RED 03.12.2025 19:30
Dobrá správa pre mestá a obce. Schválená bola Architektonická politika Slovenska, krajinu posúva do civilizovanej Európy
Prostredie slovenských miest a obcí je nanešťastie pomerne zdevastované. V mnohých prípadoch mu veľmi nepomohli ani investície v posledných rokoch, keďže nebrali do úvahy požiadavky na kvalitu ani udržateľnosť. Zmeniť situáciu by mala tzv. Architektonická politika Slovenska, ktorá vytvára predpoklady pre zvýšenie úrovne zásahov, architektúry aj zlepšenie povedomia o význame priaznivého prostredia.
Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Vláda Slovenskej republiky dnes schválila Architektonickú politiku Slovenska (APS) z dielne Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Ide o strategický materiál, ktorý predstavuje historický míľnik pre systematický a udržateľný rozvoj krajiny. Má totiž priniesť jasný rámec pre architektonický rozvoj Slovenska, ktorý rešpektuje miestne kultúrne, historické aj prírodné dedičstvo.
Ide o výsledok ročnej práce viacerých odborných organizácií z rozličných odvetví, zapojili sa aj samosprávy či štátne inštitúcie. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR spolupracoval najmä s odbornými garantmi, teda Slovenskou komorou architektov, Fakultou architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre.
Výsledkom je koncepcia pre lepšie uchopenie prostredia v slovenských sídlach. „Architektonická politika Slovenska predstavuje historický míľnik nielen pre našu architektúru, ale aj pre Slovensko. Po prvý raz získavame jasnú víziu a rámec systematického rozvoja, aký naša krajina dlhodobo potrebovala,“ hovorí Milan Valašík, predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.
Prioritou úradu je teraz zameranie sa na ďalší krok – reálne napĺňanie politiky. „Teraz nás čaká zodpovedná úloha – zabezpečiť, aby sa stanovené ciele začali reálne napĺňať. Pre efektívnu realizáciu APS plánujeme vytvoriť päť pracovných skupín, ktoré sa zamerajú na vzdelávanie, digitalizáciu, bývanie, rozvoj sídel a na možnosti využitia eurofondov,“ približuje Valašík. „Tieto skupiny budú pracovať na implementácii opatrení a budú zabezpečovať, aby sa plánované zmeny premietli do konkrétnych výsledkov.“
Architektonická politika Slovenska má ambíciu stať sa základom pre všetky rozhodnutia, týkajúce sa kvality vystavaného prostredia či udržateľného rozvoja. Aj jej realizácia si vyžaduje intenzívnu spoluprácu rezortov, samospráv, akademickej sféry, stavovských organizácií, štátnych inštitúcií či ďalších zástupcov odbornej obce.
Slovensko prijalo túto politiku ako jedna z posledných krajín EÚ. Je to škoda, zároveň to ale poskytlo určitú výhodu v možnostiach inšpirácie zavedenými postupmi. „Mesiace práce a diskusií so slovenskými aj európskymi odborníkmi nám umožnili pripraviť APS v súlade s najvyššími európskymi štandardmi,“ uviedol Ivan Zizič, podpredseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. „Som rád, že počas jej finalizácie nám stretnutia s dotknutými rezortmi otvorili priestor pre diskusiu o konkrétnej implementácii navrhovaných opatrení.“
Ilustračný záber. Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Architektonická politika Slovenska stanovuje 25 cieľov na zlepšenie kvality vystavaného prostredia a 61 konkrétnych opatrení s určenými časovými míľnikmi. Ciele a opatrenia sú rozdelené do štyroch kľúčových oblastí: sídla a krajina, budovy a miesta, spoločnosť a architektúra, a tiež výskum a inovácie.
Prvá oblasť sídla a krajina sa zameriava na rozvoj obcí a miest tak, aby sa zachovala aj prírodná a kultúrna hodnota krajiny a zároveň, aby vznikalo prostredie, ktoré je atraktívne a životaschopné pre všetky generácie. „Teší ma, že Architektonická politika Slovenska reflektuje na potrebu prispôsobovania verejných priestorov, infraštruktúry a budov tak, aby sa sídla stali odolnejšími, flexibilnejšími a schopnými adaptovať sa na meniace sa podmienky,“ konštatuje Katarína Smatanová, prorektorka Slovenskej technickej univerzity v Bratislave a členka projektového tímu APS.
Na budovanie odolných adaptívnych verejných priestorov nadväzuje oblasť budovy a miesta. Tá definuje rámec pre udržateľnú výstavbu, ktorá rešpektuje charakter prostredia, historické a kultúrne dedičstvo a súčasne vytvára podmienky pre kvalitný život. „Každá nová stavba by mala byť prínosom pre prostredie, do ktorého vstupuje, byť nositeľom novej estetickej kvality, ale zároveň rešpektovať charakter miesta, historické vrstvy, urbanistickú štruktúru, mierku i funkčnú logiku okolia,“ tvrdí Nora Vranová, predsedníčka Slovenskej komory architektov a tiež členka projektového tímu APS.
Upozorňuje však, že ešte viac sa musí pozornosť venovať existujúcim budovám. „Napriek tomu, obnova kvalitných stavieb minulosti musí mať prednosť pred ich búraním a novou výstavbou. Uchováva sa tým nielen naša hmotná kultúra, ale aj veľké množstvo zabudovanej energie a materiálnych zdrojov,“ pripomína.
Oblasť spoločnosť a architektúra sa venuje posilneniu povedomia o architektúre. Systematická výchova k nutnosti udržateľných riešení a budovaniu premysleného prostredia totiž prehlbuje vzťah ľudí k ich okoliu a zvyšuje dopyt po kvalitných riešeniach. „Kvalitná architektúra umožňuje ľuďom identifikovať sa so svojím prostredím a podporuje spoločenskú súdržnosť. Je nevyhnutné verejnosť nielen vzdelávať o hodnote a potrebe architektúry, ale ju aj zapájať do rozhodovania o budúcnosti miest a obcí a vytvárať mechanizmy na efektívnu participáciu občanov,“ vysvetľuje Klaudia Halászová, rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Poslednou oblasťou, ktorá prepája všetky tri predchádzajúce a je hnacím motorom budúceho rozvoja, je oblasť výskumu a inovácií. Inovácie umožňujú vytvárať konkurencieschopný sektor a poskytujú nástroje na rýchlejší a ekologickejší rozvoj našej krajiny. „Zákon o územnom plánovaní a nový Stavebný zákon vytvorili základ pre digitálne smerovanie našej krajiny v oblasti územného plánovania a výstavby,“ zdôrazňuje Zizič. „Aj preto sú inovácie prirodzenou súčasťou Architektonickej politiky Slovenska, ktorá kladie dôraz na moderné prístupy a technologický rozvoj v oblasti výstavby a územného plánovania.“
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR dodáva, že Slovensko sa v dlhodobom horizonte rozvíjalo nie vždy systematicky. Takmer 4 z 10 obcí nemajú územný plán a mnohé existujúce územné plány sú zastarané. Architektonická politika Slovenska reaguje na potrebu kvalitného a udržateľného rozvoja verejných priestorov a definuje smerovanie Slovenska v oblasti architektúry a urbanizmu. Výsledkom má byť systematický rozvoj, ale aj hospodársky rast, sociálne začlenenie, vyššia odolnosť voči zmene klímy a lepšia kultúrna dynamika v rámci spoločnosti.
(ÚÚPVSR, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
