Adrian Gubčo 02.07.2019 14:27

Bratislava je definitívne mestom veží. Ako ďalej?

S aktuálnou výstavbou, kedy je naraz v novom centre Bratislavy v realizácii päť budov s výškou nad sto metrov a ďalších minimálne sedem by ich malo ešte pribudnúť, možno s konečnou platnosťou povedať, že metropola Slovenska je mesto výškových budov. Témou však aj naďalej ostáva kvalita jej panorámy a súvisiaci rozvoj ďalších častí mesta.

V roku 2020 nás čaká viacero dôležitých míľnikov: po tohtoročnom dokončení Nivy Tower bude ukončená výstavba a otvorená aj Stanica Nivy, mohutný nákupný komplex s autobusovou stanicou, ako aj prvé tri rezidenčné veže Sky Parku spoločne s obnovenou Jurkovičovou teplárňou a prvou z kancelárskych veží. Ukončiť by sa mala aj rekonštrukcia Pradiarne 1900.

Na druhej strane, naplno by sa mala spustiť výstavba Eurovey II, ďalších dvoch veží Sky Parku a plnú výšku by mala dosiahnuť Klingerka. Teoreticky by sa mohla naštartovať aj realizácia viacerých zámerov od HB Reavisu, najmä parkovacieho domu, veže Bottova 7 či prvej časti developmentu Mlynské Nivy Košická.

V meste tak pribúdajú veže, nejde však o jedinú lokalitu – menší „cluster“, teda zóna vysokej koncentrácie výškových budov, vzniká v zóne Mlynské Nivy – Západ, v okolí Bajkalskej ulice, v Petržalke na mieste areálu Matador a výstavba do výšky sa očakáva aj v okolí Trnavského mýta (Nová Cvernovka – Century Residence alebo prestavba Istropolisu). Existuje veľká šanca, že do roku 2025 už bude Bratislava skutočne „stovežatá“, ak berieme do úvahy to, čo považovalo Hlavné mesto onoho času za výškovú budovu – teda objekt s výškou nad 46 metrov.

Problémom sa tak nestáva otázka, či majú v meste vznikať výškové budovy, ale v akej výške a kvalite a v menšom ohľade aj v ktorých lokalitách (čo je už tiež vcelku oneskorená téma). Hoci sa môže zdať, že panoráma Bratislavy je už navždy narušená, nemusí to byť vôbec pravda, ak mesto k tejto otázke pristúpi aktívne a otvorene.

 

Výškové budovy dotvárajú panorámu a formujú charakter novej Bratislavy

 

Kľúčovým materiálom je v tomto ohľade Urbanistická štúdia výškového zónovania, ktorú vypracovalo príslušné oddelenie Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy v roku 2016. Tá stanovovala v rámci mesta viacero zón s odlišnými maximálnymi výškami, pre celé mesto mal však platiť limit 111 metrov daný budovou Národnej banky Slovenska, a umiestnenie výškových budov do dvoch zón – Zóny Chalupkova a do Nového Lida, s niekoľkými lokálnymi dominantami.

S ohľadom na nepresvedčivé závery, metodiku a priebeh procesu vzniku štúdie sa táto stretla so závažnou kritikou. Štúdia bola pripomienkovaná viacerými stranami, mesto však na pripomienky nereagovalo a materiál z oficiálnej webstránky Magistrátu úplne stiahlo. Do konca volebného obdobia, teda za takmer dva roky, sa podľa všetkého so zonáciou nič nerobilo.

Zmena však prichádza v týchto mesiacoch. Podľa všetkých náznakov sa Hlavné mesto pripravuje na dokončenie Štúdie výškovej zonácie, ktorá sa stane podkladom pre zmenu Územného plánu. K tomuto kroku sa zaviazal primátor a poslanci Mestského zastupiteľstva na ostatnom rokovaní v rámci tzv. Programového vyhlásenia na roky 2019-2022.

Nie je jasné, čo sa z existujúceho materiálu preberie, hoci mesto už investorov údajne usmerňuje v zmysle navrhnutej zonácie, hoci táto nie je záväzná a preto nemôže byť ani požiadavka mesta rešpektovať ju braná ako nutná. Ak by však túto zonáciu Bratislava prebrala v plnom rozsahu, bola by to pre kvalitu panorámy, architektúry a urbanizmu mesta katastrofa.

Nutný je úplne nový prístup bez vstupu akejkoľvek politickej požiadavky, ale čisto so zohľadnením odborných argumentov. Platí totiž, že aj žiadna regulácia je lepšia ako zlá regulácia.

 

Tradičná panoráma malého mesta, v ktorej dominovali kostolné veže, je navždy minulosťou. Konečne

 

Ideálny návrh výškovej zonácie mesta by tak mal rešpektovať základné aspekty morfológie mesta, existujúcich chránených priehľadov, ako aj súčasného, ale predovšetkým budúceho dopravného a sociálneho vybavenia. Mal by však zohľadňovať aj vysoké nároky na tvorbu kvalitného a reprezentatívneho urbánneho prostredia a postavenie Bratislavy ako medzinárodnej metropoly, ktorá má ambíciu pritiahnuť talent a investície.

Tieto záujmy sú v rozpore s návrhom stanoviť hranicu výšky 111 metrov, ktorá je už dnes irelevantná, keď ju prevýši minimálne jedenásť budov. Okrem toho je aj reštrikčná, lebo v Hlavnom meste Slovenska je potenciál stavať aj do väčších výšok, ktorý je aktuálne zbytočne ubíjaný. Ospravedlnenia v podobe dopravnej záťaže sú nezmyselné, keď aj nové vedenie Magistrátu pripúšťa, že chce zmeniť metodiku dopravno-kapacitných posúdení, podľa ktorých treba počítať kapacitu ulíc podľa ľudí a nie vozidiel.

Ak je teda v lokalite možné zabezpečiť obsluhu kapacitnou linkou verejnej dopravy (teda električkami alebo vlakmi), dobudovať široké chodníky a segregované cyklodiaľnice, vytvoriť reprezentatívne verejné priestranstvá a umiestniť budovu v kontakte s inými vežami, neexistuje dôvod, prečo by výškové budovy nemohli mať aj 120, 130 alebo aj 170 metrov. S výškou by sa mohlo narábať flexibilne výmenou za benefity pre verejnosť, napríklad v podobe kultúrneho centra v rámci developmentu, väčšieho objemu zelene alebo organizácie architektonickej súťaže s prestížnymi medzinárodnými architektami.

Bratislavu tak čaká vážna a pre mnohých nepochybne aj veľmi výbušná téma. Nepochybne sa ozvú ochrancovia „tradičnej siluety“, ktorá však existuje už len na starých fotografiách. Nová Bratislava bude aj naďalej napĺňaná vežami, a je teraz na meste, aby tieto veže metropole prospeli. V opačnom prípade len dotvoria dnešnú monotónnosť, ktorá je dôsledkom doterajších rozhodnutí založených na pocitoch a nie na realite a dátach.

 

Fotografie z 20.6.2019.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.