Adrian Gubčo 25.02.2026 21:00

Veľká chyba v lákavom plášti. Zážitkové centrum vedy a planetárium má vzniknúť na zlom mieste, treba ho zastaviť

V Bratislave by malo konečne vzniknúť reprezentatívne Zážitkové centrum vedy a planetárium, ktoré bude slúžiť na propagáciu vedy a techniky. Mimoriadne potrebná inštitúcia, ktorá zatiaľ v malom funguje v priestoroch na Bojnickej, získa vlastnú budovu na hranici areálu ZOO. Napriek prospešnej funkcii však ide o chybu – minimálne v danom priestore. Podobné zariadenie by malo vzniknúť inde.

Zdroj: Lukáš Blana / CVTI SR, JTRE

Od nábrežného planetária k prestavbe ZOO

Rozličné zážitkové centrá a vedecko-technické múzeá sú bežnou súčasťou európskych metropol. Najbližšie sa nachádza vo Viedni, pričom púta veľké počty návštevníkov. Tí sa môžu prejsť množstvom rozličných expozícií, ktoré sprostredkúvajú rozličné technické výdobytky aj spoločenské témy. Prezentujú ich atraktívnym a interaktívnym spôsobom, takže ide o zábavu nielen pre deti, ale aj dospelých.

V Bratislave sa zatiaľ nachádza len veľmi komorné Zážitkové centrum vedy Aurelium. Prevádzkuje ho Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI), fungujúce pod Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a mládeže SR. Nachádza sa v nenápadnom objekte, skrytom medzi skladovými a administratívnymi areálmi na Bojnickej ulici. Nejde o exponované ani príťažlivé prostredie pre takúto funkciu.

Ide o súčasť širšieho problému v podobe absencie zariadení a múzeí, ktoré by popularizovali súčasnú vedu. Bratislava nemá ani len vlastné planetárium, o ktorého vznik sa nadšenci vesmíru snažia desiatky rokov. Celkom nedávno sa pritom zdalo, že metropola je už len krôčik od jeho výstavby. Nachádzať sa malo v projekte River Park II na mieste bývalého PKO. K jeho realizácii sa zaviazal developer v rámci vyrovnania záväzkov s mestom v súvislosti s prevodom objektov PKO.

V lete 2023 sa však objavila informácia, že bratislavský Magistrát už s touto víziou neráta. V éteri sa dokonca objavilo konštatovanie mesta, že ide o „zastaraný koncept“, ktorý je v dôsledku vzostupu virtuálnej reality prežitkom. Prirodzene, ide o nezmysel, na čo hlasno upozornili iniciátori vzniku planetária. Po ich tlaku síce mesto svoje plány neprehodnotilo, prisľúbilo však, že pre planetárium nájde iné miesto.

Napokon ho našlo v areáli ZOO Bratislava. Mesto navyše nadviazalo spoluprácu s CVTI a rozhodlo sa oba zámery – planetárium aj zážitkové centrum vedy – spojiť. Lokalita v ZOO je podľa Magistrátu najlepšia. „S CVTI sme v danej súvislosti hovorili len o lokalite ZOO,“ hovorí Peter Bubla, hovorca Hlavného mesta. „Uvedenú lokalitu považujeme za strategicky veľmi vhodnú polohu, kde sa vhodne prepája budúce zážitkové centrum vedy a planetárium s areálom ZOO ako veľmi príbuzné koncepty.“

Za ideálne ho považuje aj CVTI. „Polohu zážitkového centra dokonca CVTI overovalo overovacou štúdiou, ktorá potvrdila vhodnosť výberu lokality,“ pripomína Bubla. Rozhodujúcich kritérií bolo niekoľko. „Overovacia štúdia vyhodnotila túto lokalitu ako pozitívne riešenie – územie je dostatočne veľké, umožňuje efektívne dispozičné a prevádzkové riešenie a poskytuje potenciál pre ďalší rozvoj,“ popisuje Stanislava Luptáková, špecialistka externej komunikácie Centra vedecko-technických informácií SR.

Okrem toho zmieňuje aj ďalšie výhody. „Vznik Zážitkového centra vedy a planetária podporuje aj Hlavné mesto Bratislava, ktoré do projektu „vložilo" pozemok v areáli ZOO s prenájmom za symbolické 1 euro ročne na obdobie 50 rokov,“ približuje Luptáková. „Významným benefitom je aj strategická poloha v rámci vedecko-výskumného a vzdelávacieho prostredia – v blízkosti sídli Slovenská akadémia vied, fakulty Univerzity Komenského a Slovenskej technickej univerzity.“

Luptáková preto očakáva, že sa z centra stane prirodzená súčasť širšieho ekosystému vzdelávacích a popularizačných inštitúcií. Naostatok, lokalita má podľa nej kvalitné dopravné napojenie na diaľničnú sieť, MHD a cyklotrasy. Neďaleko od plánovanej budovy chce mesto postaviť záchytné parkovisko.

Zážitkové centrum vedy a planetárium má vzniknúť na mieste súčasného výbehu žiráf, čo si vyžiada jeho asanáciu a presun na iné miesto – na tzv. Africký kopec nad pavilónom ľudoopov. Priamo na hranici záhrady vznikne novostavba, od ktorej si zúčastnené strany sľubujú výrazné zvýšenie popularity vedeckého výskumu a bádania.

ZCV má nahradiť súčasné chovné zariadenie pre žirafy, zebry a pštrosy v ZOO. Zdroj: Google Maps

Architektonická súťaž s rozpačitými výsledkami

Okrem CVTI SR, Hlavného mesta SR a ZOO Bratislava v projekte figurujú viacerí rešpektovaní partneri. Zhodli sa na vyhlásení medzinárodnej architektonickej súťaže, ktorá mala vytvoriť najlepšie predpoklady pre vznik kvalitnej a rozpoznateľnej budovy s ideálnymi podmienkami pre rozvoj aktivít centra. Vyhlásená bola v júli 2025, výsledky boli predstavené na začiatku decembra. Návrhy odovzdalo 27 tímov zo Slovenska aj zo zahraničia.

Odborná porota rozhodla, že najlepší koncept pripravil kolektív autorov Ing. arch. Štefan Starinský a Ing. arch. Katarína Šoltýsová so spoluautormi Ing. Danielom Marcinom a Vandou Hlaváčkovou. Ako skonštatovala porota, väčšina návrhov bola na vysokej úrovni a označili ich za celkový prínos do diskusie o kvalitnom riešení zámeru. Víťaz však podmienky splnil najlepšie.

Projekt podľa poroty prináša „jednoduchú schému riešenia v podobe konceptu „dom – plot“, ktorý čitateľne artikuluje pohľad na zložité prevádzkové zadanie. To by malo v ďalšom stupni upresnenia viesť k vytvoreniu kombinácie vzdelávaco-zážitkového centra s expozíciami, prednáškami, workshopmi a projekciou v planetáriu.“ Porotcovia tento koncept označili za vizuálne jednoduchý, nehmotný a racionálny.

Nešlo však o jednohlasné rozhodnutie – víťaz bol určený len tesnou väčšinou. CVTI sa k veci stavia diplomaticky. „O výsledku architektonickej súťaže na budúce Zážitkové centrum vedy a planetárium rozhodla odborná porota s medzinárodnou účasťou,“ pripomína Luptáková. „CVTI ako vyhlasovateľ súťaže plne rešpektuje odborné posúdenie a rozhodnutie poroty, ktorá pozostávala z 11 členov.“

Pri takom množstve porotcov a tesnom víťazstve však možno naozaj hovoriť o určitých pochybnostiach. Víťazný koncept je skutočne jednoduchý – možno až príliš. Na prvý pohľad pripomína typové modernistické základné školy, čo je pri takomto type zadania vcelku diskutabilné riešenie. Myslí si to očividne aj mnoho architektov, keď v súťaži prezentovali expresívnejšie návrhy.

Napokon sa však presadil veľmi prostý koncept. „Cieľom bolo nájsť riešenie, ktoré najlepšie plní zadanie, nie len vytvoriť efektnú budovu. Expresívne tvary, ktoré sa objavili v niektorých z 27 návrhov, sú z hľadiska prevádzky a nákladov komplikované, preto porota vybrala návrh, ktorý dobre kombinuje estetiku, praktickosť a udržateľnosť,“ objasňuje Luptáková. „Z pohľadu vyhlasovateľa sme spokojní s vyhlásením súťaže návrhov, ktorá naše očakávania naplnila.“

Skutočne ikonickú budovu tak Zážitkové centrum vedy a planetárium mať nebude. Nemožno vylúčiť, že pôjde o mimoriadne prehliadnuteľnú budovu, ktorej účel nebude na prvý pohľad vôbec zrejmý. Tento dojem potvrdzuje navyše aj jej plánované umiestnenie, ktoré je najväčším nedostatkom celého projektu.

Víťazný návrh na ZCV pripomína typovú modernistickú školskú budovu. Zdroj: Lukáš Blana / CVTI SR

Plánovaná lokalita nemá praktické výhody

Umiestnenie centra je síce zo strany CVTI aj Hlavného mesta vyzdvihované, v realite ale nemá žiadne skutočné výhody. Veľkosť priestoru a možnosť ďalšieho rozvoja je prirodzene dôležitá, to by ale mohlo platiť aj na mnohých iných miestach. Blízkosť k vedeckým a výskumným ústavom taktiež nemá v podstate žiadnu praktickú výhodu – ich užívatelia či zamestnanci budú tvoriť len zlomok návštevníkov centra.

Centrum bude navyše zarazené do priestoru v priamom susedstve diaľnice, ktorá bude negatívne pôsobiť na pocitovú pohodu. Nenápadná budova bude z tohto priestoru zle viditeľná a priestorové podmienky ani neumožňujú zrealizovať väčšie rozptylové plochy v jej blízkosti. Najbližšia zastávka verejnej dopravy síce bude len tristo metrov, návštevníci ale budú prechádzať cez nepríjemný podjazd popod diaľnicu.

Napokon je tu ešte vzťah k ZOO, ktorá je podľa mesta veľmi príbuzný koncept. Spoločné však majú len to, že veľkú časť návštevníkov centra aj ZOO budú tvoriť deti či študenti. Z dlhodobého hľadiska je táto poloha skôr komplikáciou, keďže obmedzí rozvoj záhrady. Hoci je plošne rozsiahla, kľúčová časť výbehov sa nachádza v úzkej dolinke medzi diaľnicou a svahom Sitiny. Práve tu má vzniknúť Zážitkové centrum vedy a planetárium.

ZOO Bratislava tak príde o priestor, kde by v budúcnosti mohla vybudovať nové, náročnejšie pavilóny. Hoci vedenie záhrady dnes odmieta takéto plány a tvrdí, že chce vytvoriť vhodné podmienky pre zvieratá aj bez takýchto stavieb, pravdepodobnejší dôvod takejto argumentácie je fakt, že na prepracované stavby pre náročnejšie druhy nie sú finančné zdroje. To sa však môže v budúcnosti zmeniť.

Aj napriek tomu je CVTI presvedčené o súčasnej polohe. „Áno, súčasné umiestnenie je definitívne. Lokalita bola vybraná na základe odborného posúdenia a v spolupráci s Hlavným mestom SR Bratislava,“ potvrdzuje Stanislava Luptáková. Súhlasí aj Peter Bubla. „Výber polohy je nateraz uzavretý, nakoľko CVTI už uskutočnilo architektonickú súťaž na zážitkové centrum a aktuálne realizuje projektovú prípravu,“ konštatuje.

V realite bol najdôležitejším argumentom pravdepodobne prenájom pozemku zadarmo. Štátna organizácia tým ušetrila nemalé prostriedky a pomohlo to aj pri časovej organizácii výstavby.

CVTI teraz začína priame rokovacie konanie s účastníkom víťazného modelu na vypracovanie architektonických štúdií, projektových dokumentácií a vybavenie potrebných povoľovacích procesov. Projekt chce realizovať v rokoch 2028 až 2029. Usiluje sa totiž splniť Národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií, podľa ktorej by malo byť takéto centrum realitou v roku 2030.

Zimný prístav poskytuje veľký potenciál pre umiestnenie tohto typu funkcie. Zdroj: Metropolitný inštitút Bratislavy

Kde centrum umiestniť

Bratislava sa tak blíži k centru, ktoré je v zlej polohe a architektonicky nepresvedčivé. Obmedzí rozvoj ZOO a pripraví sa o potenciál vyššej návštevnosti v prípade umiestnenia v exponovanejšej polohe. To všetko sú vážne dôvody na to, aby sa začalo od začiatku. Napokon, do súčasného projektu sa ešte neinvestovalo ani tak veľa peňazí.

Kľúčovou otázkou je nové umiestnenie Zážitkového centra vedy a planetária. Vychádzajúc z požiadaviek CVTI, malo by ísť o miesto, ktoré je „dostatočne veľké, umožňuje efektívne dispozičné a prevádzkové riešenie a poskytuje potenciál pre ďalší rozvoj“. Doplniť by sa dalo ešte niekoľko vlastností – sú tam vyhovujúce majetkové pomery, dobrá polohová exponovanosť, vysoká dostupnosť pre návštevníkov alebo vyhovujúci územný plán. Takýchto miest nie je veľa, predsa sa ale nájdu vhodnejšie lokality.

Jednou z nich je kampus SAV, ktorý sa má v najbližších rokoch výraznejšie zmeniť a otvoriť verejnosti. Ten by mohol vyhovovať viacerým parametrom, dokonca aj blízkosti k ZOO. Komplikáciou by mohli byť vlastné plány SAV a možnosť zakomponovať takéto centrum do jeho vízie. Ak by sa to ale dalo, centrum by bolo ideálnou platformou nielen pre popularizáciu vedy, ale aj samotnej akadémie.

Druhou je areál Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Ten dnes sídli v poslednej zo zostávajúcich hál bývalého PKO, ktorá poskytuje vhodné podmienky pre jeho aktivity (v hale je napríklad umelá rieka pre výskum hydrologických procesov). Prípadná zmena účelu by si vyžadovala vybudovanie nového VÚVH inde. To pravdepodobne znemožňuje celú transformáciu, polohovo by ale išlo o absolútne ideálne miesto na dunajskej promenáde a v susedstve električkovej trate.

Tretím je Zimný prístav. Práve štartujúca súťaž na jeho premenu ráta s umiestnením viacerých objektov verejného, resp. kultúrneho charakteru. Okrem „kultúrneho hubu“ by tu mala vzniknúť aj ikonická budova na špici polostrova medzi prístavnými bazénmi, zachovať sa zas musí jeden z prístavných skladov, ktorý je chránený ako NKP. S výnimkou hubu ide o miesta ako stvorené pre účely Zážitkového centra vedy a planetária. V tomto prípade je komplikáciou nutnosť zmeny Územného plánu, čo bude trvať niekoľko rokov.

Napokon, tým najlepším miestom je Nové Lido. Koncepcia štvrte je z väčšej časti tvorená blokovou zástavbou s bývaním či kanceláriami. Srdcom územia bude veľké centrálne námestie. Na jeho východnej strane, v priamom dotyku s dunajskou promenádou, má vzniknúť na pozemkoch, ktoré mesto zamenilo s developerom JTRE, škola. Hoci ide o dôležitú funkciu, s ohľadom na fakt, že ide o jednu z najcennejších plôch v Bratislave, je to zároveň aj absolútne banálny zámer a mrhanie.

Práve táto plocha je ako stvorená pre Zážitkové centrum vedy a planetárium. Umiestnená by bola priamo v novom centre, pri Dunaji a prístupná domácim aj turistom. V jej blízkosti sa ráta s električkovou traťou a peším mostom cez rieku. Zmysel by to malo aj symbolicky – nábrežie bolo v Bratislave tradične ponímané ako miesto pre umiestňovanie kľúčových verejných stavieb. Tou škola bohužiaľ nie je.

Preto treba prehodnotiť doterajšie plány. „Poloha budúcej školy v Novom Lide vyplýva z urbanistickej štúdie celomestského centra Petržalka pripravovanej od roku 2013, participovanej s verejnosťou, pripomienkovanej a prerokovanej s mestskou časťou Petržalka i magistrátom,“ pripomína P. Bubla. „Z urbanistického hľadiska sa umiestňuje v polohe s verejným námestím a parkom, kam patria aj budovy verejnej občianskej vybavenosti, ako sú školy.“ V tomto prípade ale mesto, mestská časť, investor aj verejnosť vychádzali zo zastaraných informácií. Školy v tejto polohe sa treba zbaviť a presunúť ju inde – aj za cenu platby za pozemok a nových rokovaní s developerom.

Ten sa zatiaľ k tejto téme stavia vyhýbavo. „Škola je v blízkosti verejného priestranstva a nemyslíme si, že zaberá územie „významnejšej“ budove,“ tvrdí hovorca JTRE Michal Dutka. „Práve naopak, školu samotnú považujeme za významný prvok občianskej vybavenosti. Jej pozícia sa identifikovala na základe rozhovorov s mestom.“ Developer dodáva, že problematike inej funkcie sa nevenoval, nakoľko nebola zo strany samosprávy vznesená.

Škola v Novom Lide je plánovaná na mieste bloku na pravej strane centrálneho námestia. Ide o výborné miesto pre ZCV. Zdroj: Gehl Architects

Vráťte sa na začiatok

Bratislava s najväčšou pravdepodobnosťou kráča k ďalšiemu urbanistickému omylu. Mimoriadne potrebné a očakávané Zážitkové centrum vedy a planetárium „uprace“ do nevhodnej polohy k diaľnici, pričom strelí do nohy vlastnej zoologickej záhrade. Na jeden z najvzácnejších pozemkov, ktoré má, zas umiestni budovu, ktorá môže stáť prakticky kdekoľvek. Ide o zlú pozemkovú politiku a nevhodné nakladanie s majetkom.

CVTI sa netreba čudovať. Inštitúcia je s najväčšou pravdepodobnosťou rada, že pri slabej podpore vedy na Slovensku vôbec nejaké zážitkové centrum vznikne, pričom nebude skryté v priemyselnej a skladovej zóne. Napriek tomu je škoda, že aj takáto organizácia k vážnej otázke pristupuje typicky slovenským spôsobom – hlavne aby niečo bolo, pričom je jedno, v akej kvalite.

Pre Bratislavu najlepším scenárom by bolo ukončenie akýchkoľvek aktivít na rozvoji projektu v Mlynskej doline a spustenie celého procesu od začiatku na jednej z vyššie menovaných lokalít. Najlepšou je Nové Lido, kde by sa dalo s prípravou začať hneď zajtra. Vyriešiť treba otázku nového umiestnenia školy, v skutočnosti to ale taký veľký problém nie je. Priamo v tejto zóne, juhovýchodne od Southbanku, sa nachádzajú z veľkej časti mestské (!) pozemky, kam by sa mohla presunúť.

CVTI SR spoločne s MIBom a ďalšími partnermi by mali vyhlásiť novú architektonickú súťaž a tentokrát už jednoznačne žiadať ikonickú architektúru, ktorá bude jedným z moderných symbolov Bratislavy. Vďaka tomu bude lákať domácich aj zahraničných návštevníkov a vytvorí lepšie predpoklady nielen pre popularizáciu vedy, ale aj pre lepšiu udržateľnosť projektu a jeho budúci rast.

Ak sa tak nestane, Bratislava bude napokon ľutovať, že k takémuto kroku nepristúpila – podobne ako keď sa v minulosti planetárium nepostavilo na Napoleonovom vŕšku, kde sa o ňom uvažovalo už od Prvej republiky. Ide o omyl kategórie Plató Staromestská, ktoré je taktiež navonok lákavé, v skutočností ale zahubí možnosť komplexného riešenia pre tento mestský šrám.

Nanešťastie, súčasťou rozmýšľania o Bratislave zo strany verejných inštitúcií je absencia akejkoľvek ambície. Z tohto dôvodu sa ide po najjednoduchších riešeniach, aj keď môžu byť potenciálne škodlivé. Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že to bude aj prípad Zážitkového centra vedy a planetária.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.