Svet si všíma premenu Bratislavy. Výškové budovy menia panorámu na nepoznanie, píše Bloomberg
Rozvoj, akým prešla Bratislava v posledných rokoch, je mimoriadny. Nejde len o presvedčenie malej skupiny nadšencov, v čoraz väčšej miere púta aj pozornosť verejnosti vrátane medzinárodnej. Výraznú zmenu tváre mesta si všimol aj Bloomberg, jedno z najvýznamnejších médií na svete. Vo svojom článku upozorňuje na masívnu výstavbu a snahu mesta nenarušiť pritom miestny kolorit.
Ilustračné zábery. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
V slovenskej metropole vyrástlo v priebehu posledného desaťročia množstvo výškových budov. Vďaka ich výraznej koncentrácii v lokalite bývalej priemyselnej časti štvrte Nivy sa tu vyformovala zóna, ktorá po vzore amerických veľkomiest získala označenie bratislavský downtown. Radikálne sa tým zmenila panoráma aj obraz celého mesta. Dnes je už Bratislava spájaná nielen s Hradom, Katedrálou sv. Martina či Dunajom, ale aj s downtownom.
S ohľadom na rozsah prestavby v kombinácii s veľkosťou mesta si transformáciu všímajú mnohí. Patrí k nim aj portál Bloomberg, ktorý sa prostredníctvom platformy Bloomberg CityLab venuje mestskému rozvoju a architektúre*. Autora zaujala výstavba v slovenskom hlavnom meste a rastu nového centra venoval obsiahly článok.
Vo svojom texte spomenul nedávny objav nevybuchnutej munície v lokalite, ktorá si vyžiadala jej evakuáciu. 500-librová bomba bola objavená počas výkopových prác v rámci prípravy nového developerského projektu. Tých je v tejto časti mnoho – do výstavby v relatívne malom území boli podľa odhadov Bloombergu investované asi tri miliardy eur, pričom tu vznikla dva tucty nových budov, korunovaných prvým slovenským mrakodrapom.
Portál si všíma, že na tvorbe nových veží sa podieľajú veľké mená svetovej architektúry, či už Zaha Hadid alebo Stefano Boeri. Portál oslovil viacero respondentov, medzi ktorých patril primátor, hlavný architekt alebo niekoľkí kľúčoví developeri. Nezabudol však ani na niekoľko výziev, spojených s výstavbou.
Patrí k nim znečistenie podložia, ktoré je pozostatkom bombardovania rafinérie Apollo z obdobia druhej svetovej vojny, blízkosť downtownu k historickému centru, ktorá je podľa Bloombergu v Európe unikátna (o čom by sa dalo diskutovať), kontrasty voči modernistickej architektúre zo socialistického obdobia alebo vplyv developerov na zmeny územného plánu. Taktiež upozorňuje, že Bratislava je jedno z najmenej dostupných hlavných miest v Európe, čo sa týka cien bývania.
Celkové vyznenie článku je však vcelku optimistické. Autor zmieňuje, že „obyvatelia približne polmiliónového mesta vo veľkej miere zmeny vítajú“. Pripomenul snahy bratislavského Magistrátu získať nové mestské byty vďaka zmenám územného plánu (podľa primátora Valla bude mať mesto čoskoro byty v hodnote 400 miliónov eur), pripravovanú výstavbu minimálne dvojice nových mrakodrapov alebo údajný príchod investora zo Spojených arabských emirátov, ktorý má za miliardu eur transformovať Zimný prístav.
Bratislavu bude čakať prílev prisťahovalcov zo Slovenska aj zo zahraničia, ktorí sem prídu za štúdiom alebo prácou. Výzvou tak bude spojiť modernitu s jej uvoľneným charakterom, čo je podľa autora snahou mestskej samosprávy. Učiť sa pritom chce od ostatných európskych metropol, no pritom si zachovať lokálnu príchuť, aby poskytla príjemné životné podmienky. Autor poukazuje na unikátne spojenie mesta s prírodou a lesmi.
V závere dodáva, že premena panorámy je neuveriteľná, pričom odkazuje priamo na primátora. „Veľa ľudí bolo prekvapených. Objavil sa úplne nový kus mesta,“ uzatvára pre Bloomberg Matúš Vallo.
Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Bratislava s Bloombergom dlhodobo spolupracuje, preto nie je prekvapivé, že je mesto v hľadáčiku autorov z tohto média. Tematicky ich však oslovila práve problematika vzniku nového downtownu. Svedčí to o tom, že skutočne ide o mimoriadny počin, ktorý je zaujímavý aj pre ľudí, ktorí sa mestám profesionálne a odborne venujú.
Bloomberg má globálny dosah a čítajú ho mnohí lídri z biznisu. V očiach tejto skupiny čitateľov si Bratislava môže urobiť pomerne dobrú reklamu, čo je pre malé stredoeurópske mesto v tieni nepomerne významnejšej Viedne, Prahy alebo Varšavy mimoriadne dôležité. Ak sa chce ďalej rozvíjať, musí byť vnímaná ako mesto, kde sa oplatí investovať – či už ide o výstavbu nových projektov, zriadenie firemných kancelárií alebo otvorenie novej pobočky maloobchodnej značky.
Samotné vedenie mesta by malo hľadať všetky spôsoby, ako zlepšiť značku Bratislavy a získať povesť mesta, priateľského k biznisu. V tomto smere môžu nároky Bratislavy na odvádzanie bytov do mestského fondu pôsobiť ako dvojsečná zbraň, na druhej strane musí ale ukázať, že je ochotná s developermi diskutovať a hľadať spôsoby, ako sa otvoriť ďalšej výstavbe.
Reklamou sám osebe je aj downtown samotný. Navonok vysiela signál, že Bratislava je dynamická a na budúcnosť orientovaná metropola. Upadajúce mestá nebudujú výškové budovy v takom rozsahu a nie sú miestom, kde súkromné spoločnosti investujú miliardy eur. To, čo platí dnes, však nemusí platiť aj zajtra. Ukazujú to príklady miest, ktoré zaspali na vavrínoch a neskôr skolabovali.
Nemožno vylúčiť, že takýmto mestom bude jedného dňa aj Bratislava. Rozhodne to bude platiť, ak zabudne investovať do ľudského kapitálu – teda nebude schopná poskytnúť obyvateľom skutočne všetky podmienky a možnosti pre ich sebarealizáciu či sociálnu mobilitu. Kvalita života nie je len o príjemných verejných priestoroch. Je to aj o výbornom vzdelaní, dobrých možnostiach pre prácu, dostupnom bývaní a prostredí, ktoré podporuje nápady, inovácie a podnikanie.
Bratislavský downtown je nielen urbanistický či architektonický celok, ale aj symbol – obraz pokroku mesta v poslednom desaťročí. Energiu, ktorá stála za jeho vznikom a oživením, treba udržiavať a ďalej kultivovať. Inak môže Bloomberg alebo iné médiá v budúcnosti písať o opustených vežiach a chátrajúcom prostredí. Nanešťastie, na súčasnom Slovensku nejde o nepredstaviteľný scenár.
*Bloomberg CityLab sa venuje aj poradenstvu a mestským konzultáciám, pričom medzi klientov patrí aj Bratislava.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.


















Komentáre