Adrian Gubčo 10.01.2026 19:44

Od konca mesta k živému centru. Metropola severu chce aktivovať zabudnuté sídlisko, priblíži sa k rieke

Rozvoj predmestí nie je len záležitosťou Bratislavy, ale aj mnohých ďalších slovenských miest. Deje sa to aj napriek tomu, že v rámci svojho intravilánu disponujú priestormi, vhodnými pre urbanizáciu a lepšie využitie. V mimoriadnej miere to platí o Žiline, kde sa brownfieldy a prieluky nachádzajú v tesnej blízkosti centra. V budúcnosti by sa to ale malo začať postupne meniť.

Zdroj: Útvar hlavného architekta mesta Žilina

Žilina má na prvý pohľad dobre riešený, kompaktný urbanizmus, ktorého základy pochádzajú z obdobia Prvej republiky. Jadro mesta tvorí niekoľko štvrtí, vymedzených okružnou komunikáciou v podobe ciest I/60 a II/583 (Ľavobrežná). V ideálnom prípade by malo toto územie tvoriť vnútorné mesto Žiliny s kombináciou obytných a polyfunkčných štvrtí, doplnených o nevyhnutné zdravotnícke či rekreačné územia a dopravné areály.

V tomto smere sú dve výnimky. Jednou je priemyselná zóna vo východnej časti územia, druhou lokalita sídliska Sihoť v severnej časti. Od zvyšku mesta je Sihoť oddelená pomerne silnou bariérou v podobe areálu železničnej stanice. Popri bývaní sa tu nachádzajú aj výrobné areály, komerčné budovy a objekty či futbalový štadión. Napriek tomu ide o štvrť „za traťou“, ktorá nemá takú hodnotu aj napriek tomu, že je neďaleko Váhu. Ten je zas odtrhnutý od mesta aj zaťaženou cestou.

Mesto chce danú situáciu zmeniť. Preto začal Útvar hlavného architekta mesta Žilina už pred časom spracovávať dokumentáciu pod oficiálnym názvom Urbanistická štúdia – Revitalizácia sídliska Sihoť a verejných priestranstiev urbanistického okrsku č. 22. V praxi ide o novú reguláciu územia severne od železničnej stanice, ktorá má priniesť vyššiu kvalitu verejného priestoru, zlepšenie možností pre rozvoj zdravej mobility aj lepšiu organizáciu územia.

Útvar hlavného architekta na príprave štúdie spolupracoval s lokálnou verejnosťou a zhotoviteľom – kanceláriou ARCH NEZVAL – a na konci minulého roka predstavil výsledky svojej práce. Ako zdôrazňuje, cieľom štúdie nebol návrh umiestnenia nových objektov pozemných stavieb.

Namiesto toho sa sústredila na „vytvorenie plnohodnotného, atraktívneho, funkčne a esteticky vyváženého urbárneho [sic!] prostredia sídliska Sihoť a ostatných verejných priestranstiev Urbanistického okrsku č. 22 Štadión i okrajových častí Urbanistického okrsku č. 20 Nádražie, s ktorým sa jeho obyvatelia a užívatelia stotožnia a zoberú ho za svoje.“ Zapracovaný bol aj návrh pre vytvorenie integrovaného terminálu osobnej dopravy (ITOD).

Výsledkom je vízia, ktorá prináša niekoľko kľúčových benefitov. Prvým z nich je zmieňovaný terminál, ktorý by v priestore severne od železničnej stanice priniesol vznik autobusovej stanice v úrovni terénu pre mestskú a prímestskú dopravu, doplnkové stanoviská pre taxíky a 22 autobusových terminálov. Stanica by bola prekrytá a na jej streche sa uvažuje s oddychovým a športovo-rekreačným zázemím pre návštevníkov a obyvateľov.

Ďalším benefitom by malo byť vytvorenie 777 nových parkovacích miest, ktoré by boli z veľkej časti taktiež umiestnené nad autobusovým terminálom. Návštevníci by tak vedeli jednoducho prestupovať z áut na autobusy, MHD a vlaky. Vytvorenie nových kapacít by umožnilo vyčistiť od parkovania miesta, kde sa parkuje teraz – napríklad pred zimným štadiónom, kde by vzniklo akési centrálne námestie.

Útvar hlavného architekta ďalej hovorí o nových peších a cyklistických spojeniach vrátane prepojení mestských cyklotrás s regionálnymi, zlepšení prepojenia futbalového a hokejového štadióna s terminálom a v neposlednom rade aj o rozvoji zelene či zachytávaní dažďovej vody. Vzniknúť by tak mala omnoho príťažlivejšia a udržateľnejšia lokalita, ktorá by ideálne sekundovala centru mesta južne od železničnej stanice.

Schéma možného autobusového terminálu. Zdroj: Útvar hlavného architekta mesta Žilina 

Keďže ide o urbanistickú štúdiu, potrebné je jej kladné prerokovanie. Následne sa môže stať podkladom pre zmenu územného plánu. Až následne sa otvorí možnosť pre realizáciu projektov, ktoré budú v súlade s aktualizovanou reguláciou aj vyššie zmienenými víziami.

Na druhej strane, upravený územný plán neznamená, že sa tieto projekty aj zrealizujú, resp. začnú okamžite realizovať. Územnoplánovacia regulácia hovorí o možnostiach a limitoch, nie je investičným plánom. V každom prípade, Žiline by takéto zásahy prospeli. V ideálnom prípade by sa mohlo pre transformáciu otvoriť územie súčasnej autobusovej stanice, ktorá zaberá obrovské miesto a narúša urbanistický blok.

Čo štúdia nanešťastie vo výraznejšej miere nerieši, je zlepšenie spojenia s Váhom, ktorého potenciál je v Žiline nevyužitý. Rovnako sa podľa všetkého neuvažuje ani nad úpravami Ľavobrežnej, aby nebola takou bariérou. Otvorenie diaľnice D1 Hričovské Podhradie – Dubná Skala pritom ponúka ideálnu príležitosť aj pre utlmenie niektorých vnútromestských komunikácii.

V každom prípade, Žilina má veľký potenciál. Dokončenie, resp. dokončovanie veľkých dopravných stavieb otvára možnosti pre rozvoj niektorých lokalít a vytvorenie lepších predpokladov nielen pre výstavbu, ale aj rast kvality života. Dobrou správou je, že sa samospráva na to pripravuje v podobe úprav regulácie. Ide o základný predpoklad ku vzniku modernej metropoly severného Slovenska.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.