Martina Gregová 19.04.2025 16:00

Pôsobivé pamätníky, meniace mestá. Najsilnejšie pietne miesta súčasnosti posúvajú tragédie k umeniu

Pamätníky nie sú len symbolmi spomienky, ale aj dôležitými prvkami, ktoré formujú charakter a atmosféru verejného priestoru. Moderné pietne miesta často prekračujú tradičné estetické a funkčné rámce, stávajú sa interaktívnymi, podnecujú dialóg a ponúkajú priestor na reflexiu. Aj na Slovensku postupne vznikajú pamätníky, pripomínajúce nielen hrôzy holokaustu a vojnových konfliktov, ale aj novodobé tragédie, ako sú obete pandémie COVID-19 či vraždu novinára.

Pamätníky vo verejnom priestore zohrávajú významnú úlohu v utváraní kolektívnej pamäti a identity spoločnosti. Často sa zároveň stávajú dominantami prostredia, v ktorom sa nachádzajú, alebo vyhľadávanými lokalitami pre turistov. Ich podoba a význam sa však v priebehu posledných desaťročí výrazne menia.

Kým tradičné monumenty často stelesňovali heroické postavy či historické udalosti, moderné pamätníky reflektujú širšiu škálu tém — od abstraktných konceptov až po osobné príbehy. V mnohých prípadoch sa stávajú interaktívnymi prvkami mestského prostredia, ktoré podnecujú na dialóg a zamyslenie.

Súčasná architektúra a dizajn pamätníkov čoraz častejšie pracuje s minimalistickými formami, inovatívnymi materiálmi a netradičnou symbolikou. Namiesto statickej formy dávajú prednosť dynamike. Takéto pamätníky nielen pripomínajú minulosť, ale aj reagujú na aktuálne spoločenské otázky, čím obohacujú verejný priestor o nové vrstvy významu.

Galéria

Monument Majer v Banskej Bystrici

Medzi najznámejšie a architektonicky najzaujímavejšie pamätníky, postavené v poslednej dekáde, patrí bezpochyby Monument Majer v Banskej Bystrici. Za jeho podobou stoja architekti zo štúdia N/A. Výstavba pamätníka je jednou z etáp rekonštrukcie vojenského cintorína z 1. svetovej vojny.

Pietny objekt sa nachádza na rozhraní vojenského a občianskeho cintorína a jeho úlohou je pripomenúť historické udalosti a mužov, ktorí zahynuli počas 1. svetovej vojny. Do objektu je možné vstúpiť a po schodoch vyjsť na vyvýšenú plošinu, kde okrem výhľadu na priľahlý cintorín návštevníci nájdu aj mená všetkých vojakov, ktorí sú tu pochovaní.

Objekt je široký 2,4 metra, dlhý viac ako 19 metrov a vysoký 8 metrov. Špecifické je tiež jeho materiálové riešenie. Monument je zvarený do jednoliateho konštrukčného celku z platní atmosférickej ocele, hrubých len 8 mm. V roku 2019 toto dielo získalo Cenu Dušana Jurkoviča. O rok neskôr bodovalo v rámci ocenenia CE ZA AR v kategórii Občianske a priemyselné stavby. Získanie ocenení svedčí o jeho mimoriadnej architektonickej aj spoločenskej hodnote.

Monument Majer. Autor: Ján Kekeli

Zelený les v Modre

O čosi skôr, v roku 2014, bol verejnosti sprístupnený aj pamätník, venovaný rodine Grünwaldovcov a obetiam holokaustu, ktorý sa nachádza v Modre. Dielo s názvom Zelený les navrhli architekti Daniel Bartoš a Ondrej Klučár. Investorom bol Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi Modra-Kráľová.

Na pozemku, kde dnes uličnú zástavbu dotvára pietny objekt, stál pred 2. svetovou vojnou dom s obchodom, ktoré boli v 40. rokoch arizované. Ústredným motívom diela je tragický životný príbeh rodiny Grünwaldovcov. Po arizácii majetku bola rodina postupne odvlečená do koncentračných táborov.

Hlavná idea pamätníka stavia na podobe ruiny, ktorej rekonštrukcia nebola pre zlý technický stav možná. Zvyšky stavby boli odstránené a nahradené novotvarom, ktorý pozostáva zo sieťovanej oceľovej konštrukcie. Tá je čiastočne vyplnená kamenivom z pôvodného objektu. Podoba pamätníka odkazuje aj na riešenie pôvodnej prednej fasády domu či na jeho pôdorysnú stopu.

Zelený Les. Autor: Tomáš Manina

Pamätník holokaustu v Starej Turej

Pietne miesto so silným odkazom a zaujímavým stvárnením sa nachádza na mieste židovského cintorína v Starej Turej. Autorom pamätníka je Filip Šicko, ktorého rodina počas 2. svetovej vojny ukrývala Židov pred nacistickým prenasledovaním. „Najmä vo svetle toho, čo sa deje v súčasnosti, nesmieme z našej mysle vytlačiť spomienku na holokaust. Čím viac sa od tejto minulosti vzďaľujeme, tým je pravdepodobnejšie, že sa podobné hrôzy zopakujú,“ zdôrazňuje význam pietneho objektu jeho autor.

Minimalistický dizajn pamätníka odkazuje na akt vykoľajenia zo správnej trate, na ukončenie absurdného konceptu násilia a nespravodlivosti, rovnako ako aj na moment spomienky. Pomyselné koľajnice majú silnú symboliku aj vzhľadom na deportácie Židov do koncentračných táborov nákladnými vlakmi. Silným momentom je tiež postupná transformácia žulových podvalov, ktoré sa postupne vychyľujú od koľajnice, rastú do výšky, až sa napokon premenia na náhrobné kamene.

Pamätník holokaustu. Autor: Peter Konečný

Pamätník obetiam COVID-19 v Bratislave

V posledných rokoch boli vyhlásené viaceré výtvarno-architektonické súťaže, zamerané na návrh pamätníkov, odkazujúcich na tragické udalosti poslednej dekády. Jednou z nich bola aj súťaž, hľadajúca podobu Pamätníka obetiam COVID-19, ktorú vyhlásili Hlavné mesto SR, OZ Skutočné obete a Metropolitný inštitút Bratislavy. Súťaž sa stretla s pomerne veľkým záujmom — svoje návrhy predložilo 40 autorských kolektívov. Víťazom sa stal český architekt Radek Talaš.

Pietny objekt sa má nachádzať v blízkosti Ružinovskej nemocnice. Hlavnou ideou pamätníka je vlna — prírodný úkaz, ktorý architekt popisuje ako hojivý element, hrozbu a zároveň efemérny jav, ktorý sa náhle objaví a rovnako rýchlo zmizne. Na siedmich mólach po obvode Ružinovského jazera majú byť podľa návrhu nainštalované zariadenia na vytváranie umelých vĺn, ktoré aktivuje návštevník tým, že sa postaví na vyznačené miesto na móle.

Pamätník zaujal porotu svojou efemérnosťou, kontemplatívnosťou a búraním zaužívaných predstáv o pamätníkoch, ktoré sa zvyčajne demonštrujú svojou hmotou, stavbou alebo symbolikou podliehajúcou času, deštrukcii či spoločenským zmenám.

Pamätník obetiam Covid-19. Zdroj: Radek Talaš

Pamätník slobody slova vo Veľkej Mači

V rovnakom roku bola vyhlásená aj výtvarno-architektonická súťaž na návrh pamätníka, pripomínajúceho vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Súťaž sa stretla s veľkým záujmom — odborná porota hodnotila 30 odovzdaných návrhov. Prvé miesto získal kolektív v zložení Benjamín Brádňanský, Vít Halada a Martin Piaček.

Verejnú výtvarno-architektonickú súťaž vyhlásil Trnavský samosprávny kraj v spolupráci s pozostalými rodinami a širšou odbornou verejnosťou. Jej cieľom bolo na mieste tragédie vytvoriť pietne miesto, ktoré bude udalosť pripomínať, uchovávať a zároveň podnecovať ľudí k diskusii.

Návrh pamätníka pracuje s jednoduchým konceptom — naklonením pozemku, ktoré má evokovať pocit nerovnováhy, vychýlenia a trvalej zmeny. Vďaka tomuto riešeniu sa pamätník stáva z ulice neviditeľný a návštevníkom ponúka súkromie a priestor na meditáciu napriek klasickej vidieckej zástavbe v okolí.

Zdvihnutá časť na opačnej strane pozemku symbolizuje nádej do budúcnosti. Súčasťou návrhu je aj dvojica stromov odkazujúca na dve obete tejto tragédie. Trnavský samosprávny kraj na začiatku roka informoval, že prebieha finálna fáza verejného obstarávania na zhotoviteľa Pamätníka slobody slova vo Veľkej Mači. Dielo má byť dokončené ešte pred budúcoročným výročím vraždy.

(TASR, SKA, CE ZA AR, Mesto Modra, Filip Šicko, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.