Kristína Liďáková 14.03.2025 13:40

Bratislava ako Kodaň či Viedeň. Slovensko chce zlepšiť budúcnosť miest novou architektonickou politikou

Architektúra a urbanizmus sa zásadne podieľajú na kvalite života obyvateľov. Týka sa nielen verejných priestorov, podoby metropoly, či infraštruktúry, ale aj ekonomickej prosperity a odolnosti voči environmentálnej záťaži. Slovensko si aj v dôsledku zaostávania za ostatnými európskymi krajinami uvedomilo dôležitosť strategického plánu pri rozvoji a formovaní podoby nielen Bratislavy, ale aj celého územia.

Zdroj: Nino Belovič / YIM.BA, www.zdronu.sk

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR vníma potreby regulovaného vývoja Slovenska v rámci urbanizmu. Nedávno publikoval plán pod názvom Architektonická politika Slovenska (APS), ktorý má dať rozvoju kvalitnejší rámec. Podieľajú sa na nej aj odborníci zo Slovenskej komory architektov (SKA) a z Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FAD STU).

Efektívne a logicky usporiadané územie si vyžaduje plánovaný rozvoj. Jedným zo základných pilierov tváre mesta je architektúra. Každé sídlo integruje dejinné vrstvy architektonických realizácií, ktorých obnova či asanácia ovplyvňuje urbanistický obraz prostredia. Druhou je súčasný vývoj mesta, zložený z novovznikajúcich zámerov. 

K tomu sa pridáva zreteľ na dopravné projekty, cykloinfraštruktúru a priestory pre alternatívnu dopravu, rovnako ako na zeleň a verejné priestranstvá, dôležité pre socializáciu a pohyb peších. S tým napokon súvisí bezpečnosť zraniteľných skupín, akými sú seniori či deti v areáloch a okolí škôl a škôlok. Všetky tieto vrstvy je potrebné riešiť súčasne a budovať tak zdravie a odolnosť miest a obcí. 

Ilustračný záber: www.zdronu.sk

Viacero problematických tém, s ktorými je Slovensko čoraz viac konfrontované, ovplyvňuje sociálny a kultúrny rozvoj, ale aj hospodársky rast. Nekontrolovaná výstavba, zasahujúca do prírodnej zelene, absencia kvalitných verejných priestranstiev či necitlivé zásahy do historickej architektúry sú výsledkom chaotického rozvoja miest a obcí. 

Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR tak upriamuje pozornosť na architektonickú politiku ako na nástroj rozvoja štátu, ktorý by mal zlepšiť spoluprácu zložiek štátnej správy aj tých mimo nej a zabezpečiť udržateľnosť zásahov do prostredia. Zároveň sa má uľahčiť koordinácia verejného so súkromným sektorom, čím sa zvýši kvalita architektonických riešení a efektívnosť využívania verejných financií.  

„Dobre nastavená architektonická politika je investíciou do budúcnosti. Kvalitná architektúra a urbanizmus môžu pomôcť minimalizovať energetickú náročnosť, podporiť ekologické riešenia a zabezpečiť vyvážený rozvoj infraštruktúry. Dôraz na zachovanie kultúrneho dedičstva umožní uchovať historickú identitu. Budúcnosť architektúry na Slovensku tak môže byť ekologickejšia, hospodárnejšia a vizuálne príťažlivejšia,“ uviedol Milan Valašík, predseda Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR.

Ilustračný záber: www.zdronu.sk

Stanovenie jednotného plánu v podobe stratégie APS je investíciou do budúcnosti, ktorá prihliada nielen na súčasné dianie, ale najmä na život budúcich generácií obyvateľov. Občania môžu benefitovať z lepšie plánovanej, funkčnejšej a kompaktnejšej architektúry, ktorá budú reagovať na výzvy a do ktorej formovania sa navyše môžu zapojiť.

Slovensko je jednou z dvoch krajín Európskej únie, ktoré tento strategický dokument celospoločenského významu ešte nemajú. „Porovnávacia analýza nám ukázala, že pri tvorbe APS sa môžeme inšpirovať niekoľkými krajinami Európskej únie, ktoré majú bohaté skúsenosti s udržateľným urbanizmom a kvalitnou architektúrou. Referenčné štáty boli vybrané na základe dlhodobých úspechov či podobnej historickej tradície a geografickej polohy. Ich skúsenosti môžu poskytnúť cenné poznatky, ktoré sa dajú prispôsobiť slovenskému kontextu a pomôcť pri formovaní modernej a efektívnej architektonickej politiky,“ skonštatoval Ivan Zizič, podpredseda úradu.

Viaceré európske hlavné mestá (a nielen tie) tak ukazujú už dlhodobo Slovensku cestu z problémov, s ktorými sa tiež potýkajú. Spomenúť možno o rakúsku snahu o prepojenie historických centier so súčasnou výstavbou, dánske ekologické stavebníctvo a príklon k obnoviteľným zdrojom, poľské miliónové investície do plánovania a kultúry, či rozvoj dostupného bývania vo Fínsku, ktoré spolu so Slovinskom inšpirujú prístupom k verejným priestorom a využívaniu dreva v stavebníctve. Drevo je navyše dobre dostupnou surovinou pre slovenský stavebný trh, s čím súvisí aj zamestnanosť. 

V kontexte Rakúska je Slovensku blízke aj riešenie regulácie výstavby v horských oblastiach, ktoré sú podobným modelovým príkladom pre slovenské obce v prírodnom prostredí. Francúzsko zase ukázalo dôležitosť verejných architektonických súťaží, ktoré pomáhajú zabezpečiť vysokú kvalitu verejných projektov. 

Česko má spoločnú historickú skúsenosť a podobné územné výzvy, čo umožňuje prenos osvedčeného prístupu v oblasti ochrany pamiatok, udržateľného rozvoja miest a holistického prístupu k plánovaniu krajiny. 

Analýza ukázala, že úspešné krajiny majú niekoľko spoločných prvkov, ktoré môžu slúžiť ako vzor pre Slovensko. Medzi najdôležitejšie patrí dlhodobé plánovanie územného rozvoja, legislatívne mechanizmy podporujúce kvalitnú architektúru a dôraz na participáciu verejnosti.

Ilustračný záber: www.zdronu.sk

Architektonická politika môže mať pre Slovensko pozitívny vplyv vtedy, ak je účinne implementovaná s premysleným financovaním. „Analýza architektonických politík referenčných krajín poskytla silnú motiváciu pokračovať v príprave APS. Ukázalo sa, že existuje priama súvislosť medzi dobre nastavenou architektonickou politikou a kvalitou zastavaného prostredia v danej krajine. Aj na Slovensku môže APS pozdvihnúť estetiku miest a obcí, ale aj ich funkčnosť, udržateľnosť a ekonomickú konkurencieschopnosť,“ zhodnotila Nora Vranová, predsedníčka Slovenskej komory architektov.

Pri príprave APS sa úrad bude snažiť preniesť osvedčené postupy z iných európskych krajín do slovenského prostredia, aby získalo aj Slovensko vyššiu kvalitu výstavby, lepšie prepojenie územného a regionálneho rozvoja a efektívnejšie využívanie zdrojov. 

„Zavedenie architektonickej politiky nám pomôže nielen pri optimalizácii územného plánovania, ale aj pri ochrane kultúrneho dedičstva a riešení environmentálnych výziev. Vďaka tomu môže pozitívne vplývať na budúcu podobu slovenských miest a obcí,“ uzatvára Katarína Smatanová, vedúca Ústavu urbanizmu a územného plánovania FAD STU. 

(Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, YIM.BA)

Ilustračné zábery: www.zdronu.sk

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.