa počas pandémie ani vojny nespomalila, mestá sú tak nútené aj naďalej hľadať spôsoby, ako sa adaptovať a predchádzať ešte horším efektom. Ku zmene klímy prispievajú mnohými spôsobmi – tvorbou tepelných ostrovov, vysokým podielom spevnených plôch, intenzívnou dopravou, výstavbou, vyššou spotrebou zdrojov atď. Mohlo by sa tak zdať, že mestá sú pre ekológiu katastrofou.

Pritom je to naopak. Život v meste spojený s využívaním možností miestnej infraštruktúry je v našich podmienkach omnoho ekologickejšia forma fungovania, ako „v zelenom prostredí na vidieku“. Ľudí v meste je viac, no na menšej ploche. Využívanie priestoru a zdrojov je efektívnejšie. Používanie verejnej dopravy má silné benefity a vie vynahradiť všetku zeleň vidieka a predmestí. A mestá sú aj energeticky menej náročné. Ako konštatuje uznávaná plánovačka Janette Sadik-Khan v jej známej knihe Streetfight – ak chcete žiť ekologicky, žite na Manhattane.

Toto obrazné odporučenie sa týka aj Bratislavy. Mesto má nepochybne veľa problémov, ale vie robiť veľa, aby sa riešili alebo sa im predchádzalo. Nový alebo pokračujúci primátor si musí uvedomiť, že samotná forma mesta nabáda k tomu, či bude urbánny celok adaptabilný alebo nie. Tak, ako sa to už pochopilo vo verejnej doprave – neexistuje jedno zázračné riešenie, ale tisíc rozličných – to platí aj v prispôsobovaní mesta klimatickej zmene.

Preto treba urobiť krok ďalej a od výsadby stromov a zazeleňovania stredových ostrovčekov pristúpiť aj k ráznejším krokom. Tým hlavným je – v duchu rady Janette Sadik-Khan – transformácia mestskej štruktúry tak, aby bola efektívnejšia. V preklade, aby bola hustejšia a polyfunkčnejšia. Bratislava sa bude musieť v najbližších štyroch rokoch jednoznačne zamerať na vypĺňanie miest, vhodných pre zástavbu. V prvom rade tak treba zastavovať prieluky, brownfieldy a nevyužívané plochy, ktorých ostáva dosť v centrálnych štvrtiach aj na sídliskách.

Strategické dokumenty mesta potvrdzujú túto ambíciu. Bratislava 2030 hovorí, že sa metropola chce rozvíjať ako efektívne fungujúce mesto. „Kompaktné, 15-minútové mesto vytvára podmienky pre kvalitný, dostupný a udržateľný život v meste,“ nájdeme v pláne. „Bratislava je líder v plánovaní a rozvíjaní metropolitného regiónu na základe zjednoteného metropolitného plánu s dôrazom na polycentrickosť a šetrenie krajiny... Kompaktnosť mesta predstavuje rozvoj mesta predovšetkým do vnútra s cieľom transformovať nevyužívané plochy v meste ako aj rozvoj v nadväznosti na existujúce a plánované radiály verejnej osobnej dopravy.“

Táto proklamácia je absolútne správna. Nesmie sa však zraziť s realitou, kedy sa namiesto výstavby na takýchto vhodných miestach mesto rozhodne po tlaku verejnosti inak. Sila primátora spočíva v sile jeho odborného tímu a schopnosti obhajovať postupy a vízie expertov aj pred politickými súpermi alebo zaskočenými občanmi. Zvlášť to platí v prípade opatrení, ktoré majú priniesť vznik klimaticky odolnejšieho mesta. Ich implementácia totiž nebude bez obetí, keďže pre mnohých ľudí to bude znamenať vzdanie sa časti osobného pohodlia. Je nezodpovedné pred takýmito ľuďmi ustúpiť.

 

Mesto proti klimatickej kríze bojuje výsadbou stromov alebo zazeleňovaním ostrovčekov. Je to málo. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

 

Záver

Nového alebo staronového primátora čakajú počas najbližších štyroch rokov aj iné výzvy, väčšie alebo menšie. Primátor Hlavného mesta SR Bratislavy je pravdepodobne jedna z najnáročnejších politických aj výkonných funkcií v štáte. Do jeho práce zasahuje obrovské množstvo aktérov, spojená je s obrovskou mierou zodpovednosti a každý deň prináša množstvo náročných, až nemožných úloh. Zvlášť to platí v Bratislave, ktorá ešte trpí mnohými problémami, ktoré sú inde prekonané.

Nad nimi sa ale v každom prípade týčia kľúčové výzvy – a na tie treba brať neustále zreteľ. Štyri roky nie sú dostatočný čas na ich vyriešenie, nie je to ale zas ani tak málo času, aby sa nedalo s mnohými vecami pohnúť. Táto doba napríklad mnohokrát nestačí na to, aby sa stihol navrhnúť, povoliť a zrealizovať štandardný projekt (napríklad rekonštrukcia námestia alebo výstavba nájomného bytového domu), dá sa však zrealizovať zmena územného plánu, legislatívna úprava alebo zmeniť regulácia. Výsledky to prinesie až za dlhú dobu, ale aj o tom je táto práca: robiť nadčasové rozhodnutia, z ktorých bude mesto dlhodobo profitovať.

Víťaz zajtrajších volieb bude stáť pred ťažkou úlohou: zanechať Bratislavu o štyri roky v lepšom stave než v akom je teraz. Nie je to ale len o verejných priestoroch, obnovených budovách alebo lepšej komunikácii. Je to aj o na prvý pohľad neviditeľných pokrokoch vo vyššej atraktivite podnikania, dostupnosti bývania pre širšie príjmové skupiny alebo o zmene vnímania mesta ako takého. Ak sa to nepodarí, následky budú citeľné. Tam, kde Bratislava stratí, iní získajú.

 

DISCLAIMER: Portál YIM.BA – Yes In My Bratislava je apolitický. Nebudeme odporúčať žiadneho kandidáta ani posudzovať politické programy. Hodnotenia v tomto článku majú charakter odborných pripomienok.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Súvisiace články

Bratislava je chudobné mesto, tak skoro sa to nezmení

20.09.2021 14:45:13 Adrian Gubčo

Rozbité chodníky, neorezané stromy, nefungujúce verejné osvetlenie, nevysypané koše. Aj to je realita Bratislavy – no nielen jej periférie, ale aj úplného centra, v dotyku s vládnymi budovami. Hlavné mesto sa už dlhodobo sťažuje na nedostatok financií, obmedzujúci jeho rozvoj aj bežný chod. Bohužiaľ, v dohľadnej dobe sa na tom pravdepodobne nič nezmení.

Čítať viac

Úlohy pre (staro)nového primátora, časť 1.: Strategický rozvoj mesta

05.11.2018 14:00:00 Adrian Gubčo

Už o niekoľko dní budú Komunálne voľby, ktorých výsledok môže zásadne ovplyvniť podobu rozvoja Bratislavy v najbližšom období. Pre primátora (primátorku), ktorý z nich vzíde, ale aj zastupiteľský zbor, vyplýva viacero zásadných úloh, ktoré predstavím v troch článkoch.

Čítať viac

Úlohy pre (staro)nového primátora, časť 2.: Dostupnosť bývania a regulácie

07.11.2018 15:00:00 Adrian Gubčo

Už o niekoľko dní budú Komunálne voľby, ktorých výsledok môže zásadne ovplyvniť podobu rozvoja Bratislavy v najbližšom období. Pre primátora (primátorku), ktorý z nich vzíde, ale aj zastupiteľský zbor, vyplýva viacero zásadných úloh, ktoré predstavím v troch článkoch. Toto je druhý, prvý nájdete tu.

Čítať viac

Úlohy pre (staro)nového primátora, časť 3.: Downtown, nábrežie a nové centrum Bratislavy

09.11.2018 19:00:00 Adrian Gubčo

Už o niekoľko dní budú Komunálne voľby, ktorých výsledok môže zásadne ovplyvniť podobu rozvoja Bratislavy v najbližšom období. Pre primátora (primátorku), ktorý z nich vzíde, ale aj zastupiteľský zbor, vyplýva viacero zásadných úloh, ktoré predstavujem v troch článkoch. Toto je tretí, prvý nájdete tu, druhý tu.

Čítať viac

Úlohy pre novú vládu: Čo potrebuje Hlavné mesto

28.02.2020 14:33:00 Adrian Gubčo

V aktuálnom období tesne pred parlamentnými voľbami sa politické strany predháňajú vo volebných sľuboch a predstavujú rozsiahle programy s víziami, ako zmeniť Slovensko. Význam Bratislavy v rámci krajiny však znamená, že ak chce nová Vláda zlepšiť situáciu v štáte, bude musieť ušiť niektoré politiky aj v prospech Bratislavy. O aké kroky a úlohy ide?

Čítať viac

Komentáre

Najčítanejšie

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube