Adrian Gubčo 29.07.2025 19:43
Koniec deravých ulíc. V slovenskom meste sa postupne sceľujú prieluky a zanikajú jazvy po bývalom režime
Centrá väčšiny slovenských miest sú zdevastované prielukami – prázdnymi plochami po bývalej zástavbe, ktoré rozbíjajú charakter a kompaktný výraz ulíc. Pôvodne v nich mala byť umiestnená nová výstavba, tá sa však nezrealizovala. Náročná urbanizácia týchto plôch má za následok, že sa parcely vypĺňajú len pomaly. Niektoré mestá ale predsa len v ich využívaní vynikajú.
Zdroj: Mesto Trnava, OXIO, Hant Group
Prieluky v slovenských mestách vznikli spravidla ako následok tvorby miest za bývalého režimu. Vtedajší plánovači bez rozpakov narušili historické štruktúry, aby ich nahradili novými, modernistickými stavbami. V obmedzených prípadoch došlo ku kvalitnej náhrade, väčšinou ale pribudli nevhodné stavby, príp. sa nepodarilo nové objekty postaviť vôbec. Výsledkom je dodnes narušené prostredie.
Veľký počet prieluk možno nájsť vo väčšine väčších miest. Najviac ich je pravdepodobne v centre Žiliny, Ružomberka, Nitry, Prešova, ale aj Bratislavy. V metropole sa ich vďaka ekonomickému tlaku darí vypĺňať rýchlejšie ako inde. Investorom v menej lukratívnych lokalitách sa totiž neoplatí na týchto miestach stavať, pokiaľ musia splniť súčasné normy v historickom a nezriedka stiesnenom prostredí.
Napriek tomu existuje slovenské mesto, kde sa postupne darí vypĺňať mnohé, predtým nevyužité plochy. Je ním Trnava, ktorá bola za minulého režimu výrazne narušená taktiež. Asanácie sa dotkli najmä južnej časti miestneho jadra. Pôvodná štruktúra nízkych historických domov s charakteristickými dvormi bola narušená a nahradená bytovými domami aj objektami občianskej vybavenosti. Na zachované domy nadväzujú len zriedka.
V posledných rokoch však možno badať náznaky zmien. Centrum Trnavy je mnohými vnímané ako atraktívne miesto pre život, čo je dané jeho kompaktnosťou, dostupnosťou služieb, príjemnými verejnými priestormi a historickým charakterom. Postupne tu rastú domy, ktoré svojim urbanistickým aj architektonickým riešením nadväzujú na pôvodnú zástavbu a prispievajú k vypĺňaniu prázdnych miest.
Výraznými príkladmi z minulosti sú Polyfunkčný dom Leonardo na Halenárskej a City Residence Trnava medzi Františkánskou a Štefánikovou. V prvom prípade vznikol sebavedomý mestský dom s výraznou atracitovou titánzinkovou fasádou (ktorá musela byť po protestoch nanešťastie nahradená klasickou bielou omietkou) od architektky Andrey Klimko a architekta Pavla Kollára. V druhom bola zastavaná veľká plocha o veľkosti mestského bloku, kde vzniklo bývanie a vybavenosť v objektoch ľudskej mierky. Autorom sú A.M. Architects.
Okrem nich pribudlo niekoľko ďalších vydarených realizácií, ktoré dodávajú centru Trnavy ucelenejší ráz. V nadchádzajúcich rokoch však pribudne niekoľko ďalších zásadných úprav, ktoré transformujú desaťročia prázdne pozemky.
Nová brána vyplní prázdny priestor pri MtF STU. Zdroj: OXIO
Tie vznikli po zbúraní pôvodnej zástavby aj v dôsledku nonšalantného narábania priestorom za bývalého režimu. Príkladom takéhoto miesta je okolie budovy Materiálotechnologickej fakulty STU medzi Paulínskou a Halenárskou. Kým východná strana Halenárskej sa zachovala a dnes je aj vďaka vzorovej obnove verejného priestoru mimoriadne príťažlivá, západná bola z väčšej časti odstránená.
Jedným z projektov, ktoré to majú zmeniť, je Nová Brána od developera OXIO. Investor zamýšľa vybudovať polyfunkčný súbor so 49 bytmi, dvoma apartmánmi a 450 m2 retailu na celej ploche medzi Paulínskou a Halenárskou. Daným riešením vznikne nová ulička, ktorá bude obe ulice prepájať.
Architekti z kancelárie Compass dávali dôraz na mierku, aktívny parter, architektúru aj priestorové vzťahy. Vznikne tak náznak mestského bloku, ktorý sa ukončí po zastavaní novovzniknutej prieluky na Halenárskej. Výstavba by sa mala naštartovať v krátkom čase a byť dokončená na konci roka 2027.
V neveľkej vzdialenosti od Novej Brány, medzi Hlavnou, Orolskou a Dolnými baštami, má zas vzniknúť Orolská záhrada. Kombinovať bude bývanie a komerčné priestory v päťpodlažnom dome, z toho dve podlažia budú mať podkrovný charakter. Voči Dolným baštám bude objekt otvorený veľkou záhradou. Developer Hant Group chce projekt vybudovať v rokoch 2025-2027. Architektúra je nanešťastie slabšia ako pri Novej Bráne.
Napokon, azda najambicióznejším zámerom s najväčším dosahom na charakter centra mesta je Bytový dom s polyfunkciou Halenárska – Dolnopotočná – Paulínska. Pod týmto názvom sa skrýva projekt mestského nájomného bývania, za ktorým stojí priamo mestská samospráva. Trnava zorganizovala na stvárnenie domu súťažný dialóg, v ktorom sa presadila kancelária Architekti BKPŠ.
Atraktívny komplex prinesie bývanie, komerčné priestory i parkovacie kapacity pre rezidentov aj obyvateľov mesta. Vyplní pritom existujúce povrchové parkovisko na Dolnopotočnej, ktorého kapacitu úplne nahradí. Lepšie vymedzí všetky vyššie zmienené ulice, dá im mestskejší charakter a centrum mesta doplní aj o verejné priestory. Ide prakticky o dokonalé vyplnenie a využitie tohto územia.
Termín realizácie ešte nie je známy, Trnava však má históriu úspešnej realizácie aj pomerne veľkých zámerov. Ak sa jej podarí vybudovať tento projekt, zbaví sa pravdepodobne najväčšej jazvy vo svojom centre. Z Dolnopotočnej sa razom stane príjemná ulica, lepšie budú pôsobiť aj Halenárska či Paulínska. Historické jadro Trnavy sa výrazne posunie.
Nájomná bytovka na Dolnopotočnej výrazne scelí podstatnú časť centra. Zdroj: Mesto Trnava
Úspechy Trnavy by si mali všímať aj v iných slovenských mestách. O niekoľko rokov bude mať jedno z najkrajších jadier na Slovensku. V porovnaní so situáciou v prvej dekáde tohto storočia, teda celkom nedávno, je to takmer neuveriteľná zmena. Daná je kombináciou kvalitných rekonštrukcií verejných priestorov a postupným zastavaním prázdnych parciel.
Intenzívnejšiemu rozvoju by v tomto smere pomohla priaznivejšia legislatíva, najmä v oblasti svetlotechniky, ale aj parkovania. To by mohlo dopomôcť k väčšiemu záujmu o využitie prázdnych plôch zo strany väčšieho počtu investorov. Štandardne nejde o miesto pre vybudovanie veľkého počtu bytov, no pre klientov hľadajúcich komornejšie bývanie alebo aj individuálnych stavebníkov to môže byť ideálny priestor.
V zastavaní prieluk kvalitnou architektúrou sa skrýva obrovský potenciál. Slovenské mestá by dramaticky opekneli, keby naplno využívali potenciál, otvárajúci sa priamo pred očami. Zatiaľ to pochopili investori najmä v Bratislave, Trnave a v menšej miere v niektorých iných sídlach. Pomôcť by ale mali aj samosprávy a verejný sektor vo všeobecnosti.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
