Adrian Gubčo 05.02.2020 09:51

Centrálna časť Devína sa môže zmeniť, pribudnúť by mohla chýbajúca občianska vybavenosť

Mestská časť Devín patrí k najprestížnejším častiam Bratislavy pre bývanie, čoho dokladom je nedávna výstavba viacerých veľkolepých víl v svahovitom teréne nad centrálnou časťou pôvodnej obce. Napriek tomu, v úrovni vybavenosti či verejného priestoru to nie je nijako vidno. Zmeny prichádzajú až teraz a vychádzajú zo súkromnej iniciatívy miestnych obyvateľov.

Zdroj: A.M. Architects

Jedným z najväčších problémov je v tomto smere absencia potravín, ktoré sú napriek veľkosti Devína s približne 1,6-tisíc obyvateľmi mimoriadne potrebné. Ľudia žijúci v mestskej časti sú dnes odkázaní na dochádzanie za nákupmi do Devínskej Novej Vsi alebo Karlovej Vsi, čo je komplikáciou predovšetkým pre starších občanov.

V tomto ohľade by však mohla prísť čoskoro zmena. Ako uvádzajú Bratislavské noviny s odvolaním sa na miestne sociálne siete, lokálny obyvateľ a známy finančník Patrik Tkáč odhalil zámer výstavby potravín s pekárňou, kaviarňou a podzemnou vinotékou v centrálnej časti Devína, na Hradnej ulici. Na danom pozemku sa predtým taktiež nachádzal objekt s potravinami, ktorý bol asanovaný v roku 2018.

„Pred koncom roka sme konečne podali žiadosť o stavebné povolenie na potraviny,“ oznámil P. Tkáč. „Budem rád, keď sa ohľadom funkčnosti potravín, úprav okolitého priestoru, názvu potravín, otváracích hodín a vôbec čohokoľvek súvisiaceho zapojíte do diskusie a pomôžete vzniku najlepších obecných potravín na Slovensku.“

Zatiaľ je známe toľko, že pri rozbehu potravín by malo pomáhať Terno, resp. Kraj, ktoré patria do portfólia firiem blízkych finančnej skupine J&T, kde je Patrik Tkáč podpredsedom predstavenstva. Výstavba by sa mala spustiť ešte v prvej polovici tohto roka, s dokončením v druhej polovici roka 2021. K obchodu by malo pribudnúť aj parkovisko. Projekt bol podporený miestnym zastupiteľstvom vo forme schválenia nájmu potrebných pozemkov. Autormi architektúry sú A.M. Architects. 

Záujem Patrika Tkáča o zmeny v Devíne však nekončí len potravinami. Okrem nich má totiž v blízkosti potravín pribudnúť aj nové detské ihrisko, opraviť sa má tzv. Zelený dom, upraviť verejné priestranstvá a vzniknúť nové (polo)zapustené kontajnery. Veľmi významným je však vznik nového zdravotného strediska, čo plánuje finančník taktiež podporiť.

Nové zdravotné stredisko s trojicou ambulancií (všeobecný lekár, pediater a pravdepodobne chirurg alebo internista) sa má vybudovať v dotyku s hasičskou zbrojnicou a plánovaným ihriskom. Stavebníkom by mohlo byť občianske združenie, ktoré získa súčasný objekt do účelového prenájmu s cieľom vzniku nového strediska.

Na pomery malej mestskej časti ide o veľkorysé zámery, ktorých plná realizácia by priniesla výrazné zvýšenie komfortu a kvality života miestnych obyvateľov. V Devíne by sa navyše po dlhej dobe zlepšila úroveň verejného priestoru a znovu využité by boli viaceré zanedbané pozemky a budovy. Dôležité je podotknúť, že bez iniciatívy súkromnej osoby by bol takýto projekt pravdepodobne nereálny.

 

Potraviny budú v strede dole, zdravotné stredisko na hornej časti obrázku. Zdroj: Patrik Tkáč via Bratislavské noviny

 

Devínu sa tak ako iným mestským častiam Bratislavy nevyhol stavebný rozvoj v uplynulom období. V tomto prípade mal podobu výstavby viacerých nadštandardných rezidenčných projektov. Realizácie ako Zelené Terasy od J&T Real Estate, Záhrady Devín od Corwinu či Condominium Devín od Apollo Group zvyšujú jeho prestíž, nehovoriac o masívnych vilách niektorých z najbohatších ľudí v krajine. Z menovaných projektov len Condominium Devín rátalo so vznikom vybavenosti, tá sa však dosiaľ nezrealizovala.

Napriek príťažlivej architektúre, výhľadom či dostupnosti zelene musia obyvatelia trpieť na nedostatok základných služieb. Do veľkej miery je to aj zásluha miestnej samosprávy (hoci nie jej aktuálneho zloženia), ktorá už v 90-tych rokov mestskú časť vohnala do riskantných zámerov, čo v roku 2005 vyústilo do vyhlásenia nútenej správy, z ktorej sa Devín doteraz nedostal. Zmrazené sú tak akékoľvek investičné akcie nad rámec nutných opráv zvereného majetku.

Výsledkom je súčasný stav územia, kde sa v dotyku s drahými domami nachádzajú zanedbané ulice, kde chýbajú chodníky a kde aj nástupný priestor pred jednou z najvýznamnejších pamiatok Bratislavy i Slovenska – hradom Devín – vyzerá jednoducho otrasne. Hoci sa hovorí, že náprava je už blízko a Hlavné mesto má viacmenej ujasnené možné scenáre oddlženia mestskej časti, stále ide o veľmi oneskorenú reakciu na situáciu, ktorá mala byť vyriešená už pred rokmi.

Neschopnosť Devína pomôcť si, ale aj nekompetentnosť tých, ktorí rozhodli o investovaní verejných prostriedkov do rizikových plánov, svedčí o tom, že daný model samosprávy je problematický. Mestské časti s malými rozpočtami dávajú peniaze na zbytočné funkcie, rozdrobenosť kompetencií prispieva k neefektívnej správe verejných priestranstiev a v dôsledku veľkého počtu rôznych úradov so zhodnou náplňou práce a nízkeho ohodnotenia dochádza k nedostatku vysokokvalifikovaných pracovníkov. Ešte horšie to je s úrovňou zastupiteľov, ktorých sú po celej Bratislave stovky, kvalitných je však minimum.

Na problém nízkej efektivity samospráv na Slovensku upozornil aj Inštitút finančnej politiky, ktorý vydal jasné odporúčanie: fungovanie miestnej samosprávy nielen v Hlavnom meste treba reformovať. Za najlepšie riešenie osobne považujem zrušenie mestských častí, ktorých existencia je v čase internetu a sociálnych sietí čoraz menej relevantná – argument ich vzniku, teda priniesť vyššiu mieru demokracie a dostať rozhodovanie o území bližšie k občanom, je problematický, keďže občan sa vie jednoduchšie spojiť so všetkými úrovňami samosprávy.

Benefity absencie mestských častí sú jasne viditeľné v mestách, ktoré majú schopné vedenie a dokážu podmienky maximálne zužitkovať. Premiantom medzi nimi je Trnava, ktorej premena na mesto s vysokou úrovňou života je komplexná a viditeľná. Aj v Bratislave by bolo možné realizovať radikálnejšie zmeny, keby mala plnú moc nad svojim územím, k dispozícii najkvalifikovnejších a lepšie ohodnotených pracovníkov a vyšší rozpočet, vďaka čomu by bolo možné vyplatiť dlh Devína v priebehu jedného roka.

Takýto krok by nepochybne priniesol odpor u veľkého počtu lokálnych politikov a političiek, ktorí by už nemali možnosť pôsobiť dojmom vplyvných ľudí a mnohí by prišli o priestor pre rozvoj vlastného „podnikania“. Na druhej strane, aspoň by odhalil, kto má reálny záujem na vyššej kvalite života v Bratislave – lebo aktuálny stav je jednoducho zlý a kto tvrdí opak, klame buď sám seba, alebo svoje okolie.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.