Adrian Gubčo 14.06.2025 17:08

Dopravné problémy v Bratislave? Oproti svetu minimálne, ukazuje medzinárodný rebríček

Doprava je vo všeobecnosti považovaná za jeden z najvýznamnejších problémov Bratislavy. Mnohí obyvatelia sa sťažujú na neúmerný čas, ktorý strávia v zápchach, a projekty nových ciest, električkových tratí či parkovacích kapacít dominujú medzi verejnými investíciami. Ako sa ale ukazuje, z európskeho či dokonca globálneho hľadiska je na tom slovenská metropola ešte veľmi dobre.

Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Doprava vo všeobecnosti patrí k najvýznamnejším témam, ktoré v súvislosti s mestom riešia samosprávy i verejnosť. Takmer každý dospelý obyvateľ sa potrebuje niekam dopravovať, rovnako ako sa musia prepravovať tovary či suroviny. Je v záujme mesta, aby bol tento pohyb v rámci možností čo najjednoduchší, najhladší, najrýchlejší a aj najekologickejší.

Z tohto dôvodu je tlak verejnosti na verejný sektor mimoriadny. Mestá, kraje či štát na to reagujú masívnymi investíciami do rozvoja či udržiavania infraštruktúry v snahe o urýchlenie toku dopravy alebo zvýšenie kapacity prepravných prúdov.

Aktuálne najdrahším verejným projektom v Bratislave je výstavba električkovej trate v Petržalke, o niekoľko rokov to zas bude modernizácia trate v Ružinove a Starom Meste. Najdrahším projektom v dejinách nezávislého Slovenska je obchvat Bratislavy, teda diaľnica D4 a počiatočný úsek rýchlostnej cesty R7.

Na postoje verejnosti aj verejného sektora obava z katastrofálnych zápch (alebo kongescií), ktoré by mohli viesť k celkovému kolapsu fungovania celého mesta. Podľa všeobecnej mienky je na tom Bratislava mimoriadne zle. Počas pracovného týždňa sú niektoré úseky ciest, najmä pri vstupoch do mesta, každodenne vystavené spomalenej doprave. Týka sa to diaľnice D1 aj D2, na čo má vplyv masívny rozvoj obytnej zástavby v zázemí metropoly aj rastúca kamiónová doprava.

Faktom však je, že hlavné mesto Slovenska na tom v skutočnosti nie je vôbec tak otrasne. Naznačuje to aspoň rebríček holandskej spoločnosti TomTom, ktorá sa venuje tvorbe máp a navigácie. Vďaka tomu sa jej podarilo agregovať obrovské množstvo dát vrátane dopravných. Na základe tzv. FCD (floating car data) vie určiť štandardné jazdné časy a porovnať ich s aktuálnymi. Vďaka tomu zostrojili analytici firmy vlastný TomTom Traffic Index.

Keďže navigačné produkty firmy používajú desiatky miliónov zákazníkov, vznikol obrovský súbor dát, pokrývajúcich 500 miest v 62 krajinách. V prípade Slovenska sú k dispozícii dáta pre Bratislavu a Košice. Rovnako ako inde, aj tu sa index venuje priemernému času cesty na 10 kilometrov počas celého dňa a týždňa a úrovni kongescie, meranej ako porovnaniu medzi dĺžkou cesty počas zápchy a v čase, keď doprava prúdi bez obmedzení. Index taktiež ukazuje, koľko času za rok stratia za rok čakaním v zápche.

Dopravné projekty patria k najdrahším investíciám verejného sektora. Autor: Adrian Gubčo / YIM.BA

Ako vyplýva z rebríčka, Bratislava bol v roku 2024 z 254 hodnotených európskych miest na 190. mieste a Košice na 189. v dĺžke času prejdenia 10 kilometrov. V hlavnom meste trvá prekonanie tejto vzdialenosti 16 minút a 19 sekúnd, v metropole východu 16 minút a 22 sekúnd. Najhoršie na tom bol Londýn, kde to je 33 minút a 17 sekúnd, nasledujú Dublin a Barcelona. Najlepšie je na tom holandský Amersfoort s 9 minútami a 48 sekundami.

Zlou správou je, že sa podľa dát spoločnosti obe mestá oproti predošlému roku zhoršili o 20 sekúnd. Miera zápchy v oboch prípadoch dosahuje 32% - vodiči tak strávia v zápche bezmála o tretinu času oproti času, keď doprava plynie bez obmedzení. Londýn je na tom podobne, v Bukurešti, Plovdive či Lodži to však je až 48%. V najlepšom Espoo vo Fínsku je len 12%, čo indikuje, že tam zápchy takmer nie sú.

Obyvatelia Bratislavy stratia v zápchach za rok približne 59 hodín, teda bezmála dva a pol dňa, v Košiciach 55 hodín. V tomto smere je Bratislava v Európe na 123. mieste a Košice na 135. Na prvom je Dublin, ktorého obyvatelia stratia v zápchach 155 hodín, teda 6,5 dní. Nasledujú Bukurešť a Brusel.

Z globálneho hľadiska sú v Bratislave 176. najhoršie zápchy, v Košiciach 154. Keď sa berie do úvahy aj priemerný čas prejdenia 10 kilometrov, sú Košice 332. a Bratislava 333. Najhoršia doprava na svete je v kolumbijskom meste Barranquila a v indických mestách Kalkata a Bengalúru. Susedná Viedeň je na tom zle taktiež, keď je 38. najhoršia, Budapešť 74., Praha je 103. a Brno 182.

Rebríček sa okrem miest venuje aj metropolitným oblastiam. V prípade Bratislavy je v jej zázemí doprava o čosi hladšia, keď prejdenie 10 km trvá približne 12 minút a 6 sekúnd a ľudia strávia ročne v zápche 33 hodín. Citeľne horšie sú na tom Košice, kde to je 14 minút a 50 sekúnd, resp. 48 hodín. Metropola je tak v európskom kontexte 174., Košice 97.

Cesta k mestu bez dopravných kongescií nie je jednoduchá a neobsahuje univerzálne odpovede. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Prirodzene, vždy sa dá diskutovať o metodológii, ak ale budeme považovať tento rebríček za hodnoverný, Bratislava je na tom z hľadiska dopravnej situácie ešte stále omnoho lepšie, ako mnohé blízke mestá. Viaceré z nich pritom majú omnoho mohutnejšie systémy verejnej dopravy, investujú obrovské peniaze do nových liniek metra či obchvatov a zavádzajú tvrdé reštrikcie s cieľom zmeniť model prepravy. Ako ale naznačujú dáta, situácia sa zhoršuje aj tam.

Pohľad na najlepšie mestá – Amersfoort, Espoo, Almere, Middlesbrough a ďalšie – naznačuje, že neexistuje úplne jednoznačná odpoveď na to, aký prístup zvoliť. Kým Amersfoort je relatívne malý a mimoriadne kompaktný, Espoo pravdepodobne čerpá z blízkosti Helsínk a výbornej obsluhy verejnou dopravou. Almere má namiesto metra železnicu, Middlesbrough dobre vyriešený obchvat.

Bratislava si tak musí taktiež hľadať vlastné cesty, ako vyriešiť svoje problémy. Aktuálna pozícia naznačuje, že hoci situácia nie je ideálna, žiadna katastrofa nateraz nehrozí. Zároveň ale nesmie čakať so založenými rukami.

Existuje hneď niekoľko dôležitých zámerov, ktoré by vedeli znížiť tlak na kongescie. V oblasti cestnej infraštruktúry to je napríklad Severná tangenta, predĺženie Tomášikovej po Račiansku, predĺženie Bojnickej po Račiansku a diaľnica D4 medzi Račou a Stupavou. Pri električkách to je okrem modernizácie existujúcich tratí predĺženie radiál k budúcim TIOPom alebo trať v downtowne. Naostatok, nepochybne je potrebné rozšíriť reguláciu parkovania a vytvoriť parkovacie kapacity buď na okraji mesta, alebo priamo v prímestských obciach a mestách v susedstve železničných zastávok a staníc (čo sa do veľkej miery deje).

Slovenská metropola nie je natoľko tlačená okolnosťami ako Londýn, Brusel alebo Rím, kde sú možnosti pre zlepšenie situácie obmedzenejšie a drahšie. Má tak priestor venovať sa nielen kvantite, ale aj kvalite. Doprava budúcnosti totiž musí byť nielen plynulá, ako aj zelená a ideálne vložená do mestského prostredia. V tomto smere bohužiaľ mnohé mestá vrátane Bratislavy doteraz zlyhávali. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.