Author photoMartina Gregová 12.03.2023 16:00

Populárny brutalizmus: Knižnici hrozil zánik, zachránili ju obyvatelia aj vynikajúca rekonštrukcia

Brutalistickú architektúru mnohí opisujú ako uzavretú pred svojim okolím, pričom si v mestskom organizme žije vlastným životom. Opak však môže byť pravdou, keď sa jej renovácie chopia šikovní architekti.

Zdroj: Hacker Architects

Zdroj: Hacker Architects

V americkom Saleme v štáte Oregon sa nachádza knižnica, ktorá sa od väčšiny komunitných budov v meste líši nielen dobou svojho vzniku, ale aj architektonickým výrazom. Budova, v ktorej knižnica sídli, totiž vznikla v 70. rokoch 20. storočia a v dnešnom ponímaní ju možno označiť za brutalistickú stavbu.

Rovnako ako iné objekty postavené v tomto štýle, vznikla predovšetkým z potreby stavať monumentálnejšiu a vážnejšiu architektúru. Brutalizmus sa vyznačuje rozsiahlym používaním betónu v kombinácii s oceľou a sklom. V dôsledku svojej mierky aj materiality tak vo všeobecnosti pôsobia budovy postavené v tomto štýle na pozorovateľa ťažkopádne. 

Záchrane tejto konkrétnej stavby predchádzalo občianske referendum. V ére, kedy takýmto objektom po celom svete často hrozí demolácia, prípadne ostávajú nevyužívané a opustené, sa občanom mesta podarilo túto jedinečnú budovu zachrániť. Cieľom referenda však nebola len jej samotná záchrana, ale aj následná renovácia a prispôsobenie jej funkcie a priestorov potrebám 21. storočia. Táto úloha bola napokon priradená tímu HACKER architects a ich práca po dokončení získala cenu Salem's People Choice & Colleague's Choice Award. 

Galéria

  • Zdroj: Hacker Architects
  • Zdroj: Hacker Architects
  • Zdroj: Hacker Architects
  • Zdroj: Hacker Architects
  • Zdroj: Hacker Architects
  • Zdroj: Hacker Architects
  • Zdroj: Hacker Architects
  • Zdroj: Hacker Architects

Hlavným zámerom renovácie bolo zvýšenie seizmickej odolnosti budovy (Salem sa nachádza v blízkosti seizmicky aktívneho Západného pobrežia USA) a vylepšenie jej konštrukčných systémov tak, aby bola aj naďalej bezpečným komunitným miestom. Túto potrebnú rekonštrukciu však architekti využili aj na vylepšenie vnútorných priestorov knižnice a výmenu starnúceho zariadenia. „Výzvou nebolo len samotné dokončenie projektu v rámci rozpočtu, ale aj nájdenie vhodného riešenia konštrukcie, ktorá nebude mať nepriaznivý vplyv na priestor knižnice,” dočítame sa na stránke štúdia, ktoré bolo touto neľahkou úlohou poverené. 

Aby sa podarilo naplniť nové normy mesta, museli architekti na troch stranách objektu pridať takzvané šmykové steny, ktoré pôvodným konštrukciám dodali vysokú tuhosť, s čím automaticky súvisí aj väčšia stabilita celej stavby. Výnimku tvorila východná strana budovy, neďaleko ktorej rastie mohutný dub. Keďže štúdio, ktoré malo renováciu na starosti, je známe svojim ekologickým zmýšľaním, autori projektu sa rozhodli túto stenu ponechať bez zásahu. V opačnom prípade by totiž mohutný strom museli odstrániť. 

Ďalším bodom rekonštrukcie bola výmena okenných otvorov, keďže pôvodné už viac nespĺňali príslušné normy. Aj túto úpravu architekti využili a rozhodli sa okenné otvory nielen vymeniť, ale aj značne rozšíriť. Vďaka tomu sa do nového interiéru knižnice dostane viac denného svetla a budova sa z ulice viac sprehľadní. „Chceli sme zlepšiť vizuálne spojenie pre okoloidúcich ľudí. Ľudia teraz môžu vidieť, čo sa deje vo vnútri. To ich prirodzene pozýva k návšteve budovy a jej väčšiemu využívaniu," opísalo svoj zámer štúdio.

V rámci rekonštrukcie sa zrenovoval aj vstup do budovy, ktorý sa po novom stal príjemnejším miestom a je viac prepojený s neďalekým námestím. Obnovou ďalej prešiel mobiliár v tesnej blízkosti knižnice. Všetky okolité stromy boli zachované a doplnená bola aj ďalšia, nová vegetácia.  

Výraznou premenou prešiel aj interiér. Vďaka použitiu omnoho nižších regálov na knihy sa priestor vo vnútri sprehľadnil a zaručila sa v ňom omnoho ľahšia orientácia. Podporené boli aj pobytové časti knižnice. Tie boli odsunuté na obvod jednotlivých miestností, čo návštevníkom zabezpečilo väčšie súkromie.

Počas celého procesu renovácie spolupracovalo štúdio s tímom knižnice a rovnako prebiehali aj verejné diskusie, počas ktorých sa mohli vyjadriť aj samotní obyvatelia mesta. „Vďaka tejto spolupráci bola vytvorená vízia priestoru, ktorý je flexibilný, bezpečný a príjemný na trávenie voľného času,” opisuje tím z HACKER architects. 

Brutalistické budovy nie sú známe svojimi ekologickými vlastnosťami. Projekt renovácie knižnice v Saleme však aj napriek tomu ukazuje, že správnou cestou nemusí byť ich demolácia, ale práve naopak – ich renovácia s využitím nových technológií. Ako na margo projektu povedali architekti: „Búranie takýchto budov nie je to, čo by sme mali robiť. Práve naopak, musíme ich urobiť viac milovanými.” 

Možno práve na základe práce štúdia HACKER architects, ako aj podpore zo strany verejnosti, sa v procese renovácie podarilo získať investora, ktorý do projektu vložil ďalších vyše 500.000 eur. To pomohlo rozšíreniu knižnice o nové priestory, ktoré okrem knižničných častí obsahujú aj interaktívne prvky pre deti.

 

(Dezeen, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Kategórie

Najčítanejšie

Zo Slovenska

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube