Martina Gregová 01.03.2025 13:00

Odvážny krok Francúzov. Výstavba uprostred parku je riešením nedostatku sociálneho bývania

Výstavba sociálnych bytov je jedným z prvých krokov v rámci širšieho plánu, ktorého cieľom je premeniť existujúci park na modernú ekoštvrť. Hlavným heslom projektu je: Splynúť a ukázať sa zároveň. Naplniť sa ho podarilo vďaka viacerým vhodne zvoleným architektonickým riešeniam.

Autor: Camille Gharbi

Vo Francúzsku tvoria mestské parky neoddeliteľnú súčasť moderného urbanizmu. V súčasnosti však musia často reagovať na potrebu predefinovať funkcie objektov, ktoré sa v nich veľakrát už roky nachádzajú či popasovať sa s výstavbou úplne nových budov na miestach, kde si to rozvoj vyžaduje. Rovnako tomu bolo aj v prípade projektu, ktorý obohatil francúzsky Parc Princesse o objekty poskytujúce sociálne bývanie.  

Za návrhom projektu stojí štúdio SOA, ktoré sa vo svete preslávilo predovšetkým návrhom a realizáciou Aya Tower v libanonskom meste Bejrút. Zvolené architektonické a konštrukčné riešenie tejto budovy totiž reaguje predovšetkým na časté seizmické otrasy v danej oblasti a vychádza zo vzoru tradičných arabských domov. Vo svete si tento projekt vyslúžil mimoriadne uznanie. Vo Francúzsku je štúdio známe najmä vďaka niekoľkým úspešným projektom bytových domov či vzdelávacích objektov.  

Jedna z najnovších realizácií štúdia priniesla do pomerne známeho Parku Princesse, nachádzajúcom sa vo francúzskom meste Le Vésinet, 32 nových, cenovo dostupných bytových jednotiek. Tie sú zoskupené do troch samostatne stojacich objektov. Výstavba je pokračovaním projektu, ktorého výsledkom má byť ekoštvrť rozprestierajúca sa na ploche približne 18 hektárov. Okrem úplne nových objektov má byť jej súčasťou aj zachovanie pamiatkovo chránenej nemocnice Vésinet.  

Rešpektujúc architektúru parku a jeho historické dedičstvo, v tejto ekologickej štvrti vznikne celkovo 460 nových bytových jednotiek vysokej environmentálnej kvality. Park bude navyše obohatený o niekoľko komerčných priestorov, nové zariadenia venované športu a kultúre, a tiež o rezidenciu pre seniorov či vzdelávacie objekty.  

Na rozdiel od iných častí projektu, výstavba objektov určených na sociálne bývanie vychádzala podľa architektov z jednoduchého hesla: Splynúť a ukázať sa zároveň. Architektonickým výrazom sa autori rozhodli nadviazať na niekoľko parkových víl z 19. storočia, ktoré sa nachádzajú v tesnej blízkosti riešeného územia. Na ich architektúru odkazujú predovšetkým veľké oblúkové okná či zvolené riešenie fasády.  

Budovy sú pokryté hybridnými materiálmi s jasnými vertikálnymi líniami, ktoré odrážajú tvar vegetácie. K ich optickému odľahčeniu navyše prispelo niekoľko rohových lodžií a netypicky tvarované strechy. „Predpokladom je žiť medzi stromami. Myšlienkou je inštalovať architektúru bez monopolizácie krajiny a zrieknutia sa opozície medzi prírodou a kultúrou,” popísali hlavný koncept architekti zo štúdia SOA. Práve tento prístup dovoľuje vzniknutej architektúre ľahšie zapadnúť do existujúceho prostredia parku.  

Autor: Camille Gharbi

Myšlienka splynutia s okolím sa pretavila aj do hmotového riešenia objektov. SOA Architectes sa vo svojom návrhu rozhodli rozdeliť hmotu budovy v snahe „nemonopolizovať park“. Vďaka návrhu troch samostatne stojacích budov v ich okolí vznikol príjemný verejný priestor, ktorý je otvorený pre každého návštevníka danej lokality. Okrem zachovania stromov, ktoré v parku rastú už desaťročia, v okolí objektov pribudla tiež sieť peších chodníkov či nízka zeleň.  

Umiestňovanie novej výstavby do mestských parkov sa takmer zakaždým stretáva s nadšením aj kritikou zároveň. V ideálnom prípade by mal byť vstup do tohto typu prostredia citlivý a okrem primárnej funkcie nových objektov by mal poskytnúť aj také funkcie, z ktorých budú ťažiť všetci obyvatelia mesta.  

Z francúzskych projektov na podobnom princípe v minulosti vznikla napríklad škôlka z netradičných materiálov, ktorá sa dnes nachádza v areáli historickej budovy paláca Palais de l'Alma v Paríži. Budova vďaka svojmu jednoduchému architektonickému výrazu vhodne zapadla do danej lokality. Okolitým budovám nekonkuruje, naopak, vytvára akési spojenie medzi zelenými priestranstvami a samotným palácom z 19. storočia. 

Zo slovenských projektov tohto typu možno vyzdvihnúť napríklad nedávne znovuotvorenie bývalého Korčuliarskeho pavilónu. V zrekonštruovanej secesnej pamiatke dnes sídli Rezort Villa Sandy. Súčasťou rekonštrukcie bola aj obnova predpriestoru budovy. „Rezort Villa Sandy, ktorý bol vybudovaný s úctou k histórii a životnému prostrediu, k lokálnej i globálnej komunite a hlavne s láskou k mestu, odkiaľ sme prišli, je miestom, kde zažijete tie najkrajšie emócie spolu s kvalitnými službami,” tvrdí investor. 

(SOA, dezeen, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.