Bratislava YIMBY

Author photoAdrian Gubčo 12.03.2019 15:00

Bratislavský downtown si zaslúži vlastný manuál tvorby verejných priestranstiev

Už v priebehu niekoľkých týždňov by mal v Hlavnom meste vzniknúť odborný plánovací inštitút – Metropolitný inštitút Bratislavy. Medzi jehou prioritami bude podľa primátora vypracovanie bratislavského Manuálu tvorby verejných priestranstiev. V meste sú však lokality, ktoré si vyžadujú mimoriadnu úroveň, a k nim nepochybne bude patriť aj vznikajúce nové centrum mesta v lokalite Nivy.

Article Big

V rámci projektu Mlynské Nivy Košická vznikne nové námestie. Zdroj: HB Reavis

Toto nové komerčné srdce metropoly, resp. nový downtown, zvyknem vymedzovať Páričkovou a Prievozskou ulicou zo severu, Košickou, Súkenníckou, areálom Zimného prístavu a Mostom Apollo z východu, Einsteinovou z juhu a Krasovského, Dostojevského radom a Karadžičovou ulicou zo západu. Podstatná časť pozemkov a parciel v tomto území je v rukách súkromných developerov, ktorí tu postupne realizujú veľké multifunkčné projekty.

Nový downtown sa vďaka mimoriadne koncentrácii bytov, kancelárií a nákupných plôch stane ohniskom života v budúcej Bratislave, skôr či neskôr na túto zmenu nadviaže aj dopravná infraštruktúra. Výstavba v zóne a následné fungovanie štvrte zmení Bratislavu, napriek tomu je celkom možné, že novej mestskej štvrti bude chýbať niečo úplne zásadné: spoločná identita.

Identita časti mesta (ale aj mesta samotného) je mimoriadne dôležitá, lebo pomáha obyvateľom, návštevníkom či podnikateľom priestor jasne identifikovať a nastaviť určité očakávania či normy správania; v tradičnej štvrti napríklad developeri nebudú navrhovať príliš vulgárne stavby, v mestskej časti s bohatými kultúrnymi tradíciami budú mať obyvatelia väčší záujem o miestny folklór, v rušnom downtowne nebudeme očakávať, že po desiatej nastane nočný kľud a všetky reštaurácie a bary sa uzavrú.

Identita taktiež formuje naše predstavy o tom, ktorú časť mesta považujeme za „dobrú adresu“, čo má veľký vplyv na spôsob rozvoja mestského celku. Do dobrých štvrtí prirodzene mieria investície, zároveň sú aj zdrojom inšpirácie, z ktorých sa menej úspešné jednotky snažia odsledovať príklady dobrej praxe. Práca s identitou je teda veľmi dôležitá.

 

Práca s identitou je mimoriadne dôležitá, k čomu patrí aj poznanie špecifík lokality - napríklad industriálnej minulosti, ako je to pri projekte Zwirn. Zdroj: YIT Slovakia

 

Jedným z kľúčových nástrojov, ako dodať mestskej štvrti akýsi zdieľaný imidž – samozrejme okrem vynikajúceho marketingu – je ujasnenie určitých pravidiel organizácie verejného priestoru. Dobre sa to ukazuje napríklad v historickom centre Bratislavy, za ktoré zvykneme považovať viacmenej len pôvodné, hradbami obklopené jadro, nie aj okolité štvrte, a to práve vďaka určitej jednotnej podobe verejných priestorov a zriadeniu pešej zóny.

Ide o jeden z mála príkladov v Hlavnom meste, kedy sa podarilo zjednotiť podobu povrchov, ich konštrukcie, organizácie a spôsobu využívania, čo prinieslo svoje ovocie. Manuál, ktorý by sa podobne zaoberal pravidlami pre celé Hlavné mesto, je teda mimoriadne dôležitý, aj v kontexte blížiacich sa výziev – reakcií na klimatické zmeny, požiadaviek na vysokú odolnosť povrchov či snáh o intenzívnejšiu podporu alternatívnych spôsobov dopravy. Fakt, že mesto sa zaväzuje takýto dokument spracovať, je mimoriadne potešujúci.

Na druhej strane však treba povedať, že Bratislava je mimoriadne heterogénne mesto s radikálnymi rozdielmi medzi jednotlivými štvrťami. Veľký celomestský manuál preto môže byť len rámcový dokument, keďže nebude mať možnosť obsiahnuť špecifiká každej jednej časti mesta. Pre určité zóny preto bude najlepšie spracovať lokálny manuál, ktorý spresní ten celomestský.

Downtown nepochybne patrí k častiam mesta, ktorý si takýto manuál zaslúži. Pôjde o nové jadro Bratislavy 21. storočia, kde bude pracovať významná časť pracovnej sily v metropole, zabávať sa tu budú tisíce ľudí a ďalšie tisíce budú žiť, keďže pôjde o jednu z najhustejšie osídlených častí mesta. Predovšetkým však pôjde o jeden z nových symbolov mesta aj krajiny, ktorý by mal mať skutočne reprezentatívny charakter.

Developeri tu dnes budujú mohutné projekty, kde sa takmer u každého z nich ráta s nejakou významnejšou verejne prístupnou plochou – HB Reavis napríklad vybudoval pasáž v rámci projektu Twin City a Twin City Tower, realizuje „bulvár“ Nivy a v budúcnosti plánuje zriadiť námestie pred zámerom Mlynské Nivy Košická. YIT Slovakia vybuduje vlastné veľké námestie v rámci Zwirnu, Penta Real Estate zas veže Sky Parku osadí do parku s veľkosťou Medickej záhrady. Nakoniec, najambicióznejší je developer J&T Real Estate, ktorý vo veľkej schéme Eurovea City transformuje Pribinovu do bulváru s električkou, predĺži nábrežnú promenádu a popri Pribinovej zriadi sériu námestí a dvorov s parkovou úpravou.

 

Nejasná kvalita "bulváru" Nivy je jedným z dôsledkov absencie silnej koncepcie verejných priestorov v území a diktátu dopravných plánovačov. Zdroj: HB Reavis

 

Takmer všetky tieto plochy vznikajú viacmenej fragmentovane, bez výraznejšej vzájomnej koordinácie a s dizajnom (a kvalitou) úplne závislým od ľubovôle investora. Jediný náznak zmeny je viditeľný len pri Eurovea City, kde má verejné priestranstvá zjednotiť španielska architektka Beth Galí, opäť sa to však týka len pozemkov developera.

Bolo by nepochybne namieste, aby Hlavné mesto zadalo miestnym developerom, spoločne s budúcim MIBom, úlohu vypracovať takýto lokálny manuál, ktorý by však nedefinoval len technické aspekty verejných priestranstiev, ale aj ich základnú stratégiu. Problémom totiž nebude len ich odlišná podoba a kvalita, ale aj ich nespojitosť, prerušenie bariérami v podobe ciest a priveľký vplyv dopravného plánovania.

MIB by mal stanoviť, čo budú kľúčové verejné priestranstvá v území, aké sú požiadavky na ich realizáciu (vybavenosť, materiál, typy mobiliáru, osadenie umeleckých diel, architektonické súťaže a pod.) a akým spôsobom sa prepoja. Mala by byť vypracovaná koncepcia peších trás a ťahov s ich napriamením a debarierizovaním, alebo jasne určené cyklokoridory. Okrem toho musia byť do manuálu jasne zadefinované požiadavky na adaptáciu prostredia na zmeny klímy, teda napríklad používanie priepustných povrchov, organizácia technickej infraštruktúry v podzemí, aby bol priestor pre korene stromov, plán výsadby, stanovenie vhodných druhov zelene a podobne.

Výsledkom by mal byť komplexný dokument, ktorí stanoví kritériá kvality a developeri budú povinní ich dodržiavať, rovnako ako Hlavné mesto, pri akýchkoľvek stavebných zásahoch v území. Trúfnem si povedať, že pre developerov by nešlo o žiaden problém – obstarávacie náklady na vypracovanie dokumentu by v prípade kofinancovania neboli nijako enormné a naopak, pomohli by spoločnostiam lepšie rozpočtovať a teoreticky priniesť úspory do budúcna.

 

Koncept španielskej architektky Beth Galí pre development Eurovea City je jediným náznakom uvažovania v širšom meradle, stále však obmedzenom na zónu v rukách developera. Zdroj: J&T Real Estate

 

Na otázku, prečo doteraz takýto manuál nevznikol, je jednoduchá odpoveď – bez verejných aktérov sa o takomto niečom nedá rozhodovať, a ani Hlavné mesto, ani mestské časti Staré Mesto, Ružinov či Petržalka o túto tému doteraz nejavili žiaden záujem (v prípade Starého Mesta o downtown, jeden lokálny manuál totiž vznikol). To sa však musí rýchlo zmeniť, ak sa majú projekty upraviť – už v rokoch 2021-2022 bude podstatná časť nového downtownu kompletne zrealizovaná a akékoľvek sekundárne úpravy už budú oveľa drahšie a bolestivejšie.

Len v málo európskych mestách vzniká takéto nové centrum, ktoré je príležitosťou urobiť štvrť najlepšie, ako vieme, a zároveň radikálne vylepšiť imidž celého mestského celku. Kým v pokrokových metropolách sú takéto zámery roky pozorne pripravované, koordinované a nastavované, u nás všetko vzniklo organicky. Downtown však napriek tomu nesmie byť odkazom nekompetentnosti a diletantizmu tých, ktorí o rozvoji rozhodovali v minulosti, ale práve naopak – symbolom Bratislavy, ktorá je nielen úspešným, ale aj moderným, inovatívnym, zeleným a kvalitným mestom 21. storočia.

Galéria

  • Námestie v rámci projektu Mlynské Nivy Košická. Zdroj: HB Reavis
  • Bulvár Nivy. Zdroj: HB Reavis
  • Námestie v projekte Zwirn. Zdroj: YIT Slovakia
  • Park v projekte Sky Park. Zdroj: Penta Real Estate
  • Možná budúca podoba Pribinovej ulice. Zdroj: J&T Real Estate

Súvisiace články

Výstavba „bulváru“ Nivy napreduje, centrum Bratislavy získa novú diaľnicu

11.03.2019 09:00:00 Adrian Gubčo

Pred niekoľkými týždňami boli spustené jedny z najväčších dopravných obmedzení v nedávnej histórii Bratislavy, ktorých súčasťou bola uzávierka ulice Mlynské nivy v úseku medzi Karadžičovou a Košickou ulicou. Zhotoviteľ, developer HB Reavis pracujúci na výstavbe susednej Stanice Nivy, nezaháľal a okamžite sa pustil do transformácie tejto významnej mestskej triedy.

čítať viac

Ak chce mať Bratislava lepší verejný priestor, musí mať k nemu odvahu

14.08.2018 13:00:00 Adrian Gubčo

V máji tohto roku sa na Mickiewiczovej ulici konal pouličný festival WhatCity?, ktorý na jeden deň premenil rušnú a nepríjemnú ulicu na živý verejný priestor. Súčasťou podujatia bol aj expertný workshop, na ktorom odborníci z domova aj zo zahraničia debatovali o stratégiách premien podobných lokalít. Z tohto workshopu bol zverejnený výstup, z ktorého vyplynulo jasné odporučenie - treba mať odvahu a začať experimentovať.

čítať viac

Komentáre

Najčítanejšie články

Instagram

Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia

pozrieť viac