Adrian Gubčo 08.08.2025 14:45

Plató, ktoré naozaj potrebujeme: Petržalka zostáva od centra odtrhnutá, známi architekti naznačili riešenie

S predĺžením električkovej trate v Petržalke až do Janíkovho dvora sa najväčšie bratislavské sídlisko vo väčšej miere „otvorilo“ voči zvyšku mesta. V skutočnosti ale zostáva od centra Bratislavy odtrhnuté širokou a ťažko priechodnou cestou v podobe Einsteinovej ulice a diaľnice D1. Možnostiam, ako vyriešiť tento problém, sa už dlhodobo venujú Architekti Šebo Lichý.

Autorka: Linda Bellová

Katastrofálny urbanistický omyl

Petržalka sa začala plánovať v 60-tych rokoch 20. storočia ako moderná alternatíva voči tradičnému centru Bratislavy. Mala reprezentovať to najlepšie z vtedajšieho urbanizmu a vhodne dopĺňať mesto, dovtedy sa rozkladajúce najmä na ľavom brehu Dunaja. Ako taká mala byť tvorená nielen obytnými zónami, ale aj lokalitami s vybavenosťou, dobre dostupnou pre nových Petržalčanov, ale aj návštevníkov z druhého brehu.

Veľká súťaž na riešenie Petržalky, vyhlásená v roku 1966, nepriniesla jednoznačného víťaza – namiesto toho bolo udelených päť tretích cien. Viacerí najvyššie hodnotení súťažiaci pracovali s koncepciou silnej komunikácie na mieste dnešnej Einsteinovej, hoci mala mať menej bariérový charakter. Jednotlivé koncepty napokon museli do jednotného návrhu spojiť architekti Jozef Chovanec a Stanislav Talaš, ktorí pracovali pre Stavoprojekt.

V roku 1973 sa tak začalo s výstavbou Petržalky, pričom Einsteinova bola od počiatku koncipovaná ako jedna z kľúčových ciest. Zároveň však treba povedať, že už v tej dobe sa plánovalo v priestore medzi Starým mostom, hrádzou, Prístavným mostom a Einsteinovou umiestnenie tzv. Celomestského centra. Preto mala byť Einsteinova „premostená“ nielen verejnými priestormi, ale aj zástavbou.

Z tejto idey sa nerealizovalo prakticky nič – čiastočne aj preto, lebo výstavba sa sústredila na rozvoj bývania. Vyššia mestská vybavenosť sa mala postaviť v poslednej fáze budovania  Petržalky, naplánovanej po roku 1990. Po zmene režimu sa však stavebné práce na sídlisku vrátane kľúčovej komunikačnej osi v podobe rýchlodráhy (metra) zastavili.

V roku 2003 sa začala realizovať diaľnica D1 v úseku medzi Viedenskou a Prístavným mostom, ktorá po uvedení do prevádzky na konci roka 2005 definitívne odtrhla sídlisko od časti Petržalky v blízkosti Dunaja aj od zvyšku Bratislavy. Chodcom dnes slúži na prechod ponad diaľnicu pätica lávok a dvojica estakád. Napriek tomu, mentálne sa Petržalka začína pre zvyšok Bratislavčanov až za diaľnicou.

Ide o obrovský urbanistický omyl, ktorý odtrhol vyše stotisíc ľudí od prístupu k nábrežiu aj centru. V tomto priestore sa nachádza obľúbený Sad Janka Kráľa, nákupné centrum a výstavisko, čoskoro tu ale začne rásť dlhoočakávané Celomestské centrum. Developerom JTRE a Penta Real Estate sa totiž na začiatku tohto roka otvorila cesta k výstavbe projektov Nové Lido a Southbank vďaka zmene Územného plánu.

CMC Petržalka bolo v originálnych plánoch novej pravobrežnej štvrte mienené ako určité vyústenie sídliska k Dunaju a urbanistická spojnica ľavého a pravého brehu. Ľudia sa tak mali prirodzene pohybovať medzi týmto jadrom Bratislavy a novými obytnými lokalitami. Súčasná forma Einsteinovej však tomu bráni, v čoho dôsledku môže vzniknúť akýsi exkluzívny ostrov – formálne bude v Petržalke, nikto to tak ale vnímať nebude.

Táto chyba v plánovaní si postupne začína získavať pozornosť predovšetkým odbornej verejnosti. Vytvorenie efektívnej spojnice Petržalky s centrom a odstránenie mentálnej bariéry je obrovskou úlohou, ktorá má potenciál zmeniť celé mesto. Najintenzívnejšie sa ňou zaoberajú architekti z kancelárie Architekti Šebo Lichý.

Pôvodná vízia Nová Einsteinova. Zdroj: Architekti Šebo Lichý

Od bariéry k biokoridoru pre ľudí

Architekti Šebo Lichý patria k architektonickým kanceláriám so silnou tradíciou a množstvo realizácií. V portfóliu majú bytové domy, rodinné domy, kancelárske budovy, obchodné domy aj prvky vo verejnom priestore. Ateliér je personálne prepojený s developerskou spoločnosťou ITB Development, čo mu pridáva ďalšie skúsenosti a ekonomický pohľad na potenciál územia. Einsteinovej sa venujú už dlhodobo.

V jej súčasnom stave totiž vidia veľkú komplikáciu. „Rozdelenie Bratislavy na dve polovice, vedúce prakticky stredom mesta – považujeme za jeden z absolútne najväčších problémov,“ hovorí Tomáš Šebo, jeden z partnerov v kancelárii.

Prvú víziu predstavili už v roku 2012. Štúdia Nová Einsteinova navrhovala vytvorenie plató nad dopravným koridorom Einsteinovej v úrovni existujúcich mostov a lávok. „Navrhované premostenie, scelenie území do kompaktného celku môže prispieť k udržateľnému rozvoju, zahustiť „nemestsky“ riedku zástavbu,“ uvádzali vtedy autori.

Veľkorysú víziu predstavili predstaviteľom mesta, ktorí prejavili záujem o ďalšie rozpracovanie tejto myšlienky. „Vtedajšia reakcia vedenia mesta bola preto veľmi pozitívna, vždy bol prejavený veľký záujem o projekt – a to sa týka všetkých posledných troch primátorov, ako aj vedenia Petržalky a podobne,“ potvrdzuje Šebo. Nanešťastie, nad rámec nezáväzných úvah sa táto štúdia nedostala.

Priznáva to aj Šebo. „Skončilo to ale viac menej bez ďalšieho pokračovania. Bol dokonca vydaný podnet na úpravu Územného plánu, aby na tomto mieste vôbec takéto niečo mohlo vzniknúť, no aj to išlo dostratena. Žiaľ. A tak problém stále pretrváva,“ popisuje. Petržalka zostáva naďalej oddelená, hoci v posledných rokoch rastie potenciál v podstate voľného priestoru nad diaľnicou.

Tomáš Šebo pripomína, že kým Bratislava sa zlepšením situácie intenzívnejšie nezaoberala, inde to bolo inak. „Keď sme ideu prvýkrát prezentovali, v tom istom čase Hamburg prezentoval víziu obdobného, ale trikrát väčšieho projektu - 3 km dlhého úseku premostenia diaľnice. Medzičasom je Hamburgu už toto premostenie zrealizované a v Bratislave sa neudialo nič,“ konštatuje.

Dnes vidí príležitosť v realizácii diaľničného okruhu D4, ktorý odvádza tranzitnú dopravu z centra Bratislavy. Šebo má za to, že je priestor pre úpravu parametrov či podoby Einsteinovej. „Pás, v ktorom je diaľnica, by sa mohol využiť pre zástavbu a vznikol by živý mestský bulvár – bez potreby čokoľvek premosťovať,“ myslí si Šebo. Mesto alebo štát by podľa neho získali pás pozemkov prakticky zadarmo, kde by sa mohli umiestniť školy, kancelárie alebo kultúrne zariadenia.

Architekti sa rozhodli preskúmať potenciál lokality bližšie. Možnosti preriešenia Einsteinovej sa tak stali zadaní v rámci prác vo Vertikálnom ateliéri na Fakulte architektúry a dizajnu STU.

Autorka: Zuzana Geralská

Celistvé mesto aj výškové budovy

Víziu budúcnosti Einsteinovej spracúvali viacerí diplomanti, ktorí hľadali možnosti vytvoria spojitého priestoru a funkčného obohatenia lokality. Šebo si spoluprácu s nimi mimoriadne pochvaľuje a vyzdvihuje nové myšlienky a nápady, s ktorými študenti (dnes už riadni architekti) prišli.

Základom pritom bolo otvorenie dverí kreativite. „Spolupráca so študentmi bola veľmi inšpirujúca. Predstavili sme im našu víziu, ukázali množstvo príkladov zo sveta a dali im úplne voľnú ruku,“ približuje Tomáš Šebo. Výsledkom boli podľa neho „veľmi autentické zaujímavé a iné pohľady na riešenie tohto problému“. Keďže sa nápadom nekládli medze, škála riešení bola naozaj široká.

Šebo napríklad vyzdvihuje odlišné prístupy k riešeniu diaľnice. „Pracovali napríklad s úplným alebo čiastočným zapustením diaľnice, alebo s jej zrušením a zmenou na bulvár,“ konkretizuje. Niektoré návrhy tak boli konzervatívnejšie, iné radikálnejšie. „Veľmi zaujímavé boli návrhy s  vyzdvihnutím diaľnice na estakádu, aby pod ňou mohol nerušene plynúť mestský život. Priestory pod touto estakádou využívali na mestské funkcie – ihriská, divadlo, galériu, amfiteáter, vodný kanál a podobne,“ popisuje ďalšie riešenie.

Ako zdôrazňuje, dané riešenia by nemali negatívny dopad na mobilitu, čo je pravdepodobne najväčšia obava pri akýchkoľvek zásahoch do takejto významnej ulice. „Mesto bolo zrazu kontinuálne – a to bez akéhokoľvek obmedzenia dopravy,“ pripomína Šebo.

K najzaujímavejším konceptom patrí návrh od architektky Lindy Bellovej, ktorá uvažuje nad rozsiahlou výstavbou výškových budov na mieste dnešnej križovatky Einsteinovej a Panónskej cesty. Koncept od Márie Vlčekovej zas priniesol zmieňovanú ideu umiestnenia vodných plôch, resp. kanálov. Vzdialene v ňom cítiť ozvenu návrhov zo súťaže na Petržalku z roku 1966, v rámci ktorej niektoré tímy navrhovali oveľa intenzívnejšie využitie vodného elementu oproti súčasnosti.

Ateliérové práce s intenzívnejšou mierou zástavby otvárajú dôležitú otázku – realizovateľnosť celej úvahy. Prípadné premostenie Einsteinovej by bolo bez akýchkoľvek debát stavebne aj finančne náročným dielom, čo je v podmienkach finančne podvýživenej Bratislavy rozhodujúci faktor. Prípadná investícia tak musí byť natoľko výhodná, aby sa na nej podieľali možno aj súkromní investori.

Autor: Martin Kecskés

Reálny projekt alebo fantastická vízia?

Nepochybne monumentálne dielo – a to aj pri tom najkonzervatívnejšom riešení – by si vyžiadalo náklady vo výške desiatok až stoviek miliónov eur. Išlo by o náročnú stavebnú a logistickú úlohu, pričom stavebníci by sa museli pripraviť na náročné zakladanie, nutnosť nájdenia množstva podkladovej zeminy, zmien v doprave a na následnú výstavbu nad takto poňatým plató.

Tomáš Šebo je napriek tomu presvedčený, že sa to oplatí. „Naša vízia rozhodne je ekonomicky reálna – najmä keď si uvedomíme, že cca 800-metrový úsek medzi Starým mostom a Mostom SNP, a teda najvypuklejšie problémové miesto, by mohol byť premostený napríklad šiestimi za sebou postavenými betónovými biokoridormi,“ naznačuje. Prirovnanie k biokoridorom nie je náhodné – ide o čoraz bežnejšiu súčasť aj slovenskej krajiny.

V rozhovore Metropola takto označil prípadné premostenie nad Einsteinovou aj známy urbanista Peter Gero (mimochodom, podieľal sa aj na štúdii Einsteinovej z roku 2012), ktorý pripomenul, že pokiaľ sa dajú vybudovať koridory pre zvieratá, dajú sa aj pre ľudí. „Napočítali sme, že len nad diaľnicou z Bratislavy do Viedne sú takéto biokoridory v celkovej dĺžke porovnateľnej s dĺžkou tohto úseku, t.j. zvieratá v Rakúsku majú vyššiu prioritu ako obyvatelia Bratislavy,“ dodáva s úsmevom Šebo.

Ako architekti a developeri zároveň majú predstavu, čo by sa tu muselo postaviť, aby sa investícia vrátila. „Napríklad mesto by mohlo tendrovať úseky premostenia s partnermi – namiesto platby za pozemok by platili za realizáciu časti premostenia,“ vysvetľuje T. Šebo. „Zároveň sme mali ideu, ako toto zrealizovať nekomerčne – mohlo by vzniknúť miesto pre park, štátne inštitúcie, európske inštitúcie a podobne.“ Opäť pripomína, že by sa preriešením jedného úseku diaľnice dali získať vzácne pozemky zadarmo.

Ich myšlienka našla ohlas medzi viacerými hráčmi. „Boli sme kontaktovaní z viacerých strán – projektantami potenciálneho tunela popod Karpaty, ktorí videli možný ekonomický benefit umiestňovania výkopovej zeminy v svahovaniach premostenia - opäť „zadarmo“ veľké objemy zeminy na terénne úpravy. Dokonca sa nám vtedy ozývali investori, ktorí to mali záujem zrealizovať...,“ vymenúva.

Šebo zhŕňa, že prínosy riešenia by boli obrovské. „Jednoznačným benefitom je spojenie Bratislavy s Petržalkou, rozšírenie a preliatie centra mesta na druhú stranu. Dôležité je tiež zvýšenie kvality životného prostredia – hluk, prašnosť, exhaláty,“ sumarizuje najdôležitejšie pozitívne dopady. Ekologické opatrenia by dokonca mohli podľa neho získať aj financovanie z európskych zdrojov.

Ako uzatvára, aktuálny prístup k tejto otázke nezodpovedá potenciálnemu dopadu vybudovania plató. „Pripadá mi nepochopiteľné, že výskum a príprava riešenia tohto problému nie je prioritou,“ konštatuje. Mesto však má v súčasnosti iné plány.

Bratislava chce budovať plató nad Staromestskou. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Druhé bratislavské plató

Vedenie Bratislavy pripúšťa, že Einsteinova je problém, ktorý má negatívny dopad na kvalitu života obyvateľov Petržalky. Preto víta víziu možného premostenia ulice. „Premostenie je jednou z efektívnych možností, ako preklenúť líniovú bariéru vnútromestskej diaľnice, ktorá odtrhla Petržalku od ľavobrežných častí mesta,“ hodnotí Peter Bubla, hovorca Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy.

Nanešťastie, tým sa aktivita mesta v tomto smere nateraz končí. Ako pripomenul Šebo, v minulosti existoval od vedenia mesta prísľub, že možnosť premostenia Einsteinovej zanesie do Územného plánu. Nie je to to isté ako výstavba, na druhej strane to ale otvára rozsiahle možnosti pre jej realizáciu v budúcnosti. Teraz je ale situácia odlišná.

„V súčasnosti sa takáto zmena územného plánu nepripravuje,“ hovorí Bubla. V príprave je pritom niekoľko balíkov zmien Územného plánu. Zahŕňajú viacero úprav regulácie – od zlepšenia podmienok pre rozvoj nájomného bývania, cez revitalizáciu brownfieldov, zanesenie nových električkových tratí, výškovú zonáciu, reguláciu viníc a ďalšie. Na vyriešenie problému Einsteinovej sa zatiaľ priestor nenašiel.

To ale neznamená, že Bratislava nepripravuje vlastné plató inde. Umiestnené má byť nad Staromestskou, ktorú vedenie mesta vníma ako kľúčovú bariéru, oddeľujúcu hradný kopec od historického centra. Napraviť to chce vo forme konštrukcie s parkovo upraveným povrchom, ktorá by rozšírila verejný priestor Židovskej ulice v úseku od Kapucínskej zhruba po Katedrálu sv. Martina. Vízia bola predstavená v roku 2022, prostriedky na projektovú dokumentáciu mesto získalo odmietnutím zámeru planetária v lokalite River Park II.

Mesto odhalilo tento plán za desiatky miliónov eur bez výraznejšej diskusie a bez architektonickej súťaže. Zámer zadalo tzv. zmluvným architektom, ktorí na ňom spolupracujú s Metropolitným inštitútom Bratislavy. Plató prezentuje ako novú ikonu mesta, ktorá má byť príkladom aj pre iné mestá.

Faktom ale ostáva, že sa tým charakter Staromestskej nijako nezmení, akurát sa na jednom úseku prekryje. Je taktiež vysoko pravdepodobné, že by takéto riešenie zabránilo ďalším snahám o komplexnejšie preriešenie a humanizáciu tejto „ulice“ s charakterom rýchlostnej komunikácie v jadre mesta. Aj v prípade Staromestskej sa totiž v minulosti uvažovalo o jej prekrytí so zástavou, a to až po Hodžovo námestie.

Jediným dôvodom, prečo mesto aktívne nesmeruje k výstavbe plató nad Staromestskou v dohľadnej dobe, je nedostatok financií. Bratislava bude musieť hľadať prostriedky roky, aby bolo dané riešenie realizovateľné. Na park takejto veľkosti totiž privátni investori peniaze dávať nebudú.

Na druhej strane, ak platia Šebove slová, v prípade premostenia Einsteinovej mohla byť situácia omnoho optimistickejšia. Pokiaľ by sa mesto rozhýbalo už dávnejšie, mohlo byť známe, ako by premostenie nad touto ulicou mohlo vyzerať, aká výstavba by v dôsledku toho vznikla, koľko by to stálo a kto by to napokon zaplatil. Možno už mohla byť Einsteinova aj preklenutá. Napravila by sa tak jedna z najväčších urbanistických chýb v dejinách Bratislavy.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.