Martina Gregová 10.12.2023 20:30

Obrovská výzva pre knižnice: Z miest čítania sa stávajú komunitné centrá, úloha architektúry je kľúčová

Knižnice už dávno nie sú len miestom, kam chodia ľudia čítať a požičiavať si knihy. Moderné knižničné zariadenia môžu byť katalyzátorom komunitného či kultúrneho života danej oblasti či celého mesta. Mimoriadne dôležitou sa tak stáva architektúra knižníc, ktorá dokáže podporiť ich návštevnosť a atraktívnosť pre obyvateľov či návštevníkov. 

Knižnica Charlotte Mecklenburg. Zdroj: Snøhetta

Klesajúci záujem o návštevy priestorov knižníc vedie k snahe inštitúcií o vytvorenie atraktívneho a kvalitného prostredia, ktoré návštevníkom ponúkne viac, ako len možnosť požičania si kníh. Architekti po celom svete prichádzajú so zaujímavými riešeniami, ktoré knižnice nanovo zapájajú do mestského života. V mnohých prípadoch sú ich priestory dopĺňané o komunitné centrá, prednáškové sály či výstavné priestory.

Veľký boom v tejto oblasti zaznamenávajú aj slovenské mestá. V uplynulých mesiacoch boli predstavené výsledky hneď niekoľkých súťaží, za ktorými je snaha o rekonštrukcie a dostavby existujúcich objektov knižníc. Na základe architektonickej súťaže sa podarilo získať napríklad novú podobu Krajskej knižnice P. O. Hviezdoslava v Prešove či Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach.

Ani Krajská knižnica v Žiline už dávno nie je len „požičovňou kníh” - organizuje mnohé kultúrne a vzdelávacie podujatia a postupne sa transformuje na moderný komunitný priestor. Práve z tohto dôvodu bolo predmetom súťaže na jej obnovu vytvorenie moderného, harmonického a polyfunkčného priestoru knižnice 21. storočia. Cieľom bolo vytvorenie priestoru, ktorý bude slúžiť nielen čitateľom, ale aj študentom či seniorom.

 

Knižnica Charlotte Mecklenburg. Zdroj: Snøhetta

 

O dôležitosti a aktuálnosti tejto témy svedčí aj fakt, že na projektoch výstavby nových knižníc či rekonštrukcií tých starých sa často podieľajú aj medzinárodne známe architektonické štúdiá - a nezriedka sú to práve knižnice, ktoré tvoria klenoty v ich tvorbe. 

V priebehu leta sa napríklad začala výstavba novej knižnice Charlotte Mecklenburg, na návrhu ktorej pracovalo štúdio Snøhetta. Nová vzdelávacia inštitúcia bude postavená na križovatke dvoch dopravných tepien, prechádzajúcich americkým mestom Charlotte v Severnej Karolíne. Vďaka premyslenému návrhu bude táto inštitúcia okrem svojho primárneho účelu slúžiť aj ako komunitný a stretávací bod a vďaka základnej hmote objektu v jeho predpolí vznikne menší zelený park.

Na základe prístupu, založeného na flexibilite a rozmanitosti priestorov a aktivít, vytvorili architekti päťpodlažnú budovu, ktorej priestory budú slúžiť na pracovné školenia, ako informačné a uvítacie centrum aj ako archív vzácnych kníh a artefaktov. Interiéru bude v tomto prípade dominovať drevo v mnohých podobách. Centrálnym priestorom sa stane veľkorysé vnútorné átrium.

Tá istá kancelária je autorom výnimočnej knižnice v neďalekom meste Raleigh. Na konte má aj jedno z najznámejších moderných zariadení tohto typu na svete - novú knižnicu v egyptskej Alexandrii. 

 

Knižnica Tartu. Zdroj: OÜ Kolm Pluss Üks

 

Ďalším zaujímavým príkladom je víťazný návrh na novú podobu kultúrneho centra v estónskom meste Tartu. Za jeho podobou stojí známe lokálne štúdio OÜ Kolm Pluss Üks. Návrh vzišiel z architektonickej súťaže, ktorej sa zúčastnilo viac ako 100 autorských kolektívov.

Zadaním súťaže bolo vytvoriť koncepčný plán pre kultúrne centrum, ktoré by zahŕňalo predovšetkým priestory pre Mestskú knižnicu v Tartu, doplnené o Múzeum umenia v Tartu, centrum podujatí a ďalšie podporné funkcie. V okolí budovy navyše vznikne aj verejný priestor. Mesto predpokladá, že objekt sa po zrealizovaní stane katalyzátorom kultúrneho rozvoja celej oblasti.

 

Knižnica Salem. Zdroj: Hacker Architects

 

Kvalitné knižnice, ktoré sú zároveň akýmsi komunitným srdcom mesta, však nemusia vznikať len v novostavbách. Svedčí o tom nedávna rekonštrukcia brutalistickej budovy, ktorá sa nachádza v americkom Saleme v štáte Oregon. Záchrane tejto konkrétnej stavby predchádzalo občianske referendum. Cieľom referenda však nebola len jej samotná záchrana, ale aj následná renovácia a prispôsobenie jej funkcie a priestorov potrebám 21. storočia. Budova knižnice dnes slúži všetkým obyvateľom mesta tým, že hostí rôzne kultúrne podujatia a svoje priestory často poskytuje aj na usporadúvanie výstav či prednášok.

Mnohé príklady tohto typu projektov svedčia o tom, že kedysi pomerne jednoduché knižničné priestory v súčasnosti čelia novým výzvam. Ich dopĺňanie o nové funkčné náplne môže mestám priniesť hneď niekoľko pozitívnych aspektov, ako je posilnenie miestnej komunity, podpora umenia a vzdelávania či nové exteriérové verejné priestory. Vo výsledku však obyvatelia dostanú predovšetkým možnosť tráviť voľný čas produktívnym a prospešným spôsobom. Pre kvalitu života to je mimoriadne dôležité. 

 

(Archdaily, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.