Adrian Gubčo 05.12.2025 13:43

Výsledky kontroverznej súťaže sú známe. Zážitkové centrum vedy a planetárium spoznalo podobu, víťazmi sú popradskí architekti

Bratislava by mala v dohľadnej budúcnosti dostať Zážitkové centrum vedy a planetárium. Dlho potrebná inštitúcia by mala vzniknúť na nezvyčajnom mieste – v areáli Zoologickej záhrady, vklinená do priestoru v priamom susedstve diaľnice D2. Predstavené boli výsledky architektonickej súťaže, ktoré však potvrdili, že ide o problematickú lokalitu.

Zdroj: Lukáš Blana / CVTI SR

Víťazi pochádzajú z Popradu

Na Slovensku je podpora vedy a výskumu slabá, čo sa odráža nielen na investíciách, ale aj na ich verejnej podpore. Veľká časť verejnosti nemá predstavu o náplni práce vedcov a nemá ani prístup jej spoznávaniu. Tento nedostatok má čiastočne napraviť vznik Zážitkového centra vedy a planetária. Ide o inštitúciu, akú možno bežne nájsť v európskych veľkomestách, v Bratislave ale dosiaľ chýbala.

Hlavným iniciátorom jeho vzniku je Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), ktoré sa pritom opiera o Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií 2030 a míľniky v rámci Akčného plánu. Ich súčasťou je aj budovanie zážitkových centier vedy. Jedným z partnerov je aj Hlavné mesto SR Bratislava, ktoré reagovalo na kritiku odbornej verejnosti po škandalóznom odmietnutí výstavby planetária v rámci projektu River Park 2.

Mesto sa po tomto hanebnom rozhodnutí rozhodlo ponúknuť pozemok pre umiestnenie nového centra. Vybralo k tomu priestor ZOO Bratislava. Centrum má vzniknúť na mieste súčasného výbehu žiráf, teda v tesnom priestore v priamom dotyku s diaľnicou D2 a tunelom Sitina. Bratislavské mestské zastupiteľstvo koncom minulého roka schválilo prenájom pozemkov za jedno euro na rok na dobu 50 rokov pre CVTI.

V júli tohto roka bola vyhlásená jednokolová, projektová a verejná anonymná urbanisticko-architektonická súťaž. Dnes je už ukončená a verejne predstavené boli aj jej výsledky. Porota vyberala spomedzi 27 návrhov zo Slovenska aj zo zahraničia.

Víťazom sa stal kolektív autorov Ing. arch. Štefan Starinský a Ing. arch. Katarína Šoltýsová so spoluautormi Ing. Danielom Marcinom a Vandou Hlaváčkovou. V Bratislave nejde o veľmi známych architektov, keďže sídlia v Poprade a väčšinu realizácií majú práve v tejto časti Slovenska. Napriek tomu sa presadili medzi známymi bratislavskými ateliérmi aj jedným svetoznámym tímom.

Ako uvádza CVTI SR, v rámci projektu vzniknú interaktívne výstavné priestory, digitálne planetárium, moderné technológie, špičkové zóny pre školy, rodiny, turistov a vedeckých nadšencov a možnosti pre edukáciu. Súťaž podľa organizátora vzbudila v odbornej komunite veľký záujem. „Víťazný návrh na Zážitkové centrum vedy a planetárium vyšiel z náročnej kompetície. Pomerne veľký počet súťažných tímov preveril zadanie investora vo všetkých smeroch,“ zhodli sa členovia odbornej poroty.

Väčšina návrhov bola podľa nich na vysokej úrovni a označili ich za celkový prínos do diskusie o kvalitnom riešení zámeru vybudovania Zážitkového centra vedy a planetária. Víťazný návrh však predsa len najlepšie splnil podmienky, očakávané od súťažného zadania. Porota sa však nezhodla jednohlasne, prvé miesto bolo udelené na základe tesnej väčšiny.

Podľa hodnotenia expertov, víťaz prináša „jednoduchú schému riešenia v podobe konceptu „dom – plot“, ktorý čitateľne artikuluje pohľad na zložité prevádzkové zadanie. To by malo v ďalšom stupni upresnenia viesť k vytvoreniu kombinácie vzdelávaco-zážitkového centra s expozíciami, prednáškami, workshopmi a projekciou v planetáriu.“ Porotcovia tento koncept označili za vizuálne jednoduchý, nehmotný a racionálny. Pracuje s terénom, od diaľnice je viditeľný minimálne a prináša logickú a flexibilnú vnútornú schému.

Na druhom mieste sa umiestnil návrh architekta Norberta Dvorčáka a jeho tímu. Prvé miesto mu ušlo podľa všetkého len tesne. Aj v tomto prípade bolo ale riešenie založené na „čistej a racionálnej geometrii, ktorá zrozumiteľne artikuluje rozdelenie prevádzok“. Návrh bol označený za vizuálne silný, problematické ale bolo (ne)zvládnutie nástupu do budovy od diaľnice aj pevná hrana voči ZOO, čo neumožňuje ich prepojenie.

Na treťom mieste sa umiestnila kancelária Geome3, odmeny získali známe bratislavské ateliéry Plusminusarchitects, Superatelier a What Architects. Na siedmom až trinástom mieste sa objavil návrh od britskej pobočky známej medzinárodnej kancelárie ODA. Autori mnohých mrakodrapov a veľkých projektov na celom svete však pripravili očividne až príliš náročný koncept.

Zdroj: Lukáš Blana / CVTI SR

Vzniknúť má atraktívne miesto

CVTI SR tak pristúpi k ďalšiemu kroku – k priamemu rokovaciemu konaniu s autorom víťazného modelu. Nasledovať bude vypracovanie architektonických štúdií, projektových dokumentácií a vybavenie potrebných povoľovacích procesov, aby sa mohlo začať s realizáciou stavby. V rámci schválenej Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií 2030 je budúca realizácia Zážitkového centra vedy a planetária predbežne plánovaná na roky 2028/2029. Realizácia ďalších krokov ale bude závisieť od budúcich možností štátneho rozpočtu.

Predstavitelia CVTI SR si od projektu sľubujú vznik veľmi atraktívneho miesta pre návštevu. „Nové centrum vedy a planetárium prinesie moderný priestor pre vzdelávanie, popularizáciu vedy a rodinné zážitky. Projekt zároveň predstavuje významný krok k rozšíreniu kultúrno-vzdelávacích možností hlavného mesta,“ uviedol generálny riaditeľ Centra vedecko-technických informácií SR Róbert Gálik.

Projekt je definovaný ako jedinečné miesto, ktoré prepojí vedu, technológie, kreativitu a vzdelávanie. Podľa zadania mala byť expozícia Centra vedy situovaná v priestoroch s celkovou výmerou približne 2.800 m², členených na viacero tematických zón. Ich konkrétna obsahová náplň nebola detailne špecifikovaná, hoci boli známe tematické zóny (optika, akustika, biológia, človek a život, Teslov svet, Planéta, Robotika, Civilizácia, zóna pre dočasné výstavby a zóna pre najmenšie deti).

Planetárium zas bolo navrhnuté ako auditórium s jednoliatou polguľovou projekčnou kupolou s priemerom 18 metrov. Projekčná plocha bude realizovaná podľa princípu LED DOME, t.j. pokrytá LED panelmi zabezpečujúcimi vysoký vizuálny štandard pre celoplošné projekcie. Hlavná sála má mať kapacitu 180 miest na sedenie a nevyhnutná je jej akustická separácia s dôkladnou izoláciou proti prenikaniu vonkajších hlukových emisií aj zvukov zvnútra.

K ďalším požiadavkám patrila vysoká udržateľnosť, šetrenie energií a využívanie smart technológií. Preferovalo sa využívanie prírodných, ekologických a šetrných materiálov s nízkou uhlíkovou stopou. Samozrejmosťou bola aj bezbariérovosť, podpora udržateľnej mobility a kvalitného riešenie nástupného verejného priestoru. Špeciálne sa očakáva aj využitie biofilického dizajnu a nástrojov na podporu zvedavosti.

Očakáva sa, že každý deň centrum a planetárium navštívi okolo 1,5-tisíc návštevníkov, za rok približne 150-tisíc ľudí. ZCV má byť súčasťou línie pavilónov, ktoré chce ZOO do budúcna postaviť medzi svojim areálom a diaľnicou, aby tak limitovalo hluk. Podľa súťažného zadania by mali byť ZCV aj s planetáriom vybudované za 12 miliónov eur bez DPH.

Vzorom bolo Centrum nauki Kopernik vo Varšave. Autor: Filip Kwiatkovski

Projekt vyvoláva otázky

Aktivita okolo tohto projektu aj súťaž ako také sú rozporuplné. Samotné Zážitkové centrum vedy a planetárium sú dôležité inštitúcie, resp. zariadenia, ktoré Bratislava už dlho potrebuje. Ich vznikom sa vytvoria predpoklady pre vzdelávanie a podporu inovácií, čo je v súčasnosti extrémne dôležité. Spôsob výberu projektu prostredníctvom súťaže je ideálny a porota bola vysoko kvalifikovaná. Víťazný projekt očividne do veľkej miery splnil to, čo bolo v zadaní.

Napriek tomu ide o kontroverzný projekt. Najväčším nedostatkom je lokalita, ktorá je z akéhokoľvek uhla pohľadu nevhodná. Hoci sa CVTI SR aj Hlavné mesto snažia argumentovať blízkosťou vysokoškolských a inovačných kampusov v Mlynskej doline, tento fakt nemá v praxi žiaden dopad na ZCV. Blízkosť k ZOO je taktiež kontraproduktívna – ide o dramaticky odlišné typy prevádzok a ZCV len zaberie priestor, ktorý by ZOO vedela využiť konštruktívnejšie pre vlastné pavilóny. Blízkosť diaľnice je čerešničkou, ktorá vylučuje rozumný prístup z inej strany ako zo záhrady.

Problematické je čiastočne aj zadanie a rozpočet. Už tie prezrádzali, že Bratislava nedostane ikonickú stavbu, ale v podstate len krajšiu halu, do ktorej sa vložia expozície. Výsledky súťaže bohužiaľ dokázali, že presne to sa môže stať. Zverejnený návrh síce pôsobí funkčne, pre nezasväteného človeka ale budova vyzerá skôr ako súčasnejšia verzia modernistickej typovej školy.

Vyhlasovateľ súťaže medzi referenciami odkazoval napríklad na Centrum nauki Kopernik vo Varšave, teda na jeden z moderných symbolov poľskej metropoly v exkluzívnej polohe pri rieke Visla. Bratislava dostane radikálne lacnejšiu verziu, skrytú kdesi pri diaľničnom prieťahu. Ak má ísť o reklamu na spoznávanie vedy a techniky, je to skôr tragédia ako dobrý príklad.

Všetko svedčí o tom, že výber lokality bol šitý horúcou ihlou, keďže sa mesto chcelo rýchlo zbaviť fiaska okolo zrušenia planetária na nábreží. Ponúklo preto jeden z mála dostupných pozemkov, aj keď tým ohrozuje rozvoj vlastnej zoologickej záhrady – tej istej, ktorá sa v posledných rokoch začala konečne výrazne zlepšovať a postupne prestáva pôsobiť ako chudobný príbuzný, kde veľká časť zvierat trpí v zastaraných výbehoch.

Skutočne vhodný prístup by bol výber atraktívneho, exponovaného pozemku, kde je priestor pre veľkorysé riešenie. V tomto ohľade sa ponúkajú dve alternatívy. Obe sa nachádza na dunajskom nábreží, keďže práve toto je historicky miesto, kde sa v Bratislave umiestňujú významné kultúrne a spoločenské stavby. Prvým je náhrada Výskumného ústavu vodného hospodárstva, druhým je Nové Lido.

Pri prvej alternatíve by muselo dôjsť k vymiestneniu VÚVH a jeho vybudovaniu v inej lokalite. Výhodou je ale možnosť zachovania poslednej zostávajúcej haly z areálu bývalého PKO, možnosť atraktívnej prestavby a nadviazanie na historickú tradíciu Astronomického úseku PKO. V druhom prípade mesto získalo pozemok priamo pri dunajskej hrádzi a na nároží budúceho centrálneho námestia Nového Lida. Dnes je určený pre základnú školu, ide však o príliš cenný priestor pre natoľko banálnu funkciu.

Bratislava sa blíži k ďalšiemu rozhodnutiu, ktoré sa na prvý pohľad javí ako pozitívne, v skutočnosti ale narobí viac škody ako úžitku. Hoci je to smutné konštatovanie, práve ukončená súťaž nemala nikdy prebehnúť. Ak sa podarí jej výsledky zrealizovať, metropola si bude môcť odškrtnúť, že má Zážitkové centrum vedy a planetárium. Nič výnimočné tým ale nezíska.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.