Author photoAdrian Gubčo 26.08.2019 11:25

Objekt Propeleru je zrekonštruovaný a opäť slúži verejnosti

Propeler je názov, ktorý už neodmysliteľne patrí k identite Bratislavy. Pôvodne išlo o loď, ktorá kyvadlovo premávala medzi jednotlivými brehmi Dunaja a slúžila ako obľúbená kratochvíľa obyvateľov mesta. Dnes, po zrušení prevádzky, sú však pod týmto názvom známe skôr objekty jeho staníc. Budova na staromestskej strane teraz bola zrekonštruovaná a opäť slúži ako kaviareň.

Propeler pôvodne vznikol ako náhrada za zrušený pontónový most, ktorý sa nachádzal v predĺžení Mostovej ulice a spájal Bratislavu so Sadom Janka Kráľa. Ten bol na konci 19. storočia obľúbenou výletnou destináciou, pôvodný most však po výstavbe Starého mostu stratil svoj význam. Propeler tak mal viacmenej výlučne rekreačný účel.

Keďže však išlo o základnú súčasť tradície korzovania, v roku 1930 vznikli nové stanice Propeleru. Išlo o radikálne moderné stavby v prostredí vtedajšej historickej zástavby bratislavských nábreží, napriek tomu na vysokej architektonickej úrovni. Ich autorom je jeden z najvýznamnejších tvorcov v dejinách slovenskej architektúry, Emil Belluš.

Obe stanice Propeleru sú tvorené jednoduchými rámovými konštrukciami, očistenými od akýchkoľvek zbytočných prvkov – bolo tu len označenie, hodiny a miestnosť, kde boli vybavovaní cestujúci. Po zmene funkcie sa táto miestnosť na ľavobrežnej strane rozšírila, čím sa charakter objektu pozmenil, napriek tomu je doteraz charakteristickou súčasťou nábrežia. Pravobrežný objekt viacmenej chátra.  

 

 

Až donedávna bola v priestore objektu na ľavom brehu rieky reštauračná prevádzka, ktorá sa na podobe vzácneho funkcionalistického celku nepodpísala dobre. Správca objektu, mestská časť Bratislava – Staré Mesto, preto pristúpila k prehodnoteniu nájomnej zmluvy a hľadaniu takej formy prevádzky, ktorá by sa samospráve zdala výhodná a budovu pozdvihla.

V tomto smere zorganizovala dve verejné obchodné súťaže, ktoré v priebehu procesu zrušila – vrátane jednej, do ktorej prišlo 33 ponúk. Namiesto toho sa rozhodla poskytnúť priestor prevádzkovateľovi známej reštaurácie Prašná bašta, ktorý bol po dlhej dobe nútený sa vysťahovať z historického objektu Prašnej bašty na Zámočníckej. Majiteľ domu totiž budovu zrekonštruoval (pozri tu) a hľadal nové využitie.

Každopádne, pre Propeler to znamenalo obnovu, ktorá mu mala prinavrátiť eleganciu medzivojnovej éry. Priestory boli po rekonštrukcii sprístupnené v priebehu augusta tohto roku, v budove sa dnes nachádza kaviareň. Oficiálnym prevádzkovateľom sú Technické služby Staré Mesta.

Objekt skutočne pôsobí lepšie, hoci by výsledok mohol byť ešte na vyššej úrovni pri inom exteriérovom mobiliári v podobe košov či kochlíkov. Celkom dobre ho však dopĺňajú stoly a stoličky z projektu Hlavného mesta Sadni si!, ktoré tu boli osadené v rámci zobytňovania bratislavských verejných priestranstiev.

Staré Mesto chce úspešnosť zmeny vyhodnotiť na konci turistickej sezóny, kedy sa v závislosti od výsledku rozhodne pre ďalšie kroky. V hre je aj opätovné vypísanie súťaže.

 

 

Bez ohľadu na to, kto bude prevádzkovať Propeler, tento patrí ku ikonickým a kvalitným prvkom nábrežia, a to ešte z čias, kedy boli dunajské brehy skutočne jednou z hlavných rekreačných oblastí mesta. Význam korzovania popri Dunaji sa zvyšuje aj dnes, je však obmedzené viacerými nešťastnými riešeniami a celkovo nízkou úrovňou verejného priestoru, vrátane slabého alebo veľmi obmedzeného kontaktu s riekou.

Bratislavská promenáda je až na malú výnimku v Eurovei, stlačená do úzkeho pešieho koridoru medzi múrom protipovodňovej ochrany a nábrežnou komunikáciou, ktorá tvorí v rámci mesta významný dopravný ťah. V úzkom priestore sú vedení chodci aj cyklisti, čo vedie k občasným konfliktom, zvlášť tam, kde je k promenáde otočená aj zástavba (River Park). Komplexnejšie riešenie problému sa zatiaľ nečrtá.

Pritom v minulosti to bolo inak: ešte v roku 2009 vznikli (hoci skôr ideové) plány, ako rozšíriť dunajskú promenádu a umožniť verejnosti prístup k rieke, pričom tieto sa týkali aj priamo lokality Námestia Ľ. Štúra v dotyku s Propelerom. Nástrojom k tomu mal byť vznik druhej (v podobe náplavky) a tretej (v podobe série pontónov) úrovne promenády, so súčasnou prepojenenej tzv. Dunajskými schodmi. Ich autorom mala byť kancelária ADOM M Studio, ktorá pracovala aj na návrhu novej podoby Osobného prístavu (zablokovanej aktivistami) a zmieňovanej série pontónov.

Tento zámer je dnes minulosťou, dopyt po kvalitnejšom verejnom priestore však ostáva. Hlavné mesto sa za súčasného vedenia zatiaľ konkrétnejšie nevyjadrilo, zatiaľ bol iba deklarovaný záujem problematiku riešiť, no najmä v podobe odstránenia betónového múra protipovodňovej ochrany. Náznaky komplexnejšieho prístupu zatiaľ nebadať.

Čo by (nielen) dunajské nábrežia skutočne potrebovali, je ucelená a kvalitná koncepcia bratislavských brehov, z ktorej by boli zrejmé nároky na kvalitu a obsahovú náplň jednotlivých úsekov nábreží. V tomto smere by boli následne zrealizované príslušné kroky – v tomto pípade, teda pri najexponovanejšom úseku promenády od Mostu Lafranconi po Euroveu – by to mala byť jednoznačne medzinárodná architektonická súťaž, ktorá by z nábrežia spravila najkvalitnejší verejný priestor v meste.

Až keď sa zrealizuje skutočne totálna obnova ľavého brehu Dunaja, bude Bratislava môcť naozaj konštatovať, že sa stala dobrým mestom a reálnou dunajskou metropolou. Dovtedy bude stále len mestom pri rieke a nie na rieke. Pre Bratislavu, ktorá svoju budúcnosť stavia práve okolo Dunaja, to je neprijateľné.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.

Galéria

Mapa projektu

Komentáre

Najčítanejšie

Zo Slovenska

Tlačové správy

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

Pozrieť viac

YouTube