Martina Gregová 06.03.2024 13:58

Komunitný život ako základ dobrej architektúry. Laureátom Pritzkerovej ceny sa stal Riken Yamamoto

Počas svojej vyše 50-ročnej kariéry Riken Yamamoto kritizoval mnohé zaužívané architektonické princípy a vyzdvihoval potrebu stavať tak, aby budovy podporovali vznik sociálnych väzieb medzi ich užívateľmi. Vo svojich projektoch často stieral hranicu medzi verejným a súkromným priestorom. To sa napokon stalo aj jedným z dôvodov, pre ktoré sa odborná porota rozhodla Pritzkerovu cenu 2024 udeliť práve jemu.

Zdroj: Riken Yamamoto, Kouichi Satake

Pritzkerova cena za architektúru je prestížne ocenenie, ktoré sa zvykne označovať ako Nobelova cena za architektúru. Udeľuje sa od roku 1979, keď ho založil podnikateľ a filantrop Jay Pritzker. Každoročne je na získanie ocenenia nominovaných viac ako 500 tvorcov z celého sveta. Odborná porota sa zakaždým skladá z významných architektov, podnikateľov, kritikov a historikov architektúry. Určovanie víťaza prebieha tajným hlasovaním. 

Laureátom Pritzkerovej ceny pre rok 2024 sa stal japonský architekt Riken Yamamoto. Ide o v poradí deviateho japonského laureáta ceny. Yamamoto v oblasti architektúry pôsobí už vyše 50 rokov. Pochváliť sa môže aj bohatým akademickým zázemím. Bakalársky titul získal na Univerzite Nihon, magisterský na Fakulte architektúry v Tokiu. Na Tokijskej univerzite dnes vyučuje ako hosťujúci profesor.  

Počiatky jeho kariéry sú spájané predovšetkým s návrhom rodinných domov, ktoré sa vyznačovali dokonalým splynutím s okolitým prírodným prostredím, do ktorého boli navrhované. Medzi najznámejší z jeho projektov tohto typu patrí bezpochyby Villa Yamakawa v japonskom meste Nagano. Rozloženie jednotlivých hmôt Yamamoto navrhol tak, aby celá vila pôsobila ako rozľahlá terasa. 

V neskoršom období svojho profesného života sa však viac ako rodinnými domami preslávil vyzdvihovaním kvalít komunitného bývania a verejných priestorov, ktoré vedú k vytváraniu sociálnych väzieb. K jeho najznámejším výrokom v tejto súvislosti patrí vyhlásenie, že „spoznať priestor pre mňa znamená spoznať celú komunitu.”  

Práve mazanie hraníc medzi verejnými a súkromnými priestormi patrilo medzi kvality, ktoré odborná porota na Yamamotovej práci vyzdvihla. „Jednou z vecí, ktoré v budúcnosti miest najviac potrebujeme, je vytvoriť prostredníctvom architektúry také podmienky, ktoré znásobia príležitosti k vzájomnému spájaniu a komunikácii medzi užívateľmi budov,” vysvetlil Alejandro Aravena, držiteľ Pritzkerovej ceny 2016 a vedúci odbornej poroty tohto ročníka.  

 

Pangyo Housing. Autor: Kouichi Satake

 

Medzi Yamamotove najznámejšie diela komunitného typu patrí rezidenčný projekt Pangyo Housing v kórejskom meste Seongnam-si, na ktorom spolupracoval so spoločnosťami Field Shop a KUNWON Architects Planners Engineers. Nízkopodlažné obytné budovy sú v ňom navzájom propojené vonkajšou komunitnou terasou, kde sa obyvatelia budov radi stretávajú. 

Na rozdiel od štandardných sídlisk, ktoré sú navrhnuté výhradne na zabezpečenie vysokého stupňa súkromia, boli tieto bytové jednotky navrhnuté tak, aby vytvárali nové komunitné väzby. Podľa architekta sú prototypom pre ďalšiu generáciu bytových komplexov, ktoré si cenia rodinné súkromie a zároveň aj susedské vzťahy. 

Počas svojej kariéry bol architekt často veľmi kritický voči japonskému prístupu k bývaniu. „Dúfalo sa, že štandardizované bývanie vytvorí štandardizované rodiny a štandardizovanú pracovnú silu,“ napísal v roku 2012. „Zlyhanie bytovej politiky, ktorá zabezpečila bývanie systémom „jeden dom = jedna rodina," znamená zlyhanie japonského systému riadenia.“ 

Popri rezidenčných projektoch má však Yamamoto na svojom konte aj návrhy objektov občianskej vybavenosti. Medzi najznámejšie z nich patrí radnica Fussa či Yokosuka Museum of Art, za návrh ktorého v roku 2010 získal cenu Japonského inštitútu architektov.

V prípade radnice nachádzajúcej sa v japonskom meste Fussa je dôležitou súčasťou projektu tzv. fórum, ktoré je umiestnené v najnižších častiach objektu. Ide o organicky tvarovanú strechu so zeleným priestranstvom, ktoré slúži ako plnohodnotný verejný priestor.  

 

Radnica Fussa. Autor: Sergio Pirrone

 

Významnú časť jeho portfólia tvoria aj diela z oblasti vzdelávacej architektúry. Najznámejšou realizáciou tohto druhu je nepochybne Univerzita Saitama Prefectural, ktorá bola postavená v roku 1999. Vzhľadom na to, že sa univerzita špecializuje na odbory ošetrovateľstvo a sociálna starostlivosť, bola podpora vzájomnej spolupráce medzi fakultami a študentmi jedným z východiskových bodov návrhu. 

Jednotlivé fakulty sú v projekte vo výsledku navrhnuté ako priechodné a navzájom funkčne aj opticky prepojené časti univerzitného areálu, ktoré navyše spája bohato nadimenzovaný verejný priestor plný zelene a podporujúci prácu v skupinách.  

 

Saitama Prefectural University. Autor: Tomio Ohashi

 

Jedinečným architektonickým riešením vyniká aj Knižnica Tianjin, ktorú architekt navrhol v roku 2012. Aj tu je minimalisticky poňatá budova doplnená o bohatý komunitný program, vďaka čomu dáva návštevníkom pocit spolupatričnosti.  

Medzi najnovšie Yamamotove projekty patrí Polyfunkčný objekt The Circle na letisku v Zürichu. Ide o komplex so zmiešaným využitím s množstvom obchodným priestorov, kancelárií, hotelov, kongresových centier a verejným priestorov.  

Vo všeobecnosti spočíva najväčší prínos architektúry od laureáta Pritzkerovej ceny 2024 v stieraní hraníc medzi verejným a súkromným rozmerom. „Riken Yamamoto dokázal vo svojej dlhej, koherentnej a dôslednej kariére vytvoriť architektúru ako pozadie aj popredie každodenného života, čím stieral hranice medzi jej verejným a súkromným rozmerom a znásobil príležitosti pre ľudí, aby sa spontánne stretli, prostredníctvom presných a racionálnych dizajnových stratégií,” konštatuje odborná porota vo svojom hodnotení. 

 

(Archdaily, Dezeen, Riken Yamomoto, CNN, The Guardian, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.