Kristína Liďáková 22.03.2025 13:00

Bratislava búra, Európa rekonštruuje. Kedy má zmysel bojovať za historickú architektúru

Zachovanie, obnova či asanácia historických stavieb a starej architektúry patrí medzi najviac polarizujúce témy v spoločnosti. Zapája sa do nej ako laická i odborná verejnosť a nie vždy dochádza k názorovému prieniku. Viaceré zachované stavby priniesli mestu benefity, avšak niektoré bolo potrebné zbúrať, čím vznikol nový, kvalitnejší verejný priestor alebo vhodnejšia alternatíva. Hranica medzi záchranou a asanáciou je však tenká a prístup k urbanizmu aj architektúre sa líši v každej krajine.

Zdroj: www.zdronu.sk

Architektúra, ktorá vytvára v priebehu stáročí stavebné vrstvy mesta, uchováva nielen dejiny, ale aj kultúru a identitu metropol. Zachovávanie vzácnych budov sa tak zásadnou mierou podieľa na ich podobe. Väčšina európskych krajín uvedomuje ich historickú a kultúrnu hodnotu. V Bratislave (i na Slovensku) sa však dlhodobo ignoroval zlý, až havarijný stav mnohých stavieb vrátane mimoriadne hodnotných (príkladom bola aj ikonická budova SNG s premostením od Vladimíra Dedečka). Situácia sa začala zlepšovať až v posledných desaťročiach. 

Historická a kultúrna hodnota stavby je významným bodom, ktorý sa zvykne otvárať pri riešení otázky verejného priestoru. Ak budova formuje vizuál lokality, uchováva významné architektonické prvky či vybavenie alebo odkazuje na dejinné udalosti, spravidla sa považuje za dôležité uchovanie jej podoby. Budovy s významnou historickou alebo architektonickou hodnotou sú tak dôležité pre kolektívnu pamäť spoločnosti. 

Okrem toho majú potenciál obohatiť mesto získaním nového (alebo staronového) účelu. Príkladom je obnova Starej tržnice v Bratislave, ktorá sa vďaka rekonštrukcii premenila na živé centrum kultúry a populárny bod stretávania sa verejnosti. Nové využitie však nenarušilo historický charakter objektu ani jeho vizuálnu identitu. Zároveň treba podotknúť, že stav budovy pred obnovou nebol havarijný a miesto, kde sa nachádza, predstavuje zásadný urbanistický bod Bratislavy. 

Zdroj: www.zdronu.sk

Výnimočným počinom mesta je aj revitalizácia Georgievitsovho paláca na Panenskej ulici, atraktívnej stavby, ktorá sa vyníma medzi meštianskymi domami pôvodnej Evanjelickej štvrte. Napriek tomu, že palác bol roky používaný, jeho stav sa neriešil a jedno z krídel prestalo spĺňať účel umeleckej školy. Mesto sa však rozhodlo pamiatku obnoviť, pričom rekonštrukcia priniesla priestory pre vzdelávaciu inštitúciu na vysokej úrovni. 

Ikonické budovy sú tak často kľúčovými prvkami mestského prostredia aj kvôli svojej funkčnej hodnote. Koexistencia s neskoršou výstavbou alebo urbanistickými zmenami zároveň formuje jedinečnú povahu miest. Môžu stať priestorom, ktorý v meste chýba - podobne ako plánovaná obnova unikátnych kúpeľov Grössling. Koncept okrem prinavrátenia pôvodnej prevádzky historických kúpeľov prinesie aj komunitnú zložku v podobe knižnice a kaviarne. 

V menšom meradle, ale v rovnako pozítívnom zmysle, nemožno nespomenúť ani rekonštrukciu bytového domu na Godrovej ulici na výstavných Palisádach. Budova s výnimočnou architektúrou, inšpirovanou anglickou gotikou, prináša Bratislave významnú črtu. Jej záchrana priniesla nielen kvalitnejší vizuál lokality, ale aj atypické bývanie v podkroví. 

Na druhej strane, v kontexte asanácii v súčasnosti najviac rezonuje pôvodná stavba Istropolisu, známeho ako Dom odborov. Zbúranie, ktoré vyvolalo búrlivé debaty, však otvorilo priestor pre projekt novej štvrte s premyslením urbanistickým konceptom, potrebnou revitalizáciou infraštruktúry a využitím kľúčového miesta Trnavského mýta pre bývanie, prácu, organizáciu podujatí a lepšie verejné priestranstvá. Ikonická stavba, ktorou pôvodný Istropolis nepochybne bol, nedokázala naplniť potreby rýchlo sa rozvíjajúceho hlavného mesta. 

Jeho záchrana by si okrem iného vyžadovala enormné finančné prostriedky, ktoré mesto a verejný sektor neboli schopné vynaložiť. Napriek významnej historickej aj architektonickej hodnote Istropolisu, tak nebolo možné uchrániť výnimočný areál pred asanáciou, pokiaľ mal byť prevádzkovaný v podmienkach súkromného sektora. Zároveň treba pripomenúť, že kultúrnou pamiatkou nebol. 

Zdroj: www.zdronu.sk

Treba pripustiť, že rekonštrukcia existujúcich budov je často ekologickejšia než ich demolácia a výstavba nových. Zachovanie základných konštrukcií šetrí stavebný materiál, redukuje stavebný odpad a znižuje uhlíkovú stopu. Problematickou zvykne byť prítomnosť nebezpečného azbestu, pri ktorého odstraňovaní je Slovensko na chvoste. 

Obnova starých budov dokáže byť finančne výhodná (minimálne v dlhodobom horizonte), ak sa podarí nájsť vhodné využitie. Viacero priemyselných objektov Bratislavy bolo premenených na loftové byty, kancelárie či kultúrne priestory. Príkladom je premena Pradiarne 1900, ktorej prestavbou vzniklo administratívne centrum so signifikantným zachovaním podoby pôvodnej Bratislavskej cvernovej továrne, čím sa premenila nevyužitá priemyselná budova na dynamickú zónu.

Každá rekonštrukcia si však vyžaduje individuálny prístup a dôkladnú analýzu. Ak je zachovanie architektúry možné a efektívne, môže priniesť nielen estetickú a historickú hodnotu, ale aj nový život do mestského prostredia.

Lenka Petráková, slovenská členka slávnej kancelárie Zaha Hadid Architects, vidí vo svete tendenciu zachovávať nielen viac ako storočné stavby, ale aj objekty druhej polovice 20. storočia. Rekonštrukcia ich architektúry dokáže byť podľa Petrákovej prínosom, ktorý šetrí planétu, financie a nemení podobu mesta.

„Verím tomu, že architektúra bude o rekonštrukciách, nie o demolovaní, ale nielen o rekonštrukciách historických budov, lebo o nich vieme veľa. Ale pokiaľ hovoríme o rekonštrukciách nových budov, z 50-70. rokov - o tom vieme veľmi málo. Tam by sme mali smerovať a veľa krajín to už robí. Ide o zmenu účelu budov, kedy sa hovorí o tom, že treba bojovať proti búraniu. V prvom momente ide o uvažovanie, ako sa to dá urobiť inak. Pokiaľ neprídeme k prospešnému variantu, až vtedy dáva búranie zmysel,” konštatuje. 

Zdroj: www.zdronu.sk

Nie všetky budovy sú vhodné na obnovu. Ak je stavba v dezolátnom stave, jej rekonštrukcia by bola krajne ekonomicky nevýhodná alebo ak jej zachovanie bráni rozvoju verejne prospešných projektov, môže byť lepšie pristúpiť k jej nahradeniu novostavbou. Dôležité je, aby nová architektúra citlivo nadväzovala na pôvodné prostredie. Bonusom je zachovanie odkazu stavby reflektovaním na jej architektonické tvaroslovie.

Bratislava, napriek svojmu domáckemu geniu loci, ponúka viacero unikátnych príkladov architektúry naprieč dejinami. Zachovanie jej ikonických budov je preto dôležitým nástrojom na ochranu dedičstva a udržateľný rozvoj. 

Nie všetky staršie stavby majú potenciál na záchranu a niekedy je potrebné zvážiť ich prestavbu či adaptáciu. Kedy teda dáva zmysel investovať do obnovy starej architektúry, je procesom, ktorým musí prejsť každé mesto vrátane Bratislavy. Je však dôležité vnímať faktické, odborné a racionálne faktory, nielen pocitové dojmy a subjektívne názory.

Ilustračné zábery: www.zdronu.sk

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.