Martina Gregová 12.01.2024 19:00
Pozemný mrakodrap ako budúcnosť rozvoja Bratislavy? Ocenená práca ukazuje potenciál dlhých stavieb
Dlhé líniové budovy sú v kontexte miest nezriedka vnímané ako priestorová a funkčná bariéra. Študentská práca, ktorá tento rok získala hlavnú Cenu profesora Jozefa Lacka, však tvrdí opak. Ide o možnú budúcnosť rozvoja mestských štvrtí, hľadajúcich možnosti využitia nezastavaných pozemkov?
Zdroj: Matúš Stieranka / Archinfo
Cena profesora Jozefa Lacka za najlepšiu diplomovú prácu absolventov architektonických škôl na Slovensku sa udeľuje už od roku 1990. Odovzdávanie tejto prestížnej ceny začalo na podnet Spolku architektov Slovenska a v úzkej spolupráci s Fondom výtvarných umení. Ocenenie dostalo pomenovanie po jednom z hlavných predstaviteľov pedagogickej tradície dnešnej Fakulty architektúry a dizajnu STU – Jozefovi Lackovi. Do výberu sa každoročne dostane niekoľko diplomových prác, v ktorých sa študenti zameriavajú na problematické územia v rámci Bratislavy alebo v jej blízkom okolí.
V tomto ročníku ocenenia bolo vysokými školami nominovaných dokopy 14 diplomových prác. Už tradične mala najväčšie zastúpenie Fakulta architektúry a dizajnu STU v Bratislave, tesne za ňou zaostávala Fakulta umení TU v Košiciach. Cenu za najkvalitnejšie komplexné naplnenie požadovaných kritérií súťaže o najlepšiu diplomovú prácu (Cenu profesora Jozefa Lacka 2023) v aktuálnom akademickom roku získala práca absolventa Ing. arch. Matúša Stieranku z STU v Bratislave. Víťazná diplomová práca nesie názov Dlhý dom, Starý Ružinov, Bratislava.
Odbornú porotu presvedčila všestrannou kvalitou konceptu aj návrhu. „Hlavná cena bola udelená práci, ktorá podľa nás splnila všetky aspekty výnimočnosti a tým naplnila pojem komplexnosť. Od pútavo a hĺbkovo spracovanej teoretickej časti až po kvalitný architektonický návrh predstavuje určitú ideálnu šablónu samostatne zodpovedne mysliaceho architekta v kontexte špecifického zadania,” zdôvodňuje ocenenie hodnotenie.
Diplomová práca Matúša Stieranku sa zameriava na typológiu takzvaného dlhého domu (v tomto prípade blízkeho pojmu landscraper), teda stavby, ktorej horizontálna rovina proporčne výrazne prevyšuje tú vertikálnu. V teoretickej časti sa zameriava na históriu tohto typu stavieb a analyzuje, do akej miery v minulosti prispievali k lepšie fungujúcim urbanistickým vzťahom v rámci miest. Zároveň autor v práci popisuje aj hlavné prínosy tohto typu objektov v dnešnej dobe.
Za jedno z hlavných pozitív dlhých domov autor považuje ich ekonomické hľadisko. Keďže dlhý dom vie vďaka svojim rozmerom nahradiť niekoľko menších solitérnych objektov, už v procese jeho výstavby sa výrazným dielom znížia nároky na pracovné sily či techniku. Práve vďaka tomu sa vo výsledku zvýši celková efektivita ich výstavby. Podľa autora práce tento typ objektov zároveň poskytuje obyvateľom mesta väčšiu prehľadosť v ich okolí, čím sa zvyšuje bezpečnosť celej lokality.
Za veľké plus je ďalej v práci označené kompozičné hľadisko takejto stavby. „Líniový objekt ponúka potenciálne vyšší pomer úžitkovej plochy na jeden meter štvorcový voči solitérnym objektom. Pre dosiahnutie rovnakej zastavanej plochy pritom menej zasahuje do krajiny či verejného priestoru,” opisuje Stieranka v jednej z kapitol.
Praktická časť diplomovej práce sa zameriava na jednu z modelových situácií, v ktorej je práve dĺžka domu to, čo ponúka adekvátne riešenie v rámci urbanistickej štruktúry mesta. „V tejto časti práce sa venujeme vplyvu na okolitý urbanistický kontext, technické prevedenie, na udržateľnosť či funkčné využitie. Význam práce spočíva v testovaní potenciálneho prínosu tejto formy,” objasňuje autor svoj zámer.
Architekt predstavuje vzorový prípad, v ktorom sa dlhý dom stáva akýmsi organizátorom okolitého prostredia. Objekt v tomto prípade umiestňuje do mestskej časti Bratislava - Rača, pozdĺž Kubačovej a Detvianskej ulice (zadanie umožňovalo aj inú lokalitu ako Ružinov). Zároveň je objekt osadený na rozmedzí zástavby rodinných domov a panelového sídliska. „Hmota objektu organizuje heterogénne prostredie sídelnej kaše a vytvára ťažiskový priestor hlavnej ulice,” približuje Stieranka vo svojej práci.
Z funkčného hľadiska navrhovaná budova prináša aktívny parter, štyri podlažia bytov rôznych mierok a v strednej časti dispozície aj priestory, určené pre vzdelávaciu inštitúciu. Súčasťou objektu sú zároveň internátne izby pre študentov gymnázia a tiež niekoľko kancelárskych priestorov. Mierka domu je tak jednoznačne prínosom z hľadiska rôznorodosti funkcií. Dĺžka zas zabezpečuje oživenie uličnej čiary v celom rozsahu formou viacerých služieb. Súčasťou objektu je aj rozsiahle podzemné parkovisko.
Diplomová práca, ktorá v tomto ročníku Ceny profesora Jozefa Lacka získala hlavnú cenu, je výnimočná komplexnosťou riešenia danej problematiky. Popísané výhody tohto typu stavieb aj modelové situácie, ktoré vo svojej práci absolvent predstavuje, môžu byť v mnohom inšpiráciou pre mestá aj pre developerov, disponujúcich určitým typom pozemkov.
Čo sa týka existujúcich realizácií tohto typu, typológiu dlhého domu aj výhody plynúce z tvaru objektu možno pozorovať napríklad v projekte dostupného nájomného bývania Wientalterrassen vo Viedni. Jedným z najznámejších prípadov vydarených projektov tohto typu je aj transformácia bytového domu v Bordeaux vo Francúzsku od slávneho ateliéru Lacaton&Vassal, ktorá v roku roku 2019 získala prestížne ocenenie EU Mies van der Rohe Award. Radikálnou myšlienkou je projekt The Line (Neom) v Saudskej Arábii.
(Archinfo, YIM.BA)
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
