Martina Gregová 06.09.2023 20:10

Slovensko je hradná veľmoc. V rekonštrukciách zaostáva, nových vstupov sa bojí

Na Slovensku sa nachádza obrovské množstvo hradov, zámkov a kaštieľov, no mnoho z nich je v katastrofálnom stave. Viacero svetlých príkladov rekonštrukcií vzácnych pamiatok aj za použitia súčasnej architektúry síce nájdeme aj na našom území, no vo Veľkej Británii sa projekty tohto typu tešia omnoho väčšej obľube. Vypovedá o tom nielen ich množstvo, ale aj kvalita.

Hrad Caernarfon. Autor: Daniel Hopkinson

Na území Slovenska sa nachádza až 180 hradov a 425 zámkov. To z neho robí krajinu s najvyšším počtom týchto stavieb na jedného obyvateľa. Zároveň máme aj najviac hradov a zámkov na jeden kilometer štvorcový. Napriek neoficiálnemu titulu „krajina hradov a zámkov” a niekoľkým svetlým príkladom ich obnovy však stále nemožno tvrdiť, že by starostlivosť o tieto stavby bola na našom území v porovnaní s inými európskymi krajinami v niečom výnimočná.  

Aj keď sa kvalitné rekonštrukcie týchto stavieb začínajú v poslednom období objavovať čoraz častejšie, stále sa o takýchto projektoch hovorí skôr ako o výnimočných. Medzi najzaujímavejšie realizácie tohto druhu v posledných rokoch patrí napríklad komplexná obnova neskororenesančnej Hospodárskej budovy na dolnom nádvorí hradu Uhrovec. Za touto pozoruhodnou realizáciou, ktorá prebehla v roku 2020, stojí Martin Varga, Martin Kvikovský a Pavol Paulíny.  

Obnova hospodárskej budovy hradného komplexu nebola len významným míľnikom pri jeho ďalšej rekonštrukcii. Zároveň nastavila aj nové kritériá pamiatkovej obnovy v celom regióne. O výnimočnosti projektu svedčí aj jeho víťazstvo v rámci ocenenia CE ZA AR 2021 v kategórii Fenomény architektúry. „Hrad Uhrovec je exemplárnym príkladom v prístupe pamiatkovej obnovy spoločného historického dedičstva. Nasadenie architektov, ako aj celého realizačného tímu, je v tomto prípade vnímané až ako životné poslanie,” zaznelo pri vyhlasovaní výsledkov. 

O rok neskôr v rovnakej kategórii v rámci ocenenia CE ZA AR 2022 zvíťazil projekt Bunky Jelšava. V tomto prípade išlo o unikátnu intervenciu s cieľom poukázať na architektonické aj historické kvality kaštieľa Coburgovcov. Za návrhom stojí architektonické štúdio 2021. „Autori konceptu v jelšavskom kaštieli navrhli nízkorozpočtové riešenie, krátkodobý pobyt formou ubytovacích buniek priamo v objekte, akýsi mikrohotel v čase. Návštevník sa tak stáva súčasťou záchrany a transformácie pamiatky,” zaznelo v komentári odbornej poroty. 

Víťazstvá týchto realizácií v kategórii Fenomény architektúry dokazujú, že takéto zásahy do už existujúcich hradných či iných pamiatkovo chránených objektov sú naozaj ojedinelými počinmi a nie niečím, čo je na našom území bežnou praxou. S úplne odlišným prístupom k obdobným stavbám sa stretávame v prípade Veľkej Británie, kde obnovy a modernizácie hradných komplexov patria už niekoľko rokov medzi hlavné architektonické trendy.  

Medzi najnovšie príklady tohto typu možno zaradiť obnovu takzvanej Kráľovskej brány na hrade Caernarfon. Hrad patrí medzi najznámejšie pamiatky vo Veľkej Británii a v roku 1986 sa stal jedným z prvých objektov, nachádzajúcich sa na území Walesu, ktorý bol zaradený do zoznamu UNESCO. Kráľovská brána je jedným z dvoch hlavných vstupov do hradného komplexu. Len pred niekoľkými mesiacmi bol po vyše troch rokoch ukončený projekt jej obnovy a sprístupnenia doteraz neprístupných častí hradu. Za návrhom nových zásahov stojí architektonické štúdio Buttress. 

Projekt si od začiatku kládol za cieľ vylepšiť zážitok návštevníkov hradu a podporiť lepšie pochopenie celej lokality. Výsledkom vyše trojročných prác je pridanie novej súčasnej vrstvy architektúry do stredovekej stavby tak, že ich spojenie vo výsledku prinieslo harmonický celok. Architekti do existujúceho objektu postupne vkladali nábytok na mieru a konštrukcie rôznych veľkostí aj funkcií. Dôležitou súčasťou návrhu bola aj snaha o minimalizáciu dopadu nových prvkov na toto významné historické miesto. Konštrukcie sú preto navrhnuté ako samostatne fungujúce celky, fyzicky oddelené od hradných múrov.

V rámci projektu boli vybudované nové toalety, obchod so suvenírmi, recepcia, sklad a nové oddychové zóny v podobe lavičiek či pomerne rozľahlých pobytových schodov. Súčasťou zásahu je aj pridanie skleneného výťahu, ktorý po prvýkrát v histórii hradu sprístupní horné podlažia návštevníkom s obmedzenou schopnosťou pohybu. 

Nové zásahy pozostávajú najmä z prefabrikovaných konštrukčných prvkov, ktoré sú doplnené o drevené komponenty aj o sklenené tabule, podporujúce výhľad na jednotlivé časti hradu. Okrem vkladania nových konštrukcií zahŕňal projekt aj iné práce, vrátane čistenia muriva, odstraňovania nežiadúcej vegetácie či opráv poškodených stavebných detailov.  

Hrady a zámky patria medzi naše najvzácnejšie architektonické dedičstvo. Uplynulé roky síce ukazujú, že si vedia získať pozornosť odbornej aj laickej verejnosti, ako aj politikov, no v európskom meradle má Slovensko ešte stále čo doháňať. Ostáva tak dúfať, že podobné zásahy čoskoro prestanú byť len „fenoménmi architektúry” a stanú sa bežnými časťami procesu rekonštrukcií našich pamiatok.  

 

(Buttress, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.