Vznik Prvej republiky priniesol Bratislave stavebný rozvoj, ktorého súčasťou bola výstavba viacerých reprezentatívnych „národných“ budov. Jednou z nich bolo aj Zemedelské múzeum na Vajanského nábreží, teda dnešná sídelná budova Slovenského národného múzea. Veľkolepý objekt bol vtedy jedným zo symbolov mesta aj republiky. Dnes je namiesto pýchy nábrežia chátrajúcou hanbou.
Opadaná omietka, praskliny na fasáde, chýbajúci reliéf v tympanóne nad vstupom a vnútri bariérové prostredie so zastaranými expozíciami. Aj tak by sa dal scharakterizovať stav sídelnej budovy SNM, kde sídli Prírodovedecké múzeum. Kým v zahraničí bývajú takéto múzeá magnetom pre domácich i zahraničných návštevníkov s fantastickými interaktívnymi expozíciami, u nás je citeľný obrovský investičný dlh. Objekt je jednoducho v zlom stave. Aj napriek lokálnym úpravám a niekoľkým prepracovaným výstavným priestorom, ako celok si vyžaduje komplexnú rekonštrukciu.
Jej nutnosti si je vedomé aj samotné SNM. Už v staršom článku o zmenách v Podhradí vedenie múzea naznačilo jasnú víziu – v čase rekonštrukcie objektu využije svoje dosiaľ nezastavané pozemky na Žižkovej ulici. „Pozemkov na Žižkovej ulici sa SNM nechce zbaviť,“ povedal vtedy Jozef Bednár, námestník Generálneho riaditeľstva SNM pre Úsek komunikácie. „Naopak, v rámci pripravovanej rekonštrukcie sídelnej budovy na Vajanského nábreží plánuje SNM práve na Žižkovej vybudovanie novej budovy pre účely knižnice SNM a múzejného centra.“
Z týchto slov sa zdalo, že rekonštrukcia sa skutočne blíži a vedenie významnej inštitúcie pripravuje nový projekt, príp. vyhlásenie súťaže. Išlo by o vynikajúcu správu, keďže veľká a kvalitná obnova by mohla dramaticky zvýšiť úroveň centra Bratislavy. V kontexte práve dokončovanej rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie by mohlo vzniknúť skutočne špičkové kultúrne prostredie v dotyku s centrom mesta.
YIM.BA preto oslovila SNM, ako postupuje v príprave revitalizácie svojej sídelnej budovy. „SNM má pripravený projektový zámer, v súčasnosti však nemá finančné prostriedky na prípravu a realizáciu generálnej rekonštrukcie,“ chladí nadšenie Branislav Panis, Generálny riaditeľ Slovenského národného múzea. Od ich dostupnosti závisia nielen stavebné práce, ale aj samotná projektová príprava. Preto je inštitúcia od prípadnej obnovy ešte stále pomerne ďaleko.
Pozitívom aspoň ostáva, že si je vedenie múzea vedomé vysokých požiadaviek na kvalitu budúcich úprav. „SNM plánuje v prípade realizácie generálnej rekonštrukcie medzinárodnú architektonickú súťaž,“ sľubuje Panis. Obnova prinesie „rozšírenie výstavných, expozičných a vzdelávacích priestorov.“ Múzeum nie je veľmi špecifické, čo sa týka uvažovaných zmien, na druhej strane však možno predpokladať, že výsledkom bude kvalitnejší návštevnícky zážitok aj ponuka vzdelávacích a výskumných aktivít.
V súvislosti s tým sa snáď bude rozširovať alebo inovovať zbierkový fond a po vzore vyspelých inštitúcií prinesie komplexné pohľady na zobrazované javy. „Táto činnosť prebieha priebežne,“ potvrdzuje riaditeľ SNM. „Nové akvizície budú využité v nových expozíciách,“ dodáva. Inšpiráciou pritom môžu byť špičkové múzeá vo Viedni, ale aj po dlhšej rekonštrukcii nedávno otvorené Národní muzeum v Prahe.
Budova Slovenského národného múzea patrí k významným architektonickým dielam na území Bratislavy. Išlo o jednu z prestížnych zakázok v rámci rozvoja nového hlavného mesta Slovenska. Architektonická súťaž na riešenie múzea oslovila viacerých popredných československých architektov, ktorí predložili široké spektrum návrhov. Víťazný dizajn od Pavla Janáka bol však nakoniec, aj po politickom tlaku, odmietnutý a projekt pridelený významnému slovenskému architektovi Milanovi Michalovi Harmincovi.
Jeho návrh sa vyznačoval monumentálno-klasicizujúcou formou, ktorá dobre zodpovedala vtedajším požiadavkám na riešenie obdobnej typológie stavieb. Trojpodlažná budova v lichobežníkovom tvare s dominantným a dôstojným hlavným čelom odkazuje na antiku a dotvorená bola bohatou umeleckou výzdobou od „národného umelca“ Františka Úprku. Vnútri Harminc navrhol okrem prevádzkových a výstavných priestorov aj kaviareň, akademickú menzu, klubové miestnosti, múzejné ateliéry, depozitáre či byty pre personál. Výsledné riešenie bolo v čase otvorenia, v roku 1928, prijaté s nadšením.
Budovu zasiahli dejinné udalosti. Počas Druhej svetovej vojny tu sídlil slovenský parlament, v roku 1944 dostala počas bombardovania Bratislavy priamy zásah. Harminc pracoval na jej rekonštrukcii do roku 1951. Na konci 80-tych rokov umiestnili pred vstup sochu leva, symbolu československej štátnosti. Leva neskôr nahradila malá socha prvého prezidenta T. G. Masaryka.
Okolie objektu prešlo nedávno čiastočnou revitalizáciou v réžii Starého Mesta. Verejný priestor pred budovou sa tak upravil a priamo sa prepojilo Fajnorovo nábrežie s Vajanského nábrežím a nábrežným parkom. Opravou prešla výrazná budova Kotvy, v príprave je generálna rekonštrukcia kúpeľov Grössling, za ktorou stojí Hlavné mesto. Otázny je osud susedného Osobného prístavu, aj v tomto prípade sa však už rieši projekt jeho obnovy alebo prestavby.
Nie je vylúčené, že celé okolie Slovenského národného múzea bude mať čoskoro upravený charakter. Veľkolepá budova, ktorá bola kedysi symbolom Československej republiky v Bratislave, sa stane o to hanebnejším pomníkom nedostatku peňazí, ktoré Slovensko investuje do svojej kultúry.
Fotografie z 11.10.2022. Pozrite si rekonštrukcie historických pamiatok vo fotoalbumoch.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre