Kristína Liďáková 14.03.2025 11:35

Od zdevastovaných budov k ikonám Bratislavy. Týchto päť revitalizácií historických stavieb vdýchlo život unikátnym priestorom

Vizuál historických budov zásadne formuje nielen vzhľad mesta, ale aj jeho atmosféru. Prepájanie dejinných vrstiev je bežnou súčasťou metropol, keďže jednotlivé stavby, vznikajúce v priebehu desaťročí a storočí, koexistujú v jednom vizuálnom priestore. Ich obnova je tak kľúčová nielen pre zachovanie architektonického dedičstva a získanie nového využitia pre objekty, ale aj pre pohľadovú integritu.

Autori: Peter Jurkovič, Nino Belovič / YIM.BA

Vedenie Hlavného mesta aj privátni investori čoraz viac pristupujú k obnovám historických stavieb. Mnohé z nich sa nachádzajú v dôležitých lokalitách či častiach mesta, ktoré formujú povahu centra a prispievajú aj k rozvoju cestovného ruchu. Rekonštrukcie, ktoré priniesli viacero benefitov, ako len udržanie architektonickej diverzity mesta, zásadne obohatili Bratislavu o kultúrne a verejné priestory, ale aj atypické bývanie. 

Georgievitsov palác

Jednou z pamiatok, ktoré spravuje mesto, je Georgievitsov palác na Panenskej ulici. Výnimočný objekt, reflektujúci neobarokové a neorokokové obdobie Bratislavy, roky chátral a dostal sa do zásadne zdevastovaného stavu. Nachádza sa v Evanjelickej štvrti, formovanej najbohatšou triedou obyvateľov. V tomto duchu bol vybudovaný v rokoch 1890-1891 palác podmaršala Georga Georgievits de Apadia. Jeho súčasťou bola aj záhrada s cudzokrajnou vegetáciou.  

Napriek tomu, že v roku 2009 objekt, využívaný ako sídlo Základnej umeleckej školy Miloša Ruppeldta,  prešiel čiastočnou rekonštrukciou, väčšina interiérov bola v natoľko havarijnom stave, že ich samotné mesto uzavrelo. Týkalo sa to takmer celého krídla paláca. Okrem zastaraných rozvodov a vlhkosti sa znehodnocovali aj umelecké a dekoratívne architektonické prvky. Budova už ani fyzicky nepostačovala potrebám pre kvalitné vzdelávanie. Po 14 rokoch tak Magistrát ohlásil rozsiahlu obnovu, na ktorej konci sa sem škola mohla vrátiť v novej kvalite. 

Prvé podlažie ponúka dva hlavné vstupy – do školy a do Domu hudby. Nové učebne sú v strednom trakte, pričom v bočných krídlach je po päť tried. Dom hudby získal vlastné foyer, výťah a toalety pre verejnosť. Druhé podlažie je prístupné reprezentatívnym schodiskom, vedúcim k priestorom základnej umeleckej školy s jedenástimi učebňami, dvoma koncertnými sálami a štyrmi kanceláriami. Kľúčovým prvkom je nové trojramenné schodisko, ktoré vedie k unikátnej koncertnej sále s presklenou podlahou na treťom podlaží.

Celkové náklady na obnovu boli 5,9 miliónov eur. Jeden milión poskytlo Ministerstvo školstva SR, zvyšok išiel z mestského rozpočtu. Pôvodne sa hovorilo o 4,3 miliónoch. Obsiahla nielen architektonickú zložku budovy, ale aj interiér vrátane suterénu a vonkajšie záhradné priestory. 

Palác sa tak stal plnohodnotnou budovou pre vzdelávanie, ale aj kultúrnym bodom pre verejnosť. Okrem štúdia totiž poskytuje priestory aj pre verejne prístupné koncerty a jeho súčasťou je aj kaviareň. Účel aj aktivity, ktoré obnovený palác prináša, tak zásadne prispievajú k vyššej úrovni hlavného mesta. Priniesol adekvátne kultúrne priestory, zodpovedajúce súčasným nárokom. 

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Obytný dom na Godrovej ulici

Renovácia neogotického skvostu Palisád, umiestneného na križovatke ulíc Palisády a Godrova, patrí k unikátnym príkladom obnov. Pamiatkovo chránený objekt, postavený v rokoch 1880-1900, totiž prešiel komplexnou rekonštrukciou a priniesol netradičné bývanie. 

Vzhľadom na architektonický výraz štvorpodlažnej stavby sa predpokladá, že sa jej autor inšpiroval anglickým gotickým slohom, inklinujúc k tudorovskému štýlu. Uličná línia čiastočne formovala aj blokový tvar nájomného domu.

Kvôli pamiatkovo chránenému statusu, budova prechádzala premenou od podkrovia až po oplotenie postupne a pod dohľadom pamiatkarov. Prvým zásahom bola vstavba podkrovia, ktorá bola náročná kvôli asymetrickému pôdorysu aj šikminám a danostiam priestoru. Zásah však motivoval k prestavbe ostatných častí domu.

V komplikovanej konštrukcii krovu vznikol dvojpodlažný mezonetový byt s pôvodným schodiskom a novým výťahom, elegantne umiestneným do svetlíka. Priestor presvetľuje vnútorné pátio, umiestnené tak, aby sa narušila iba nevyhnutná plocha strechy. Interiér zachováva pôvodné prvky vrátane šesťmetrovej výšky krovu v častiach, kde to situácia umožnila.

Autorom interiéru je renomovaný architekt Iľja Skoček, známy kvalitnými renováciami bývania v historických či pôvodných stavbách. Nielen dispozícia, ale aj priznané trámy a povrchy stien, medzi ktoré patrí tehlový základ, formovali špecifický charakter bytu. Návrh priestoru sa zameral na neutrálne jadro, kde autor zjednotil povrchy bielym náterom. 

Do homogénneho interiéru následne umiestnil jednoduché, avšak efektné solitéry, ustupujúce výrazným architektonickým prvkom a dvojúrovňovej forme, ktorá intenzívne zasahuje do výrazu bytu. Svetlá farebná paleta zároveň podporila obmedzené množstvo prirodzeného svetla. 

Obnova, ktorá vytvorila priestor pre atypické bývanie s historickou povahou, zároveň prinavrátila budove jej súdobú hodnotu a zlepšila výraz celej ulice. Renovácia upozornila na výnimočnosť architektonickej dominanty Palisád.  

Autor: Peter Jurkovič

Bytový dom Kotva

V rokoch 2021-2022 došlo na výraznu zmenu na Vajanského nábreží. Rekonštrukciou prešiel obytný dom, známy ako Kotva. Tvorí pohľadovo exponované nárožie Vajanského nábrežia a Kúpeľnej ulice a je susedom kúpeľov Grössling, ktoré sú taktiež tesne pred obnovou. Autormi obnovy Kotvy je ateliér underconstruction. 

Budova Kotvy bola postavená v roku 1930 a je dielom architekta Bedřicha Brettschneidera. Jej pôvodným účelom bolo sídlo filiálneho riaditeľstva Viedenskej všeobecnej poisťovne Anker. To je aj dôvodom, prečo sa na ostro geometrickej nadstavbe nachádza emblém poisťovne, vyznačujúci sa kotvou, a dvojica oceľových žrdí s rovnakým motívom.

Tvaroslovie stavby možno definovať ako tradičné pre dobu svojho vzniku, disponujúce horizontálnym členením pásmi na fasáde. Okenné otvory sú štandardné, avšak vizuálne pútavým prvkom stavby sú priebežné balkóny s dlhým tvarom a na 30. roky 20. storočia vysoko súčasným kovovým zábradlím. Architektúra objektu definuje pôdorys, prispôsobený pre kancelárie poisťovne a byty zamestnancov. 

„Funkcionalistická hmota domu je na uličných fasádach dotvorená prvkami charakteristickými pre predchádzajúce obdobia - výraznými rímsami, štukatérskymi prvkami, umelecko-remeselnými prvkami vo fasádach a v interiéri, kvalitou pôvodných povrchových úprav,” priblížili detaily budovy architekti.   

Bývanie v tomto objekte sa dostalo v nedávnej minulosti do pozornosti odbornej obce. V ikonickej časti budovy, v priestore s kruhovým oknom a logom, vznikol byt navrhnutný Alanom Prekopom. Priestor s výmerou 46 m² pracuje s otvoreným bývaním a panoramatickým výhľadom na Dunaj. 

Koncept, čerpajúci z japonského minimalizmu, kombinuje hrubú stavebnú štruktúru s novou, subtílnou vrstvou interiéru. Flexibilné oceľové prvky zachovávajú prepojenie priestoru a prispôsobujú sa potrebám majiteľa, čím vzniká vzdušné, nekonvenčné bývanie, vynikajúce materiálovým zložením, ale aj atypickým zariadením, dopĺňajúcim vstavané úložiská. Kombinácia opráv fasády a strechy priniesla kvalitnejší výraz ulice, avšak priniesla aj možnosť vytvoriť unikátne bývanie, špecificky individuálne ladené podľa vkusu aj potrieb majiteľa.  

Stav po a pred obnovou. Autor: Martin Šimek

Premena domu na Obchodnej ulici

Obchodnej ulici dlhodobo chýba potrebná úroveň, odrážajúca jej polohu aj potenciálnu hodnotu. Patrí medzi najstaršie a najživšie obchodné tepny mesta. Bola súčasťou historickej cesty, spájajúcej centrum s predmestiami a už v 19. storočí tu vznikali prvé obchody, remeselné dielne a neskôr aj kiná či hotely. Postupne sa premenila na významnú nákupnú zónu, avšak v posledných desaťročiach stratila na prestíži a stala sa symbolom nekontrolovaného rozvoja, vizuálneho chaosu a problémov s bezpečnosťou.

V poslednom období sa však zintenzívňujú snahy o jej revitalizáciu a skultivovanie. Zriadením policajnej stanice priamo na ulici sa zlepšila bezpečnostná situácia, avšak zúfalé vyznenie prostredia, preplneného reklamným smogom, nesúrodým retailom a poškodenými fasádami budov, je naďalej výrazné. 

Pozitívnym príkladom, hodným nasledovania, je obnova fasády domu číslo 48, za ktorou stojí ateliér Jakub Kolarovič Architects. Stavba má pôvod v tradičnej vinohradníckej architektúre. Budova s centrálnym podjazdom bola v prvej polovici 20. storočia rozšírená o kubisticko-expresívnu nadstavbu s výraznými arkiermi, formujúcimi špecifický výraz budovy. Zásah architekta Jindřicha Merganca patrí medzi najvýraznejšie príklady kubizmu na Slovensku a dodáva objektu signifikantný charakter.

Revitalizácia fasády sa zamerala na prispôsobenie prízemných priestorov súčasným komerčným potrebám a elimináciu rušivých reklamných plôch. Pôvodné vstupné portály boli odstránené a nahradené bezrámovými preskleniami so zvýraznenými vstupmi, pričom ich kontrastná farebnosť vytvára vizuálne pútavý, ale nekompromisne súčasný prvok. 

Parter zjednotila lineárna konštrukcia, ktorá slúži na označenie prevádzok. Nový vstupný portál bol zasadený hlbšie do fasády, čím vznikol priestor pre výrazné betónové prahy. Celkový vizuálny dojem zjednocuje neutrálne ladená omietka, členená odlišnými tónmi sivej, ktorá spája architektonické prvky z rôznych období do opticky prepojeného celku.

Účelom aj architektúrou tak renovácia zapadá do súčasnosti, pričom nerušivo rešpektuje historický ráz stavby, ktorá sa môže stať motiváciou pre obnovy okolitých objektov. 

Autor: David Palička

Plánovaná obnova YMCA

YMCA je významná budova, ktorá stojí na križovatke ulíc Šancová a Karpatská v bratislavskom Starom Meste. Má viac ako sto rokov a od roku 2005 je chránená ako národná kultúrna pamiatka. Budova však potrebuje značné investície na opravy, ktoré by pomohli s jej záchranou. Prestavba môže zásadne zlepšiť úroveň kultúrneho aj verejného diania v meste.

Objekt postaveny v roku 1923 čelí vážnym problémom, súvisiacim s jeho konštrukciou, najmä v oblasti strechy. Rekonštrukcia je nevyhnutná, aby sa zachoval jej kultúrny a komunitný význam. Vyžaduje si investíciu 400-tisíc €. Tento krok je len začiatkom rozsiahlej obnovy, ktorá zahŕňa aj úpravy kotolne, elektroinštalácie, okien, fasád a interiérových priestorov. Občianske združenie YMCA sa snaží získať potrebné financie prostredníctvom rôznych grantov, zahraničných organizácií a crowdfundingovej kampane.

Organizácia požiadala o dotáciu vo výške 872.320 €, ktorá by mala pokryť náklady na komplexnú obnovu pamiatky. Ak bude žiadosť schválená, YMCA bude môcť pokračovať vo svojej dôležitej úlohe ako centrum pre mládež, kultúru a komunitné aktivity. Zásadná je však aj jej architektonická hodnota, odkazujúca na architektúru v raných rokoch Prvej republiky. Vyniká najmä príklonom k tradičnejsím formám.  

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Súdobé budovy, obnovené pre súčasné potreby obyvateľov, sa stávajú vzdelávacími inštitúciami, ich partery oživujú verejné priestory obchodmi či gastro prevádzkami, transformujú sa na bývanie alebo sú miestami kultúrneho diania. Výrazne tak prispievajú k vyššej kvalite života aj atraktivite Bratislavy. 

(Register architektúry, ArchInfo.sk, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.