Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ďalšie informácie  

YIMBA

Author photoAdrian Gubčo 21.06.2022 13:29

Súťaž na nové centrum Košíc je veľkou inšpiráciou aj pre Bratislavu

Košice majú svoje problémy, zároveň ale aj ambície, ako posilniť svoj význam aj metropolitný charakter. Z tohto dôvodu bola nedávno vyhlásená a ukončená súťaž na nové mestské centrum, nachádzajúce sa východne od železničnej stanice a v dotyku s riekou Hornád. Proces aj výsledky tejto významnej kompetície sú pre Bratislavu veľkou a hodnotnou inšpiráciou.

Article Big

Zdroj: Gogolák + Grasse / Archinfo.sk

Metropola východného Slovenska disponuje svojim tradičným historickým jadrom, s postupnou premenou na moderné európske mesto je však už toto jadro nedostatočné. V dotyku s ním sa síce nachádza niekoľko lokalít, kde sa koncentruje aktivita, úrady, služby alebo dopravné uzly, inak tu ale chýba ucelená zóna súčasného charakteru, ktorá by zohľadňovala požiadavky na vznik udržateľnej polyfunkčnej štvrte s vysokou kvalitou života a verejného priestoru. Rovnako v Košiciach absentuje reprezentatívna mestotvorná štvrť, kde sa umiestnia služby alebo úrady pre obyvateľov z celého kraja.

Mesto preto vytypovalo miesto, kde by takýto kus mesta mohol vzniknúť. Nachádza sa východne od hlavnej železničnej stanice, popri Hornáde a na plochách medzi riekou a Prešovskou cestou, ktorá tvorí súčasť dôležitého mestského dopravného okruhu. Dnes ide o zanedbané a nepríjemné územie – brownfield. Potenciál rieky je absolútne nevyužitý. Lokalita sa pritom nachádza doslova niekoľko stoviek metrov od najvýznamnejšej pamiatky mesta, Dómu sv. Alžbety.

Košice sa rozhodli nájsť podobu svojho nového centra vo forme medzinárodnej urbanisticko-architektonickej súťaže. Rozsah riešeného územia je 124 hektárov, čo 1,5-krát viac ako celé historické centrum mesta. Masívnosť aj potenciál zadania dokonca podnietila predsedu poroty, architekta a urbanistu Petra Beňušku, k vyhláseniu, že „...Ide o snáď najvýznamnejšiu urbanistickú súťaž, ktorá bola na Slovensku vypísaná od vzniku samostatnej republiky...“ Súťaž bola zároveň aj skúškou pre nového hlavného architekta mesta, Petra Kroppa, ktorý predtým pôsobil v Amsterdame a v Karlových Varoch.

Svoje návrhy odovzdalo 11 kolektívov, väčšinou zo Slovenska, ale aj z Česka. Do druhej etapy postúpilo 6 tímov. Medzi nimi sa presadila v poslednej dobe veľmi úspešná pražská kancelária (hoci jeden z autorov je slovenského pôvodu) Gogolák + Grasse.

Podľa odôvodnenia poroty, návrh predčil konkurenciu vo vnímaní širších vzťahov a veľkoryso nadväzuje na historický vývoj Košíc. Ako zaznamenáva hodnotenie, víťazný koncept „vytvára predpoklad na zvýraznenie metropolitného významu mesta v budúcnosti“. K ďalším silným stránkam patrí dobrá organizácia dopravy, jasná urbanistická kompozícia, dobré nadviazanie na staršiu štruktúru, vhodne umiestňuje výškové stavby, prináša kompaktnú zástavbu, čo otvára plochy pri rieke, alebo dobre pracuje s verejnými priestormi. Potenciál rieky je dobre využitý, dobre pracuje s uzlom železničnej stanice a návrh je aj ekonomicky efektívny. Predpokladá dobrú etapizáciu navrhnutého riešenia.

Mesto teraz osloví víťaza súťaže, ktorý svoj návrh dopracuje a zapracuje doň pripomienky expertov a samosprávy. Následne bude pravdepodobne predložený ako urbanistická štúdia, prerokovaný a stane sa podkladom pre zmenu územného plánu. Po jeho aktualizácii budú môcť investori, či už súkromní alebo verejní, začať s premenou tejto nepeknej časti mesta na jeho nové centrum.

 

Zdroj: Gogolák + Grasse / Archinfo.sk

 

Čo prezrádza víťazný návrh

Košiciam chýbajú väčšie kompaktnejšie mestské zóny tradičného charakteru – teda typické európske blokové mesto s pravidelnou štruktúrou, aktívnym prízemím alebo jasnou hierarchiou a členením verejných priestorov. V čase, kedy sa takto európske mestá rozvíjali najviac, išlo o pomerne malé sídlo. Najväčší rozvoj zaznamenali až po Druhej svetovej vojne, to však už vznikali modernistické štvrte – viacero z nich zaujímavých, no odlišných od pôvodných miest.

Dnes sa hlása návrat k tradičnému blokovému mestu a Košice, v ktorých je citeľná snaha o priblíženie sa európskym vzorom (alebo aspoň Bratislave) sa rozhodli vydať touto cestou. S mestskými blokmi ráta každý ocenený návrh, kým rozvoľnenejšie vízie sa nepresadili. Výnimku tvoria staršie budovy a areály, ktoré bolo potrebné zachovať. Inak však Košice môžu konečne získať svoj kúsok normálneho, kompaktného a logického mesta.

Ako porota poznamenala, výsledkom daného prístupu bude kontrast hustejšie zastavaných plôch zástavby a rozsiahlejších otvorených zelených území. Presne tak majú mesta vyzerať: myšlienka domov, utopených v zeleni, na Slovensku dosiaľ preferovaná, je omylom. Namiesto toho má byť mesto husto zastavané, kde väčšinu uličnej zelene tvoria tienisté stromoradia. Disponovať má aj menším množstvom parkov. Tie zostávajúce však budú o to väčšie, lepšie vybavené a aj prepracované, aby sa premenili na živé, obľúbené a bezpečné areály.

Aj to je totiž dôsledkom rozvoľnenia mesta a príliš veľkého rozsahu zelených plôch: jednak stúpajú náklady na správu zelene, prostredie sa ale zároveň stáva nebezpečným. Obyvatelia nie sú motivovaní neustále zaľudňovať každú jednu zelenú plochu, čo znižuje mieru sociálnej kontroly a v prípade príliš hustej zelene aj dohľadu. Výsledkom je zvýšená kriminalita.

Košiciam a ich novému centru by niečo také hroziť nemalo. Okrem pásu okolo Hornádu, ktorý ale môže byť parkom celomestského významu, sú ostatné priestranstvá komponované veľmi logicky. Zeleň je riešená ako stromoradia na ulici alebo umiestňovaná do vnútroblokov, ktoré sa môžu stať pokojnými oázami v rušnom prostredí. Na druhej strane, aj tento ruch je otázny, keďže mnohé priestranstvá sú očividne mienené ako pešie zóny. Navrhuje sa aj doplnenie verejnej dopravy, vrátane električkových tratí.

Hustota zaľudnenia by sa mala pohybovať medzi 100-300 obyvateľmi na hektár, čo možno označiť za optimum – pri kompaktnom blokovom meste je to v Prahe okolo 260 obyv./ha, pri sídliskách 180. Takéto množstvo umožňuje viac než efektívne využívanie verejnej dopravy, je zárukou dostatočného pohybu ľudí v uliciach a aj aktivácie mestského parteru. Z funkčného hľadiska pôjde o skutočný mix kľúčových mestských funkcií – bývania, administratívy, verejnej správy aj sociálnej vybavenosti. Vzniknúť tu môžu úrady, kultúrne centrá, školy, škôlky, domovy seniorov, naplánované sú športoviská aj retail, ideálne na prízemí domov. Architekti pracujú v záujme variability s členením blokov na menšie domy s rozličnými výškami.

Celá štvrť by mala mať zhruba do polovice tohto storočia približne 18-tisíc obyvateľov, denná dochádzka za prácou, školami, službami či rekreáciou by bola 50-80-tisíc ľudí. Vzniknúť majú dôležité priečne prepojenia, železničná stanica a trate sa stanú menšou bariérou, aktivujú sa nábrežia a mesto by mohlo získať atraktívny nábrežný park. Po architektonickej stránke by mala byť lokalita mimoriadne bohatá, čím bude pripomínať rastlé štvrte v starších častiach miest.

Košice nahradia dnes minimálne využívané územie, kde takmer nikto nežije a ktoré je hanbou mesta, na atraktívnu štvrť. Jej plná realizácia v najbližších desaťročiach zmení mesto – z pekného, no provinčného sídla sa môžu transformovať na malé kompaktné veľkomesto s vysokou kvalitou života. Sledujúc aktivity „metropoly východu“, však ide už o dlhodobý cieľ, ktorý aktuálnou súťažou získal konkrétnejšie kontúry.  

 

Vízia riešenia mestských blokov. Zdroj: Gogolák + Grasse / Archinfo.sk

 

Čo si z toho môže Bratislava vziať

Košice urobili odvážny krok k tomu, aby zmenili svoj charakter a mimoriadne sa posunuli. Na prvé počutie neznie vznik štvrte pre necelých 20-tisíc obyvateľov ako taká radikálna zmena. Koniec-koncov, podobných projektov vzniká v Bratislave hneď niekoľko a ďalšie sa už rysujú. Dôležitým rozdielom je ale miera zapojenia mesta. Kým v Košiciach mesto otvorene plánuje svoju budúcnosť a okrem fráz pripravuje aj veľmi konkrétnu víziu, v metropole štátu sa to do istej miery necháva na samovývoj.

V hlavnom meste nebola vyhlásená verejná súťaž takéhoto charakteru a rozsahu od vzniku samostatnej republiky. Ojedinelými výnimkami sú staršie súťaže na Podhradie a Petržalský rozvojový koridor, oproti košickej súťaži ale ide o malé súťaže, príp. s rozpačitými výsledkami. Druhá menovaná kompetícia priniesla kompromisnú víziu transformácie širokého nezastavaného pásu v strede najväčšieho sídliska, kde sa pôvodne uvažovalo s hustou zástavbou. Nové riešenie ráta s menšou mierou zastavanosti a bohatým zastúpením zelene. Verejnosť to do veľkej miery odmietla aj tak a samospráva odvtedy k veci pristupuje zdržanlivo.

Ide o nebezpečný prístup. V Bratislave sa dnes rozhoduje alebo bude rozhodovať o budúcnosti štvrtí a zón, kde by mohlo žiť desiatky tisíc obyvateľov. Bory, CENTROP, areál bývalého letiska vo Vajnorách, Pasienky, Istrochem, Žabí majer, Kapitulský dvor a Kapitulské lúky a množstvo menších brownfieldov vytvárajú obrovskú priestorovú rezervu pre výstavbu, kde by mohli žiť celé Košice. V prípade viacerých z nich sú už základné rámce dané developermi, namiesto toho, aby mesto vopred nastavilo koncepciu rozvoja a následne už len moderovalo investície (a samo do nich vstúpilo).

Je pre mňa ťažko pochopiteľné, prečo to Bratislava nerobí. Bojí sa snáď otvorene priznať, že má záujem na prestavbe týchto lokalít? Považuje za nebezpečné vyhlásiť, že budúcnosťou slovenskej metropoly má byť rast, príliv nových obyvateľov a posilnenie medzinárodnej pozície mesta? Nechce nastaviť development tak, aby naozaj vznikalo polyfunkčné, kompaktné a blokové mesto krátkych vzdialeností? Alebo rozvoj odmieta a chce teda zmeniť Územný plán, aby zabránila výstavbe?

Ak ale je skutočne cieľom Bratislavu posunúť v súlade s jej predpokladmi, potom je kľúčovou cestou inšpirácia Košicami a organizácia transparentných súťaží spoločne s vlastníkmi pozemkov. Podmienky súťaže by mali reflektovať požiadavky mesta aj súkromného investora (investorov), predovšetkým ale vytvoriť predpoklady pre vznik kvalitného a udržateľného prostredia, ktoré nevytvorí len atraktívny priestor pre bývanie, ale aj pre sociálnu interakciu, prácu, vznik nových myšlienok a budovanie vzťahov.

Kým Košice majú cieľ byť malým veľkomestom s kompaktným jadrom európskeho charakteru, Bratislava by mala mať ambíciu zaradiť sa medzi stredne významné metropoly s veľkým medzinárodným dosahom (využijúc medzinárodné klasifikácie, posunúť sa z úrovne Beta mínus na minimálne Beta, ideálne Beta plus, a spoločne s Viedňou na Alfa). To však nepôjde bez hĺbkovej zmeny, ktorá príde (aj) s transformáciou mnohých lokalít mesta.

Bratislava budúcnosti by mala inšpirovať ostatných. Dnes sa ale potrebuje inšpirovať ostatnými – vrátane Košíc.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Galéria

  • Pohľad zo severu. Zdroj: Gogolák + Grasse / Archinfo.sk
  • Pohľad z juhu. Zdroj: Gogolák + Grasse / Archinfo.sk
  • Pohľad severovýchodný. Zdroj: Gogolák + Grasse / Archinfo.sk
  • Zdroj: Gogolák + Grasse / Archinfo.sk
  • Jadro územia. Zdroj: Gogolák + Grasse / Archinfo.sk
  • Širšie vzťahy. Zdroj: Gogolák + Grasse / Archinfo.sk
  • Funkcie. Zdroj: Gogolák + Grasse / Archinfo.sk
  • Zdroj: Gogolák + Grasse / Archinfo.sk
  • Zdroj: Gogolák + Grasse / Archinfo.sk

Súvisiace články

Inšpirácie z Kodane - Tina Saaby

31.05.2018 09:00:00 Adrian Gubčo

V rámci podujatia Dni architektúry a dizajnu (DAAD) 2018 bola jednou z významných hostí aj Tina Saaby, Hlavná architektka mesta Kodaň. Dánske hlavné mesto patrí bez debaty k lídrom v otázkach kvality života na celom svete (dokonca majú zmeny v meste spojené s rozvojom pešej a cyklistickej dopravy vlastný odborný názov - “copenhagenization”), rady a skúsenosti od osoby, ktorá sa významnou mierou spolupodieľa na tomto úspechu, sú tak neoceniteľné. Tina Saaby vystúpila v rámci otvorenia 29. mája.

Čítať viac

Inšpirácie z Česka sú lekciou aj pre Bratislavu

26.05.2021 10:14:46 Adrian Gubčo

Tak ako v Bratislave, aj vo viacerých českých mestách sa pripravujú rozsiahle transformácie zanedbaných alebo nevyužívaných území. Ich cieľom nie je len prostá výplň územia novými bytmi, kanceláriami alebo obchodmi. Ide o nástroj, ako pozdvihnúť celé mesto a zvýšiť v ňom kvalitu života. Aj preto sú tieto transformácie samosprávou vnímané úplne inak, v čom Bratislava nemôže byť odlišnejšia.

Čítať viac

Ako mala vyzerať autobusová stanica: Príklad súťaže Florenc21

01.12.2021 18:21:53 Adrian Gubčo

Nedávno dokončený multifunkčný projekt centra Nivy si pri svojom otvorení vyslúžil zo strany médií a developera rozličné prívlastky. Medzi nimi figurovalo aj označenie projektu ako svetového, supermoderného alebo impozantného. V skutočnosti však nie je celkom v súlade s tým, čo sa dnes považuje za vhodnú formu riešenia danej funkcie. Úplne iný prípad je pripravovaná prestavba autobusovej stanice Florenc a okolitej štvrte v Prahe.

Čítať viac

Komentáre