Martina Gregová 12.06.2023 20:53

Iný svet. České mestečko získalo radnicu, akú nemajú ani veľké bratislavské mestské časti

Hoci boli Česko so Slovenskom ešte nedávno jedným štátom, prvé z nich sa rýchlo posúva. Keď si malé mesto Lázňe Bělohrad uvedomilo, že pôvodná budova radnice prestala zodpovedať kapacitným a stavebným požiadavkám, vyhlásilo architektonickú súťaž na novú. Výsledkom je nový objekt a verejný priestor na úrovni, akou nedisponujú ani veľké bratislavské mestské časti.

Zdroj: Klinker Centrum

České mesto Lázně Bělohrad vypísalo ešte v roku 2017 verejnú architektonickú súťaž na novú podobu radnice. Súťaži predchádzali úvahy o tom, či je lepšie zrekonštruovať pôvodnú budovu alebo navrhnúť a postaviť úplne novú stavbu. Problém dovtedajšieho objektu tkvel v stavebných aj kapacitných nedostatkoch. Mesto sa napokon rozhodlo pre úplne novú budovu. 

Aj napriek tomu, že o riešení sa v meste diskutovalo už niekoľko rokov, radnica sa novej podoby dočkala len pomerne nedávno. Prioritu totiž v uplynulých rokoch získali iné projekty, napríklad rekonštrukcia základnej školy, výstavba športoviska, rekonštrukcia materských škôl či výstavba kanalizačnej a vodovodnej siete.  

Keď mesto konečne vyhlásilo architektonickú súťaž, zúčastnilo sa jej až 58 autorských kolektívov, a to nielen z Česka, ale aj zo zahraničia. Odborná porota nevybrala len víťazný návrh, ale aj ďalšie dva, ktoré ohodnotila ako veľmi kvalitné. Po dlhých úvahách sa napokon objekt novej radnice postavil podľa návrhu od architektov zo štúdia re:architekti.

Radnica sa tak po novom nachádza priamo na hlavnom námestí a vyznačuje sa reprezentatívnym charakterom aj výberom kvalitných materiálov. „Inšpirovaní súčasným stavom, navrhujeme novú radnicu na čele podlhovastého námestia. Budovu, ktorá neprilieha k okolitej zástavbe, je od nej odsadená, budovu, ktorá sa tvári vznosne na všetky strany a uzatvára jednotlivé verejné priestory,” opisujú svoj zámer autori projektu, podľa ktorého bola radnica napokon postavená.  

Fasáda objektu je obložená tehlovými pásmi, navzájom spojenými bielou špárovacou hmotou. Prízemie budovy je od zvyšných dvoch podlaží odlíšené ako po hmotovej, tak aj po materiálovej stránke. Týmto prístupom chceli architekti zvýrazniť vstup do samotnej budovy. Celé prízemie je presklené, vrátane sály, v ktorej sa budú konať zasadnutia mestského zastupiteľstva, konferencie, svadby a ďalšie obrady. Východná stena bude priechodná francúzskymi dverami, vďaka čomu bude možné vyjsť na vonkajšie pódium.  

Aj dispozičné riešenie objektu vzbudzuje pocit dostatočnej prehľadnosti. Navyše, jednotlivé pracoviská na seba nadväzujú tak, aby podporovali vzájomnú spoluprácu. Budova radnice má tri podlažia. Na prízemí sa nachádza átrium, dve sály, podateľňa aj informácie. Vo zvyšných dvoch podlažiach sú umiestnené kancelárske priestory pre zamestnancov mesta.

Interiér budovy sa vyznačuje použitím kvalitného dreva, mosadze aj liateho betónu. „Materiály, ktoré vedia dôstojne starnúť, zaistia, že radnica bude mestu slúžiť po dlhú dobu," opísali svoj zámer autori projektu. Dôležitou súčasťou interiéru je aj na mieru vytvorená dlažba, ktorá má reflektovať špecifický vzor dláždenia v centre mesta.  

V okolí objektu navyše vzniklo nové námestie s lavičkami, zeleňou a fontánou. V rámci projektu bolo vyriešené aj parkovanie. Od úpravy okolia objektu si mesto sľubuje najmä zvýšenie bezpečnosti chodcov a zefektívnenie statickej dopravy, ktorá bola predtým pomerne chaotická.  

Výstavba radnice stála mesto 80 miliónov českých korún (3,4 miliónov eur), na ďalších 20 miliónov (840-tisíc) vyšla rekonštrukcia námestia a dodatočné vonkajšie úpravy. Viac ako polovicu rozpočtu mesto platilo zo svojho, zvyšok financií pochádza z 50-miliónového úveru (2,1 miliónov eur). Momentálne sa navyše diskutuje aj o osude budovy, v ktorej radnica ešte donedávna sídlila. Tá bude pravdepodobne predaná súkromníkovi. Podľa slov starostu by v priestoroch bývalého úradu mohli vzniknúť byty, prípadne hotel.  

Realizácia z Lázní Bělohrad je príkladom toho, že nielen veľké mestá sa môžu vyznačovať kvalitnou architektúrou úradných budov. Jednoduchá, no zároveň zaujímavo riešená fasáda objektu navodzuje pocit otvorenosti voči svojmu okoliu aj samotným občanom. Za zmienku rozhodne stojí aj fakt, že značnú časť nákladov na výstavbu objektu mesto hradilo z vlastných financií. Hmotovo aj materiálovo jednoduchý objekt tak môže byť inšpiráciou aj pre iné, rovnako veľké mestá, prípadne mestské časti, ktoré bojujú s nevyhovujúcimi priestormi vlastných úradných budov.

 

(SYNER, YIM.BA, re:architekti)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.