Adrian Gubčo 25.04.2023 14:00

Konečne dobré správy. Príprava nových železničných tratí v Bratislavskom kraji pokročila

Bratislavský kraj je zaťažený individuálnou automobilovou dopravou. Rozvíjajúce sa bratislavské predmestia sú z veľkej časti závislé na autách, keďže v mnohých obciach zatiaľ neexistuje kapacitná bezkolízna alternatíva. V budúcnosti by sa to ale mohlo zmeniť. V príprave je dvojica nových železničných tratí.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Nové uvažované železničné trate by mohli viesť z Vajnôr do Pezinka a z Lamača do Lozorna. Ministerstvo dopravy (MD) SR, Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) a Bratislavský samosprávny kraj (BSK) by mali pri ich budovaní spolupracovať. V utorok to potvrdili podpisom memoranda. Potenciál výstavby tratí má ešte preveriť štúdia uskutočniteľnosti. Hotová má byť koncom budúceho roka.

„Memorandum je začiatok istej cesty. Ďalší krok je štúdia uskutočniteľnosti, ktorá odpovie, či vôbec a v akých parametroch i koľko to bude stáť,“ uviedol dočasne poverený minister dopravy Andrej Doležal. O termínoch výstavby je tak podľa neho ešte predčasné hovoriť.

Železnice SR už vlani v decembri vyhlásili verejné obstarávanie na dodávateľa predmetnej štúdie uskutočniteľnosti. V marci tohto roka boli prekladané ponuky, v súčasnosti prebieha fáza ich vyhodnocovania. Ukončenie verejného obstarávania predpokladajú železnice začiatkom mája, následne by mohla byť podpísaná zmluva. Samotná štúdia by mala byť spracovaná do 18 mesiacov.

„To znamená, že koncom roka 2024 by mala byť štúdia, ktorá pôjde na posudzovanie a ukážu sa možnosti realizácie projektu,“ skonštatoval generálny riaditeľ ŽSR Miloslav Havrila. Štúdia by mala preskúmať napríklad variantné riešenie trasovania. Napríklad pri trati z Lamača do Lozorna aj preverenie navrhovanej maximálnej rýchlosti 80 až 100 kilometrov za hodinu, v prípade trate z Vajnôr do Pezinka by mala byť rýchlosť nižšia, aj s ohľadom na hustotu zástavby v danom území.

Oba koridory sú súčasťou územného plánu a obe trate sú tiež súčasťou plánu udržateľnej mobility BSK. Predseda BSK Juraj Droba poukazuje na to, že počet obyvateľov kraja za posledných desať rokov vzrástol o viac ako 100.000, pribúdajú nové satelity. „Od začiatku tvrdíme, že na to, aby sa uvoľnila cestná doprava, je nevyhnutné budovať koľajovú dopravu. Je to preto jediné riešenie, ako udržať dopravu v kraji,“ pripomenul Droba.  

V prípade, že štúdia uskutočniteľnosti preukáže opodstatnenosť týchto tratí, rezort dopravy deklaruje ich zapracovanie do harmonogramu železničných investícií. Podľa Doležala by mali byť prioritizované pomedzi ostatné stavby. Ubezpečuje, že nepôjdu na úkor iných stavieb.

Zainteresované strany sa zhodujú, že koľajová doprava je nosným dopravným systémom a jedinou formou udržateľnej dopravy, najmä verejnej. Okrem diskusií o modernizácii a rekonštrukcii existujúcich tratí je potrebné hovoriť aj o možných nových tratiach.

 

Ilustračný záber. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

 

Dané rozšírenie tratí v blízkosti Bratislavy, ale aj v jej vnútri (vznik trate na Filiálku) už bolo čiastočne preverované v rámci Štúdie železničného uzla Bratislava. Vtedy sa ukázalo ako nenávratné. Ako však ŽSR pripomína, rozsah štúdie neumožňoval dostatočné preverenie všetkých podkladov či potenciálu jednotlivých tratí.

Čo sa týka detailov tratí, v prípade Záhoria má vzniknúť elektrifikovaná trať z Lamača až do Lozorna, čím by sa napojila aj na trať Zohor – Plavecký Mikuláš, kde prebieha sezónna premávka. Severovýchodne od Bratislavy sa zas očakáva vznik spojenia centra Bratislavy s Pezinkom cez rýchlo rastúce predmestia vo forme elektrifikovanej trate, ktorá by bola napojená na trať Bratislava – Galanta (zo stanice Bratislava – Vajnory), prípadne Bratislava – Trnava (zo stanice Pezinok).

ŽSR dopredu predpokladajú, že na tratiach by mali premávať dva až štyri vlaky za hodinu v špičke a 0,5 až 1 vlak za hodinu v sedle. K špecifickým požiadavkám patrí napríklad také riešenie zastávok, aby sa z nich mohli stať prestupné body s parkoviskami P+R.

ŽSR sa totiž okrem nových tratí v zázemí venuje aj štúdii uskutočniteľnosti Filiálky. Odráža sa pritom od Štúdie železničného uzla, ktorá v jednom zo svojich variantov navrhuje vybudovanie stanice. Na jej vzniku panuje navyše zhoda medzi aktérmi v území, teda medzi štátom, železnicami, mestom aj krajom. Ak však má byť projekt financovateľný z externých zdrojov (eurofondov), musí byť efektívny. Zmenou oproti minulosti, kedy sa robila štúdia, je prebudovanie časti štvrte Nivy – teda vznik downtownu – ktorý mení náhľad na celkovú efektivitu.

Doplnok k Štúdii železničného uzla tak preskúma konkrétne technické riešenie umiestnenia stanice, vrátane jej osadenia (nadzemná, podzemná alebo polopodzemná), perspektívu predĺženia trate až do downtownu (pričom sa bude opäť skúmať výškové vedenie), ekonomická návratnosť projektu a možné alternatívy (napríklad uprednostnenie električkovej trate).

Zhotoviteľ Doplnku bude musieť spolupracovať s viacerými aktérmi, vrátane lokálnych developerov, ktorí v okolí železničnej trate medzi Predmestím a Filiálkou realizujú alebo pripravujú svoje zámery. Urbanizácia pozemku Filiálky je predmetom tvorby štúdie zo strany Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Aj v tomto prípade sa bude riešiť niekoľko alternatív. Jedna z nich vychádza priamo zo Štúdie železničného uzla, ďalšia predpokladá podzemné vedenie trate až k Nivám a výhľadovo do Petržalky, v tretej sa očakáva povrchové alebo nadzemné vedenie trate až po novú stanicu na Nivách, štvrtý a piaty variant predpokladajú ukončenie len v stanici Filiálka. Líšia sa ďalším pokračovaním projektu, a to vo forme vlaku alebo električky. V každej alternatíve sa predpokladá, že priestor Filiálky bude zdevelopovaný.

V tomto momente sa pravdepodobne nedá očakávať, že sa výstavba jednotlivých tratí, či už v bratislavskom zázemí alebo priamo v meste, rozbehne ešte v tomto desaťročí. Rozvoj železničnej infraštruktúry je v kríze, pričom chýbajú prostriedky aj ľudské a projektové kapacity. Dobrou správou ostáva, že ŽSR a ostatné zainteresované strany aspoň v tomto prípade nesedia so založenými rukami. Ide o prvé kroky k lepšej dopravnej obsluhe Bratislavy a jej okolia.

 

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.