Martina Gregová 18.08.2022 16:43

Kto je Rem Koolhaas? Portrét architekta, ktorý možno zmení Bratislavu

Keď developer Penta Real Estate oznámil, že o budúcu podobu jeho projektu Southbank na petržalskom nábreží Dunaja bude súťažiť aj kancelária OMA, vedená architektom Remom Koolhaasom, nevzbudilo toto meno až taký ohlas. Ide pritom o veľmi dôležitú a vzrušujúcu informáciu. Nie je totiž prehnané povedať, že ide o najuznávanejšieho svetového architekta súčasnosti. Jeho prítomnosť je obrovskou šancou na obrovské zvýšenie kvality projektu, ako aj prestíže Bratislavy.

Rem Koolhaas. Zdroj: Frederik Vercruysse

Rem Koolhaas (celým meno Remment Lucas Koolhaas) sa narodil 17.11.1944 v holandskom meste Rotterdam. Predtým, ako sa stal architektom, študoval najprv scenáristiku a neskôr pracoval ako žurnalista v Haagste Post. Až neskôr sa dal na štúdium architektúry. Spočiatku sa vzdelával na Architectural Association School of Architecture v Londýne a následne aj na Cornell University v New Yorku.

Od roku 1975 vedie spolu s architektmi Eliom Zenghelisom a Zoe Zenghelis jednu z najznámejších architektonických kancelárii na svete OMA – Office for Metropolitan Architecture. Architekti si dali za cieľ nanovo definovať vzťah - teoreticky aj prakticky – medzi architektúrou a súčasnou kultúrnou situáciou. Pár rokov po založení sa k ateliéru pridala aj jedna z Koolhaasových študentiek, Zaha Hadid, ktorá sa však čoskoro vydala na vlastnú profesionálnu dráhu.

Okrem toho, že je vo vedúcom postavení v OMA, je Rem Koolhaas aj vplyvným teoretikom, urbanistom a profesorom architektúry a urbanizmu. Kombinácia Koolhaasových teoretických spisov s jeho záľubou v asymetrii, náročných priestorových prieskumoch a neočakávanom použití farieb viedla mnohých k tomu, aby ho klasifikovali ako dekonštruktivistu. Dekonštruktivizmus sa vyznačuje hmotovou neviazanosťou a určitou tvarovou deformáciou, záujmom k formovaniu povrchu a hmoty či nepravidelnosťou tvarov, ktoré popierajú, narúšajú a deformujú základné elementy architektúry. Jeho práca sa však na rozdiel od iných dekonštruktivistov veľmi neopiera o teóriu a je presiaknutá silným zmyslom pre ľudskosť a záujmom o úlohu, ktorú hrá architektúra v každodennom živote, najmä v mestskom kontexte.

Za jeho prvý veľký úspech sa nepovažuje architektonické dielo, ale jeho teoretická práca Delirious New York: A Retroactive Manifesto for Manhattan. Toto dielo určilo smerovanie Koolhaasovej kariéry. Jeho práca s veľkým vhľadom zachytáva rozpory dvoch disciplín - architektúry a urbanizmu. Ich hlavnou náplňou je podľa Koolhaasa boj za humanistický ideál života v dôstojných materiálnych podmienkach, prostredí ľudskej mierky a jasných hodnôt. To všetko v rýchlo sa globalizujúcom svete, ktorý sa ženie za tovarovou ekonomikou, vytvára prostredia v mierke strojov a spochybňuje hodnoty.

Rem Koolhaas v rozhovoroch, ktoré poskytol, často kritizuje súčasný urbanizmus. „Architektúra nemôže urobiť to, čo neurobí kultúra. Všetci sa sťažujeme, že sa stretávame s úplne rovnakými mestskými prostrediami. Vravíme, že chceme vytvoriť krásu, identitu, kvalitu, jedinečnosť. A pritom možno chceme práve tie mestá, ktoré máme teraz,” konštatuje. Zároveň bol Koolhaas jeden z prvých, ktorí spochybňovali fenomén výškových budov a ich vplyv na transformáciu mesta. 

Druhá kniha Rema Koolhaasa S,M,L,XL vyšla v roku 1995. Objemná, takmer 1.400-stranová kniha obsahuje rôzne eseje, manifesty, denníky, fikcie, cestopisy a rozjímania nad súčasným mestom. Grafický dizajn knihy ovplyvnil aj ostatné publikácie, zaoberajúce sa architektúrou, a nastolil ich nový štandard – plnofarebnú grafiku a hustý text. Obe spomínané knihy sa dostali do rebríčka 125 najlepších kníh o architektúre podľa portálu ArchDaily.

Na začiatku 21. storočia bol Rem Koolhaas už medzinárodne uznávaný ako „starchitekt". Medzi  projektami OMA možno nájsť realizácie všetkých veľkostí a typológií. K najznámejším patrí séria medzinárodných obchodov pre módny dom Prada (pozrite si prednášku Adama Gebriana o jednej z predajní Prada v New Yorku, od 29:25), holandské veľvyslanectvo v Berlíne, Ústredie CCTV v Pekingu, verejná knižnica v Seattli (jedna z najlepších verejných knižníc na svete), Casa da Música v Porte, mrakodrapy De Rotterdam v Rotterdame, MPavilion v Melbourne či študentské centrum pri Illinois Institute of Technology.

OMA v súčasnosti zamestnáva viac ako 300 ľudí a má pobočky na troch kontinentoch. Medzi niektoré z najnovších projektov kancelárie patrí Taipei Performing Arts Center, transformácia pobrežia Paysandú v Uruguaji či nákupné centrum v Melbourne. OMA rieši aj veľké urbanistické úlohy, navrhuje napríklad štvrť Bajes v Amsterdame, urbanizačnú stratégiu predmestia Bordeaux alebo vedecko-technologickú štvrť v čínskom Chengdu. 

Keď v roku 2000 Rem Koolhaas získal Pritzkerovu cenu, najvýznamnejšie architektonické ocenenie na svete, prezident nadácie Thomas J. Pritzker ho opísal ako „proroka novej modernej architektúry.” Následne v roku 2003 získal ocenenie Praemium Imperiale za architektúru a v roku 2004 mu bola udelená kráľovská zlatá medaila Kráľovského inštitútu britských architektov.

Okrem architektonickej praxe Rem Koolhaas pravidelne vystupuje so svojimi prednáškami, v ktorých sa venuje otázkam a problémom súčasnej architektúry a urbanizmu. V roku 2008 sa dostal do rebríčka 100 najvplyvnejších ľudí sveta podľa časopisu Time. 

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.