Adrian Gubčo 31.07.2019 15:35

Bratislava potrebuje vlastné stavebné predpisy

V týchto mesiacoch sa vyhodnocujú pripomienky k novému Stavebnému zákonu, teda zákonu, na ktorý väčšina aktérov v stavebníctve, územnom plánovaní, urbanizme aj architektúre čaká už celé desaťročia. Špecifickosť rozvoja Bratislavy si vyžaduje, aby jej nový zákon umožňoval viacero vecí si prispôsobiť – skrátene, aby si mohlo Hlavné mesto samé tvoriť svoje stavebné predpisy.

Ilustračný záber

Hlavnú zmenu v novom Stavebnom zákone predstavuje jeho rozdelenie na dva zákony – Zákon o územnom plánovaní a Zákon o výstavbe. Oddelenie týchto dvoch agiend je mimoriadne dôležité pre zefektívnenie plánovacích a povoľovacích procesov.

Obce budú mať povinnosť disponovať územným plánom, ktorý má byť jednoduchší a zrozumiteľnejší. Prostriedkom k tomu je redukcia podkladových dokumentov, ku ktorým budú patriť územnotechnické podklady (urbanizmus a infraštruktúra), územná štúdia (strategický rozvoj) a krajinná štúdia (environmentálne aspekty). Podľa všetkého už súčasťou veľkých územných plánov nebudú presne definované funkčné plochy, maximálne funkčné celky.

Obec bude vydávať k projektom územné stanovisko, čo bude podkladom pre vydanie ohlásenia alebo rozhodnutia o stavebnom zámere. Predmetom územného stanoviska bude overenie súladu projektu s vyššie uvedenými podkladmi. Obec musí vydať stanovisko do 45 dní, čo by malo ukončiť dnešné dlhé čakanie na udelenie záväzného stanoviska.

 

Územné plány by po novom mali byť oveľa jendoduchšie. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Na územné stanovisko sa nadviaže v ďalšom kroku, definovanom už Zákonom o výstavbe, ktorý prináša najmä zásadu jedno konanie – jedno rozhodnutie. Príslušný orgán (stavebný úrad) tak bude vykonávať posudzovanie a prerokovanie stavebného zámeru len raz a vydá jedno rozhodnutie: stavebný súhlas. Predtým platné územné a stavebné konanie sa nahrádza prerokovaním projektu stavby s dotknutými orgánmi a overením súladu so stavebným zámerom a požiadavkami stavebného súhlasu.

Nová zásada má v praxi znížiť možnosť zdržovať proces stále novými konaniami a zbytočnými odvolaniami, čo sa dnes bežne stáva a spomaľuje výstavbu aj rozvoj miest a obcí. Takýmto spôsobom by sa mala znížiť aj záťaž na stavebné úrady, čo ďalej prispeje k rýchlejšiemu a lepšiemu rozhodovaniu. Očakávaná je vyššia profesionalizácia úradov, kľúčovými sa stanú osoby stavebných komisárov, ktorí budú dohliadať na jednotlivé predkladané projekty.

Významnou správou je, že zúčastnenou verejnosťou sú už len občianske združenia venujúce sa životnému prostrediu a petičné výbory, zastupujúce minimálne 30% obyvateľov obce alebo časti obce, zapísaných v zozname voličov, čo bude redukovať vplyv individuálnych NIMBYs.

Pozitívom je aj fakt, že by malo dôjsť k návratu kompetencií stavebných úradov do rúk štátu (ide o prenesený výkon štátnej správy). Súčasná pozícia starostov miest (v našom prípade starostov mestských častí) ako štatutárov stavebných úradov umožňovalo existenciu priameho politického vplyvu na výstavbu, čo sa ukazuje ako zhubné a umožňujúce vytváranie šedých zón pre korupciu.

 

Nová legislatíva obmedzí vplyv NIMBY skupín aj svojvôle politikov. Zdroj: SME

 

K návrhu zákona prišlo obrovské množstvo pripomienok – približne 2.700 – ktoré Ministerstvo dopravy a výstavby aktuálne vyhodnocuje. Predbežne sa predpokladá, že zákon by sa mohol stať realitou a vstúpiť do platnosti už v priebehu budúceho roka.

Nový Stavebný zákon tak prináša viacero pozitívnych prvkov, ktoré môžu zlepšiť podmienky v mnohých aspektoch výstavby v Bratislave. Zrýchlenie procesov, odstránenie prísnych definícii funkčného využitia na jednotlivých parcelách v územnom pláne alebo oslabenie vplyvu NIMBYs sú pozitíva, ktoré sa odrazia na zvýšení dostupnosti bývania, možnom vstupe viacerých zahraničných investorov, čo zvýši konkurenciu, flexibilnejšom plánovaní aj na lepšom urbanistickom rozvoji. Len to však Bratislave nestačí.

Hlavné mesto Slovenska totiž bude aj naďalej zápasiť s problémami, vyplývajúcimi zo súvisiacich predpisov, noriem a nariadení. Ani lepšie nastavenie územného plánu nezabráni tomu, aby neboli stavebníci nútení budovať nemestské modernistické súbory namiesto kompaktných blokov, oddelených jasne čitateľnými verejnými priestranstvami nezaťaženými statickou dopravou. Lebo presne k tomu – k rozvoľňovaniu sídiel, k devastácii verejného priestoru a k zvyšovaniu záťaže na životné prostredie vedú dnešné predpisy, predovšetkým normy na preslnenie bytov alebo parkovacie normy (ale aj iné – napríklad odstupy, podiel zelene na pozemku a pod.).

 

Okolie Jakubovho námestia patrí k najlepším bratislavským obytným štvrtiam. Dnes už takú nedokážeme postaviť

 

Norma na preslnenie bytov (STN 73 4301: 2005, Budovy na bývanie, viac tu) je byt, resp. aspoň jedna obytná miestnosť preslnená 1. marca aspoň 1,5 hodiny priamym slnečným svetlom pri výške slnka nad horizontom väčšej ako 5°. V historických častiach mesta to musí byť minimálne jedna hodina. Ak byt túto normu nesplní – čo sa týka všetkých na sever orientovaných miestností – býva definovaný ako priestor na dočasný pobyt (zaužívane apartmán).

Ide o relikt modernistického myslenia, ktoré na začiatku 20. storočia reagovalo na choroby vtedajších miest – preľudnenie, desivé hygienické podmienky a vysoká chorobnosť, ktorá mala byť mestu vlastná. Reakciou malo byť odstránenie tradičnej štruktúry a nahradenie voľnou zástavbou v zeleni s presvetlenými bytmi a vysokými hygienickými štandardami.

Dnes sa však demografické, zdravotné a technické podmienky zásadne zmenili. Veľkosť domácností sa zmenšila, vedecký pokrok vymietol väčšinu vtedy rozšírených chorôb a viacmenej každý nový byt je už vybavený na takej úrovni, ktorý umožňuje dobrý hygienický štandard. Čo sa však nezmenilo, sú prežité normy, ktoré videli k zničeniu iných hodnôt – pešej dostupnosti, lokálnych služieb a miestnej ekonomiky, rozpadu tradičných lokálnych komunít a priestorovej efektivity. Je zrejmé, že toto treba zmeniť, Slovensko spoločne s Českom ostávajú poslednými krajinami Európskej únie s podobnými nariadeniami.

 

Kvôli dnešným normám nedokážeme budovať klasické mesto, ktoré sa ukazuje ako najlepšie pre život. Zdroj: Institut plánování a rozvoje Hlavního města Prahy

 

Podobným prípadom sú aj požiadavky na parkovanie vozidiel. Slovenská parkovacia norma vyžaduje určitý minimálny počet automobilov pe zabezpečenie prevádzky stavieb s ohľadom na ich funkciu.

Najviac sa to prejavuje pri rezidenčných súboroch, kde sa počet miest definuje podľa veľkosti bytov (1 miesto do 60 metrov štvorcových, 1,5 miesta pri 60-90 metroch štvorcových a 2 miesta pri bytoch nad 90 metrov štvorcových) a pri väčších projektoch v hustejšie zastavaných častiach mesta vedie k enormným nákladom pri prepočte na výstvavbu jedného parkovacieho miesta – 16-25-tisíc eur (viac tu, str. 16), čo sa následne premietne do ceny bytu.

Okrem ceny to má samozrejme efekt aj na mobilitu, keďže rezident je takto motivovaný ku kúpe automobilu, aj keď existujú alternatívy. K tomu patrí aj možnosť ľahkého zaparkovania v mieste práce, čo je motivátorom využitia auta. Mestské komunikáce sú zaťažované automobilovou dopravou, aj keď by nemuseli. Čo je horšie, kvôli naplneniu požiadaviek parkujúcich a noriem sú zaberané verejné priestranstvá, kde vznikajú povrchové parkovacie miesta.

Veľké metropoly taktiež riešili podobné problémy, kým nedospeli do štádia, v ktorom sa jediným spôsobom riešenia nestalo vedomé potláčanie automobilovej dopravy v prospech alternatívnych foriem prepravy. Ako najefektívnejší nástroj sa ukázala regulácia parkovania, a to nielen poplatkami – k čomu sa konečne odhodlala aj Bratislava – ale aj samotná redukcia počtu parkovacích miest.

Celý rad veľkých miest, počnúc Londýnom, cez Berlín, až po Prahu (str. 98), zmenil metodiku schvaľovania počtu parkovacích miest. Kým na Slovensku sa stanovuje minimálny počet parkovacích miest, v týchto mestách sa pristúpilo k stanoveniu maxím, pričom dolnú hranicu si určí investor či developer sám, s ohľadom na svoje potreby či predpokladaný záujem klientov.

Výsledkom je dnes už všeobecne známy príklad projektu 33 Central v Londýne od slovenského developera HB Reavis, kde sú dve parkovacie miesta pre ľudí s hendikepom či záchranné zložky. Budovu odkúpila banka Wells Fargo ako svoje sídlo.

Okrem zlacnenia výstavby sa takýmto spôsobom zvyšuje využívanie a dopyt po verejnej doprave či cyklodoprave. Pre mesto to predstavuje nielen rozšírenie možností pre zlepšenie verejného priestoru, ale aj možnosť vyššieho profitu z prevádzky verejnej dopravy a predovšetkým mimoriadne ekologické a zdravotné benefity.

 

Mohutná kancelárska budova 33 Central v centre Londýna má len dve parkovacie miesta. Zdroj: HB Reavis

 

Aby Bratislava mohla vykročiť týmto smerom, bude nutné upraviť príslušné normy. Treba však na druhej strane pripustiť, že určitý zmysel majú – nemožno napríklad žiadať v niektorých častiach krajiny s roztrateným osídlením, aby ľudia využívali verejnú dopravu, keď jednoducho jej ponuka neexistuje. Čo treba vždy brať do úvahy, je fakt, že Bratislava je v rámci Slovenska mesto s úplne špecifickou morfológiou, spôsobom rozvoja a v konečnom dôsledku aj v odlišnom postavení.

Preto by nemala vychádzať zo zákona a noriem, ktoré sa snažia postihnúť všetky aspekty výstavby a územného rozvoja pre celé územie republiky, ale si ich prispôsobiť na mieru s ohľadom na svoje podmienky a potreby. Presne preto by mala mať možnosť tvoriť si „Bratislavské stavebné predpisy“ (BSP).

Vzorom v tomto smere je Praha, mesto, s ktorým Bratislavu spája zdieľaná historická a legislatívna skúsenosť a kultúrna blízkosť. Metropola Česka má už takmer storočie danú kompetenciu tvoriť si vlastné predpisy, vďaka čomu získala Praha pred niekoľkými rokmi tzv. PSP – Pražské stavebné predpisy, pripravené organizáciou IPR – Institut plánování a rozvoje Hlavního města Praha. V rámci PSP sú stanovené parkovacie maximá a po určitom boji sa podarilo odstrániť aj normu na preslnenie bytov.

V radoch urbanistov sa tieto úspechy stretli s obrovskou podporou a uznaním. Praha ohlasuje, že sa vracia k vstavbe mesta ako kedysi, kedy vznikli skvelé štvrte ako Vinohrady či Dejvice. Prvé konkrétne príklady – pripravované developmenty v štvrtiach Smíchov alebo Bubny to už jasne ukazujú. PSP však nemožno zužovať len na parkovanie a preslnenie, obsahujú toho oveľa viac – napríklad nutnosť jasného vymedzenia miesta pre stromoradia bez prerušenia technickou infraštruktúrou – vďaka čomu budú vznikať aj dobré ulice so zeleňou.

 

Vedenie Bratislavy dalo nepriamy sľub začať realizovať Bratislavské stavebné predpisy. Zdroj: Platforma pre Bratislavu

 

V Bratislave po tomto úspechu môžeme zatiaľ poškuľovať so závisťou. Ide však o mimoriadnu inšpiráciu, za ktorou by sa malo ísť. Dobrou správou je, že aktuálne vedenie mesta sa k lobingu v prospech umožnenia tvorby BSP nepriamo zaviazalo – je to súčasť sľubu v rámci publikácie Plán Bratislava – Návod pre lepšie mesto. Hoci táto proklamácia vychádza z mojej iniciatívy, editorský tím na čele s aktuálnym primátorom ju zohľadnil.

Ešte lepšou správou je, že od vety v knihe sme sa dostali k prvému konkrétnemu kroku. Hoci návrh Stavebného zákona toto neobsahuje, v rámci pripomienkového konania vzniesla Slovenská komora architektov požiadavku umožniť Bratislave tvorbu jej vlastnej legislatívy. Autorom pripomienky (aj na podnet autora týchto riadkov) je poradca primátora Bratislavy pre rozvoj mesta a spoluautor zákona, architekt Juraj Šujan.

Juraj Šujan patrí k najuznávanejším slovenským architektom s mimoriadnou expertízou v oblasti stavebného práva, v čom je rešpektovaný aj zo strany najvyšších miest. Jeho pripomienku je preto nutné považovať za relevantnú a na základe signálov, ktoré mám, zatiaľ k nej nezaznieva odpor, preto vidím šancu, že by mohla byť akceptovaná. Ak by sa ju podarilo dostať do finálneho návrhu Zákona a tento prijať, pre Bratislavu by išlo o fantastický úspech a nástroj k radikálnemu zlepšeniu podmienok pre jej rozvoj.

Dôležité je, že postupne vzniká aj kompetencia pre reálnu tvorbu predpisov – vznikajúci Metropolitný inštitút Bratislavy, ak naplní ciele jeho autorov (teda aj moje), by mal mať v dohľadnom čase kapacity, ktoré budú schopné pripraviť Bratislavské stavebné predpisy, zosúladiť aktérov a urobiť z nich realitu. Pre budúcnosť mesta, ktoré sa nového územného plánu dočká pravdepodobne až po roku 2025, ide o elementárnu potrebu.

Optimisticky teda verím, že rozvoj metropoly sa otáča dobrým smerom nielen vďaka zvyšujúcej sa úrovni developmentu, rastúcej náročnosti klientov a vzniku Metropolitného inštitútu, ale aj posunom v oblasti legislatívy, čo je rovnako dôležité. Len vhodné spoločensko-právne podmienky môžu byť predpokladom pre dlhodobý cieľ, ktorý som si osobne, ale aj navonok v rámci tvorby MIBu stanovil už dávno – urobiť z Bratislavy mesto, ktoré bude kvalitou života jedným z lídrov na celej planéte.  

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.