Adrian Gubčo 05.05.2025 13:56
Bratislava konečne dobieha vyspelé metropoly. Petržalka dostane plnohodnotnú cyklodiaľnicu, užívateľov má už dnes
Jednotlivé vedenia mesta, urbanisti či aktivisti už roky hovoria o rozvoji cyklodopravy a o vzniku kvalitných koridorov, ktoré by vytvárali vynikajúce možnosti pre všetky skupiny cyklistov. Po dlhom čakaní by mala Bratislava konečne dostať úsek, ktorý svojimi parametrami pripomína tzv. cyklodiaľnice. Napriek tomu mu nemožno uprieť niekoľko nedostatkov i rizík.
Autor: Nino Belovič / YIM.BA
Rozvoj cyklodopravy v Bratislave dnes stojí na kľúčovom probléme v podobe absencie kvalitnej a bezpečnej infraštruktúry. Sieť je zatiaľ fragmentovaná a nespojitá, jednotlivé cyklotrasy majú rozličnú kvalitu a ich údržba niekedy kríva. Vo všeobecnosti panuje zhoda, že cestou k zlepšeniu je rozvoj fyzicky oddelených (segregovaných) cyklotrás dostatočnej šírky, ktoré by obslúžili silnejších a rýchlejších užívateľov, rovnako ako pomalších a ohrozenejších.
Obdobné riešenia sa realizujú už dlhšie vo vyspelých cyklomestách v severnej či západnej Európe. Najmä Kodaň či Londýn spopularizovali koncept tzv. cyklodiaľnic, teda cyklotrás, ktoré sú široké minimálne štyri metre (dva metre v každom smere), čo umožňuje bezpečné obchádzanie či predbiehanie. Ich výstavba dramaticky zvýšila objem cyklodopravy v britskej metropole, ktorá bola dovtedy k cyklistom nepriateľská.
O cyklodiaľniciach sa hovorí aj v Bratislave. Úsek so širokými koridormi vznikol najmä na Vajanského a Rázusovom nábreží, pričom sa stal terčom kritiky. O mimoriadne kvalitnej trase sa hovorilo aj v súvislosti s Ružinovskou cyklistickou radiálou, ktorá má dosahovať kvalitu holandských cyklotrás. No prvá reálna ucelená cyklodiaľnica sa aktuálne dokončuje v Petržalke.
Ide o stavbu, súvisiacu s realizáciou druhej etapy Nosného systému MHD, teda s predĺžením Petržalskej električkovej radiály. Cyklotrasa v podobe asfaltovej cestičky o šírke približne štyri metre a dĺžke 6 kilometrov kopíruje trasu električky od Bosákovej ulice až po Janíkov dvor. Pretína pritom niekoľko križovatiek s cyklopriechodmi, vedie po združenom moste cez Chorvátske rameno pri Rusovskej ceste alebo Farskom kostole sv. Rodiny a dotýka sa budúcich električkových zastávok.
V tomto momente ešte nie je celkom dokončená. Chýba najmä napojenie na most ponad Chorvátske rameno pri kostole alebo celá križovatka s Pajštúnskou a Kutlíkovou. Okrem toho cyklotrasa nie je oficiálne vyznačená zvislým alebo vodorovným dopravným značením.
Napriek tomu možno konštatovať, že ide o jednu z najucelenejších aj najkvalitnejších stavieb v prospech cyklodopravy v Bratislave. S ohľadom na jej polohu a parametre bude jej význam mimoriadny – v budúcnosti by mala byť nosnou osou pre petržalských cyklistov, pohybujúcich sa severojužným smerom a smerujúcich napríklad do centra mesta. Mohla by výrazne prispieť k zvýšeniu cyklistiky v Bratislave.
Jej potenciál sa začína ukazovať už dnes. Napriek tomu, že nie je celkom dokončená, v posledných dňoch bola intenzívne využívaná. Nanešťastie, jej prevádzka „nanečisto“ odhalila nielen pozitíva, ale aj slabšie stránky nielen cyklotrasy, ale projektu Petržalskej radiály ako takej.
Popri cyklistoch si cestička získala okamžite popularitu aj medzi chodcami. Od jednotlivcov po skupiny, rodičov s kočíkmi či ľudí, venčiacich psov, na prvej reálnej bratislavskej cyklodiaľnici sa zatiaľ vyskytujú mimoriadne široké skupiny užívateľov vrátane tých, ktorí tam nemajú v budúcnosti čo robiť. Dnes pripomína cyklotrasa skôr pešiu promenádu. Je otázne, do akej miery sa podarí túto komplikáciu vyriešiť.
Časť chodcov sa možno stratí, keď bude úsek oficiálne vyznačený a bude zrejmé, pre koho je primárne určený. Mnoho ľudí ju však pravdepodobne bude využívať aj naďalej, keďže sa v rámci projektu Petržalskej radiály nepodarilo vyriešiť iný vážny problém: chýbajúcu paralelnú pešiu trasu naprieč Petržalkou. S novou cyklotrasou nezamýšľane takáto trasa, po ktorej bol očividne dopyt, vznikla.
Treba zároveň pripomenúť, že ľudia oceňujú kvalitný nový povrch, čo je zreteľné najmä v úseku medzi Bosákovou a Rusovskou cestou. Tu totiž existuje paralelný chodník bližšie k Chorvátskemu ramenu, ktorý je ale v horšej kvalite. Mnohí chodci sa preto presunuli na cyklotrasu.
Mesto si mohlo pomôcť využitím červeného asfaltu, ktorý by sa mal oficiálne využívať na všetky nové cyklotrasy v Bratislave. V tomto prípade ale Magistrát uprednostnil klasický asfalt, čo vysvetlil nižšími nákladmi na takéto riešenie. Klasický asfalt použil aj na chodníky, hoci ide o jadro Petržalky a aj podľa princípov a štandardov povrchov chodníkov Metropolitného inštitútu Bratislavy by tu mala byť využitá dlažba.
Nie je tak vylúčené, že Magistrát bude musieť teraz chodcom vysvetľovať, že cyklotrasa nie je pre nich. Nepochybne to bude spojené s nepochopením a odporom. Situáciu nebudú sanovať ani developeri, keďže mesto robí veľa preto, aby sa v okolí trate nestavalo. Reálna urbanizácia nastane len priestore medzi Rusovskou cestou a Romanovou, ale aj to bude len na jednej strane električkovej trate, čím vznikne jednostranná ulica a nie mestský bulvár so širokým chodníkmi po oboch stranách.
Prvá bratislavská cyklodiaľnica sa tak stretáva s detskými chorobami, ktoré znižujú jej celkovú využiteľnosť, kvalitu a symbolický dopad na cyklodopravu v Bratislave. Naráža aj na nedostatky projektu Petržalskej radiály ako takej. Napriek tomu ide o jeden z prvých reálnych krokov smerom k naozaj výraznému posilneniu cyklodopravy v meste. Jej napodobenie inde pri súčasnom odstránení problémov je prísľubom veľkého rozvoja cyklistiky v slovenskej metropole.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
