Adrian Gubčo 18.05.2020 09:36

Staromestské rekonštrukcie, máj 2020

Počas jarných mesiacov sa každoročne rozbehne väčší počet rekonštrukcií objektov v centrálnej časti mesta, vďaka čomu sa historická časť Bratislavy stáva čoraz príťažlivejšou. Tento rok situáciu narušila pandémia koronavírusu COVID-19, napriek tomu sa rozbehlo alebo dokončuje viacero opráv, ktoré sa opäť týkajú aj dlhšie zanedbaných či veľmi vzácnych objektov.

Fotografia z 9.5.2020

Najvýznamnejšou pamiatkou, ktorej fasáda je konečne v rekonštrukcii, je Kostol sv. Jána z Mathy, známy aj ako Trinitársky kostol, nachádzajúci sa na Hurbanovom námestí. Ako uvádza Farnosť Najsvätejšej Trojice na svojom oficiálnom webe, zmluva o dielo v podobe umelecko-remeselnej obnovy fasády bola podpísaná už v októbri minulého roka, práce by mali byť ukončené v auguste tohto roka. Spoločnosť Štukonz si za zrealizovanie diela pýta viac ako 246-tisíc eur.

Trinitársky kostol patrí k najvýznamnejším barokovým pamiatkam Bratislavy. Vznikol ako súčasť trinitárskeho kláštora, patriaceho rádu, ktorý prišiel do Bratislavy po roku 1698. V roku 1700 odkúpili pozemok pred Michalskou bránou a v roku 1717 sa spustila sa výstavba kostola, ktorá bola dokončená v roku 1725. Predlohou bol kostol sv. Petra vo Viedni od Lukasa von Hillebrandta, architekt bratislavského kostola nie je známy.

Chrám je mimoriadny najmä takmer úplne zachovanou barokovou výzdobou, na ktorej sa podieľali vrcholní umelci tej doby. Výnimočnou je napríklad iluzívna freska na kupole lode od Antonia Galliho da Bibiena alebo časť sochárskej výzdoby od Georga Raphaela Donnera. Napriek svojej výnimočnej architektúre bol vonkajší stav kostola už dlhšie katastrofálny. Poslednými zmenami prešiel pred niekoľkými rokmi, kedy Bratislavský okrášľovací spolok inicioval opravu strechy na loďou. Archívny výskum nepotvrdil existenciu cibuľovitých vežičiek nad dvojicou veží na prednej fasáde. 

 

Bohoslovecký seminár, fotografia z 9.5.2020

 

Ďalšou budovou s novou fasádou, resp. ďalšou dokončenou časťou fasády, je budova Bohosloveckého semináru, známeho aj ako Jezuitské kolégium. Ešte v priebehu minulého roka dostala novú fasádu strana budovy orientovaná do Kapitulskej ulice.

Neskororenesančný objekt vznikol v rokoch 1628-1635, staviteľom bol J. Rava. Budova bola už vtedy určená pre školské potreby a mala vychovávať kňazov v protireformačnom období. Zakladateľom školy bol ostrihomský arcibiskup Peter Pázmany. V roku 1650 bolo z 308 miestnych žiakov najviac Slovákov, až 123. Škola sa neskôr stala základom pre výchovu slovenskej inteligencie, ktorá v 18. storočí naštartovala národné hnutie. Dnes tu sídli Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského.

 

Obytný dom W. Hellera, fotografia z 9.5.2020

 

Ostatné rekonštruované pamiatky sa nachádzajú v diplomatickej štvrti v okolí ulice Palisády a nad Štefánikovou. V tejto časti Bratislavy sa napriek jej vysokej prestíži stále nachádza niekoľko budov v katastrofálnom stave, z ktorých boli niektoré úplne opustené. Dva takéto domy sa však už čoskoro dočkajú nového života.

Prvou je obnova Obytného domu W. Hellera na Lermontovovej 11. Zanedbaný bol v podstate desaťročia, dnes je však už takmer dokončená rekonštrukcia fasád a napreduje aj oprava interiérov. Vzniknúť by tu mali byty, pravdepodobne vyššieho štandardu.

Budova si zaslúži pozornosť, keďže za jej architektúrou stojí známa dvojica architektov, Fridrich Weinwurm a Ignác Vécsei, ktorí sa považujú za vrcholných nasledovateľov princípov funkcionalizmu v našej architektúre. Dnešná podoba domu je azda ešte puristickejšia ako pôvodne, zanikli napríklad pôvodné šambrány okolo okien. Obytný dom W. Hellera vznikol v roku 1924.

 

Šulekova 3, fotografia z 16.5.2020

 

Azda ešte viac potešujúca je rekonštrukca mohutného bytového domu na Šulekovej 3 z roku 1910, ktorý je pre svoj stav označovaný za „strašidelný dom“. Príťažlivá neobaroková budova vznikla ako nájomný dom s deviatimi bytmi, poslední obyvatelia sa však osťahovali už dávnejšie, čo viedlo k devastovaniu interiéru vandalmi. Dnes všetko svedčí o tom, že sa situácia mení.

Vlastník budovy, spoločnosť Resident a.s., očividne začal s rekonštrukčnými prácami, keďže sa okolo domu objavilo lešenie a už dlhšie je známe, že v interiéri prebiehali čistiace práce. Revitalizácia objektu sa mala spustiť údajne už skôr, investor mal však nevysporiadané vzťahy, keďže v dome mal pobyt stále nahlásený ešte jeden nájomník. V tejto chvíli by už mal byť tento problém prekonaný.

Rekonštrukcia by nemala priniesť žiadne dostavby ani nadstavby, dom je navyše Národnou kultúrnou pamiatkou, výsledkom by tak malo byť jeho jednoznačné okrášlenie. Ten istý investor podľa všetkého stál aj za projektom rekonštrukcie, nadstavby a dostavby domu na Palisádach 43, ktorý bol spojený s určitými kontroverziami (obavy z búrania nad rámec povolení alebo korupcia konateľky spoločnosti), vo výsledku však dopadol dobre. Ak sa takáto kvalita dodrží aj na Šulekovej, pre okolitú štvrť to bude veľké plus.

 

Nemecká škola, fotografia z 16.5.2020

 

Na ulici Palisády sa nachádza aj dvojica zvyšných rekonštrukcií z tohto update. Prvou z nich je obnova časti fasády Nemeckej školy, reakcia na zúfalý stav v poslednom období, kedy opadávanie omietky z budovy viedlo majiteľa k osadeniu ochrannej siete. Za lešením sa zatiaľ skrýva len exponované nárožie Palisád a Kuzmányho, bez zmeny celkovej farebnej schémy. Zatiaľ mi nie je známe, či úpravami prejdú aj ďalšie časti školy.

Budova vznikla ako Evanjelické lýceum v roku 1896 v eklektickom historizujúcom štýle. Okolie vtedy prechádzalo veľkými zmenami, kedy tu pribúdali nové školské budovy, nájomné bytové domy a postupne aj vily. Lýceum si svoju edukačnú funkciu udržalo, neskôr tu sídlila umelecká priemyslovka, Vysoká škola obchodná a dnes je tu zmieňovaná Nemecká škola.

Ani tá tu však nebude nadlho – už nejakú dobu si totiž škola hľadá nové sídlo, pre ktoré určila starší objekt na Bárdošovej ulici na Kramároch. Pamiatkovo chránený objekt v v centre – za NKP bol vyhlásený v roku 1980 – tak bude hľadať novú funkciu. Tá snáď bude patriť opäť vzdelávaniu. Súčasťou školského areálu je aj pekné ihrisko, ktoré by mohlo byť, ak by sa otvorilo, atraktívnym verejným priestorom v husto zastavanej lokalite.

Posledný meniaci sa objekt sa nachádza na Palisádach 56, v priamom dotyku s Astoria Palace. Ide o štvorpodlažný nájomný bytový dom z roku 1900, ktorý sa opäť vyznačuje eklektickým architektonickým štýlom a statusom NKP (od r. 2000). Predtým typická žltá farba fasády sa bude podľa všetkého meniť, pričom finálny náter by sa mal realizovať už v týchto dňoch. Vďaka tomu sa možno vstup do ulice od Hodžovho námestia čoskoro zmení.  

 

Palisády 56, fotografia z 16.5.2020

 

Hoci sa zdá, že rekonštrukcií nie je tento rok zatiaľ tak veľa, predpokladám, že viacero projektov sa ešte tento rok rozbehne. Z rekonštrukcií realizovaných súkromníkmi spomeniem napríklad dlhoočakávanú obnovu Paláca Kotva na Vajanského nábreží a snáď aj Esterházyho paláca na Kapitulskej ulici, kým zo strany verejnej sféry sa očakávajú rekonštrukcie Michalskej veže, Domu u dobrého pastiera alebo pokračovanie obnovy Dómu sv. Martina a Pedagogickej fakulty UK na Šoltésovej ulici.

Tak ako je zjavná neistota na celom realitnom trhu, platí to aj v prípade nových rekonštrukcií. Považujem za pravdepodobné, že viacero investorov odloží svoje plány a prispôsobí ich dopadom pandémie na ekonomiku. Ak to tak bude, treba dúfať, že pôjde skutočne iba o dočasný a krátky odklad, zvlášť v prípade budov – a nie je ich málo – kde je obava, že každý mesiac chátrania navyše môže viesť k ich nezvratnej deštrukcii.

Rovnako ako v prípade letných terás, aj v tomto ohľade by mohla byť samospráva nápomocná a uľahčiť investorom, rekonštruujúcim národné kultúrne pamiatky, realizáciu odpustením dane za zabratie verejného priestantva pre lešenia a podobne. Takíto investori totiž prispievajú k tvorbe hodnôt, z ktorých mesto a mestská časť dokáže ďalej profitovať. Jednoduché opatrenie by bolo zároveň gestom pre majiteľov, ktorí nad rekonštrukciami rozmýšľajú.

Bratislava sa postupne stáva krajším mestom, minimálne čo sa týka zrekonštruovaných pamiatok. Dynamika vývoja by však mohla byť ešte väčšia. Ide o verejný záujem.

 

Pozrite si všetky fotografie rekonštrukcií historických pamiatok vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.