Martina Gregová 15.03.2025 13:00
Bratislava, mesto bez dostupného bývania. Študentský projekt ukazuje nádej v podobe moderných nájomných bytov
Bratislava dlhodobo čelí nedostatku dostupného a kvalitného nájomného bývania, čo výrazne ovplyvňuje životnú úroveň jej obyvateľov. Prudký nárast cien nehnuteľností a obmedzená ponuka bytov nútia mnohých ľudí hľadať alternatívy mimo hlavného mesta. Na problematiku nájomného bývania v Bratislave sa pozrela aj jedna z absolventiek FAD STU. Vo svojej práci predstavila, ako by mohli vyzerať obytné komplexy, ktoré svojim obyvateľom ponúknu viac ako len cenovo dostupné bývanie.
Autorka: Klaudia Ovadová
Od roku 1990 majú absolventi architektonických vysokých škôl na Slovensku možnosť každoročne zabojovať o získanie prestížneho ocenenia Cena Profesora Jozefa Lacka za najlepšiu diplomovú prácu. Cena nesie meno po architektovi a pedagógovi Jozefovi Lackovi. V rámci posledného ročníka nominovali jednotlivé vysoké školy do súťaže celkovo 17 absolventských projektov.
Už tradične mala najvyššie zastúpenie Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave. O získanie ocenenia za najlepšiu diplomovú prácu tentokrát zabojovalo až 8 jej absolventov. Druhé najvyššie zastúpenie mala Katedra architektúry VŠVU v Bratislave s počtom prác tri. Po dve projekty nominovala Fakulta umení TU v Košiciach, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva v Nitre a Katedra architektúry SvF STU v Bratislave.
Mnohé z nominovaných diplomových prác sa už tradične snažili reagovať na problematické témy týkajúce sa hlavného mesta. Jednou z nich je práca PLURAL – Červená Bratislava, ktorej autorkou je Klaudia Ovadová. Práca vznikla na pôde Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave pod vedením Michala Janáka. Ako absolventka uvádza v abstrakte práce: „Zadanie sa zameriava na návrh nájomného bývania v blokovej štruktúre, inšpirovaného ikonickým projektom Červená Viedeň z 20. rokov 20. storočia.“
Dodáva tiež, že hlavným cieľom projektu bolo vytvoriť mestské prostredie, ktoré podporuje sociálnu súdržnosť, udržateľnosť a kvalitný život obyvateľov. „Táto práca skúma historické aspekty sociálneho bývania a aplikuje ich na súčasný kontext, pričom zdôrazňuje význam komunitného života a udržateľnosti v mestskom plánovaní,“ dodáva Ovadová v abstrakte.
Spomínaný projekt Červená Viedeň mal svojho času za cieľ riešiť akútny nedostatok bývania a zlepšiť životné podmienky pracujúcej triedy po prvej svetovej vojne. Mestská samospráva financovala rozsiahlu výstavbu kvalitných a cenovo dostupných obytných komplexov – tzv. Gemeindebauten, ktoré sa stali symbolom sociálnej politiky a progresívneho urbanizmu.
Obytné komplexy boli navrhované s ohľadom na potreby obyvateľov – obsahovali nielen byty, ale aj spoločné priestory, školy, knižnice, zdravotné strediská či ihriská. Architektonicky sa projekty vyznačovali čistými líniami, modernistickým prístupom a praktickým využitím priestoru. Medzi najznámejšie príklady obytných komplexov postavených na základe spomínaných princípov patrí projekt Karl-Marx-Hof, Reumannhof, Goethehof či Sandleitenhof.
V rámci diplomovej práce si jej autorka zvolila lokalitu v Bratislave, ktorá podľa nej spĺňala kritériá pre návrh komplexu nájomného bývania. Stala sa ňou Kaukazská ulica v Petržalke. „Táto lokalita kombinuje históriu s moderným mestským životom, pričom si zachováva svoj jedinečný charakter. Kaukazská ulica je tiež dobre prepojená s verejnou dopravou, čo umožňuje ľahký prístup do centra mesta,“ uvádza Ovadová.
Ako tvrdí autorka práce nominovanej na Cenu Profesora Jozefa Lacka, pri tvorbe projektu sa zamerala na dva základné aspekty – efektívne využitie zastavaného územia a zabezpečenie vysokej kvality života pre obyvateľov. Navrhnutý obytný komplex by do lokality priniesol 300 bytov na celkovo štyroch nadzemných podlažiach. Jednotlivé objekty zároveň disponujú aj podzemnými podlažiami vyhradenými pre potrebné parkovacie kapacity.
Kľúčovú úlohu v rámci projektu zohrali aj vnútorné dvory, ktoré boli podľa Ovadovej jedny zo základných prvkov tvorby. „Koncepcia dvorov bola pre môj návrh ústredná. Predstavovala som si ich viac než len prázdny priestor medzi budovami – mali byť stredobodom celej architektúry. Architektúra sa potom vyvinula okolo týchto dvorov, obklopujúc ich, ale nekonkurovala im,“ približuje.
Obytný komplex následne pozostáva z rôznych typov bytov a bytových domov, s cieľom uspokojiť potreby rozmanitej skupiny obyvateľov. Súčasťou návrhu sú pavlačové aj sekciové bytové domy, ktoré ponúkajú byty s rôznymi dispozičnými riešeniami a mierkami.
„Prehĺbením rôznymi typmi bytov v projekte sa snažím ukázať, že prostredníctvom rozmanitosti môžeme dosiahnuť väčšiu variabilitu a zároveň urobiť súkromné aj verejné a komunitné priestory zaujímavejšími,“ približuje absolventka. Súčasťou diplomovej práce sú aj dispozičné riešenia konkrétnych bytových jednotiek od garsóniek až po 5-izbové byty určené pre skupinu priateľov či väčšie rodiny. V návrhu nechýbajú ani mezonetové byty či byty s predzáhradkami.
K podpore komunitného života následne prispeli exteriérové priestory, ako sú dvory s rôznymi funkciami, živé partery či pavlačové priestory. „V priebehu tejto diplomovej práce som zistila, že návrh nájomného bývania je viac než len otázkou architektúry. Ide o vytváranie priestoru, kde sa ľudia môžu cítiť ako doma, budovať vzťahy a prispievať k celkovej kvalite mestského života,“ uvádza Ovadová.
Celú dipolomovú prácu si môžete prezrieť tu.
(CRZP, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
