Martina Gregová 16.04.2024 19:00

Srdce Berlína ožije. Ruiny kostola sa zmenia na unikátny pamätník, odkazujúci na hrôzy vojny

Pamätný kostol cisára Wilhelma v Berlíne je svojskou spomienkou na vojnu a deštrukciu, ktorú priniesla. O jeho budúcnosti sa vedú diskusie už niekoľko desaťročí. Vďaka architektonickej súťaži sa táto významná pamiatka konečne dočká špičkovej rekonštrukcie. Jej výsledkom bude impozantný interiér, ktorý má po novom plniť hneď niekoľko nových funkcií.

Zdroj: Laurent Menabe

Európa (a nielen tá) sa dodnes vysporiadava so škodami po druhej svetovej vojne. Bombardovanie spôsobilo obrovské škody na historických budovách, ktoré v mestách stáli celé stáročia. Mnohé mestá v Európe však pristupujú k obnove pamiatok zničených vojnou a zároveň sa im snažia dať inú pridanú hodnotu.

Skvelým príkladom takéhoto prístupu je nemecká metropola. Prednedávnom bolo napríklad predstavené nové riešenie pre okolie starej veže Pamätného kostola cisára Wilhelma i vežu samotnú. Pôvodný kostol bol postavený v 90. rokoch 19. storočia. Poškodený bol počas leteckého náletu v roku 1943. O pár rokov na to, v 50. rokoch, prebiehali rozsiahle diskusie o budúcnosti tejto stavby aj jej okolia. Spory mala vyriešiť medzinárodná súťaž vyhlásená v roku 1956. Víťazom sa stal architekt Egon Eiermann. Jeho návrh v počiatkoch počítal s úplným zbúraním zachovaných častí kostola.

Tento zámer vyvolal verejné pobúrenie. Západná veža bola totiž v tom čase mnohými označovaná za „srdce Berlína”. Svoje pôvodné plány napokon Eiermann zrevidoval a veža ostala zachovaná. Zvyšnú časť pôvodného kostola však čakal iný osud. Dnes nový kostol pozostáva zo štyroch budov zoskupených okolo zostávajúcich ruín starého objektu. Nové časti sú postavené z betónu, ocele a skla.

 

V priebehu minulého roka boli predstavené výsledky ďalšej architektonickej súťaže, ktorá výrazným spôsobom ovplyvní budúcu podobu kostola. Víťazom sa stalo architektonické štúdio heneghan peng architects, ktoré na návrhu spolupracovalo so spoločnosťou Ralph Appelbaum Associates.  

Vo výsledku má byť prestavaná najmä západná veža. Tá sa po novom stane ešte pôsobivejším vojnovým pamätníkom. Súčasťou zrekonštruovanej časti bude aj výstavný priestor. „Našim zámerom bolo, aby sa ľudia opäť priblížili k ruinám, aby cítili históriu, ktorá je ukrytá v týchto stenách. Kostol je pre nás symbolom komplexnej histórie Berlína a medzinárodným miestom pamäti, porozumenia a zmierenia,” opísala hlavný zámer Rósín Heneghan, architektka zo štúdia heneghan peng architects. 

Vďaka víťaznému návrhu pribudne v kostole nové návštevnícke centrum aj výstavné priestory. Intervencie do zachovanej konštrukcie kostola boli navrhnuté s dôrazom na genius loci miesta. Jednym z najvýraznejších zásahov bude vytvorenie kruhového bazéna v spodnej časti ruín, do ktorého sa má vlievať dažďová voda padajúca dnu skrz otvorenú časť strechy. Architekti rovnako kládli dôraz aj na priehľady do okolia. Navrhované otvorenie niekoľkých okien zabezpečí vstup prirodzeného svetla do interiéru a podporí tiež interakciu zrekonštruovaného pôvodného kostola s tým novým, ktorý bol postavený na základe projektu z roku 1956. Vo výsledku tak vznikne naozaj veľkolepý a jedinečný vojnový pamätník, ktorý sa pravdepodobne rýchlo zaradí na turistickú mapu Berlína.  

Obnova vojnou zničených pamiatok vo svete zakaždým vyvoláva búrlivé diskusie. Mnohí pritom požadujú nielen rekonštrukciu daných objektov, ale aj to, aby po novom odkazovali na svoju tragickú minulosť. Práve fakt, že budovy boli zničené počas vojny, totiž do veľkej miery podporuje ich silný genius loci. Ruiny Pamätného kostola cisára Wilhelma budú po rokoch otáznikov nad jeho budúcnosťou rekonštruované, a to vďaka medzinárodnej architektonickej súťaži. Ide teda o ďalší pozitívny príklad toho, ako sa mestá s podobnými objektmi môžu vysporiadať. 

Obnova architektonických pamiatok poznačených druhou svetovou vojnou je nesmierne finančne aj časovo náročný proces. Európskym lídrom v tejto oblasti je okrem nemeckých Drážďan aj poľská Varšava. V metropole bolo počas vojny zničených až 90% všetkých budov. Už niekoľko desaťročí sa preto mesto usiluje o ich obnovu. Ide pritom najmä o historicky či architektonicky významné objekty, ktoré sa následne stávajú dôležitou súčasťou modernej Varšavy. Prednedávnom boli oznámené výsledky architektonickej súťaže, venujúcej sa obnove jednej z najväčších neoklasicistických budov, ktoré sa pred vojnou nachádzali na území Varšavy - Saského paláca, doplneného o susedný Brühlov palác a časť pôvodnej zástavby.  

Cieľom obnovy tejto významnej poľskej pamiatky je prinavrátenie jej vonkajšej neoklasicistickej podoby z roku 1939 (do vypuknutia vojny). Po rekonštrukcii by mal palác slúžiť ako sídlo Senátu, Úradu Mazovského vojvodstva aj ako sídlo viacerých kultúrnych inštitúcií, vrátane Národného múzea a Inštitútu Frederyka Chopina.

 

(heneghan peng architects, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.