Adrian Gubčo 17.06.2025 16:00

Legendárny symbol modernej Bratislavy sa konečne obnoví. Rekonštrukcia Živnodomu čaká na posledné povolenie

V medzivojnovom období sa Bratislava začala meniť z pomerne provinčného mesta na metropolu. Súčasťou tohto procesu bolo nahrádzanie starých nízkych domčekov novou zástavbou s veľkorysou mierkou. Vzorovým príkladom týchto zmien je vznik Živnostenského domu, resp. Živnodomu, na Kollárovom námestí. Mohutný komplex tvorí významnú súčasť obrazu funkcionalistickej Bratislavy, dnes však potrebuje obnovu.

Živnodom v čase dokončenia. Zdroj: Stará Bratislava na fotografiách a obrazoch

V druhej polovici 19. storočia začali mnohé európske mestá prudko rásť v súvislosti s postupujúcou industrializáciou a masívnou migráciou ľudí z vidieka. V praxi sa to odrazilo na rozsiahlej výstavbe nových štvrtí, ale aj bulvárov, verejných budov či parkov. Bratislava zostala do veľkej miery pomimo tohto procesu, keďže dramatickejší rozvoj nastal až v poslednom desaťročí 19. storočia.

Do Československej republiky tak vstúpila ako stále pomerne provinčné mesto, kde bolo centrum obklopené štvrťami s nízkou zástavbou jedno- a dvojpodlažných domov. V rámci nového štátu sa však stala jedným z najvýznamnejších miest, čomu mala zodpovedať aj jeho podoba. Po celej Bratislave tak začali rásť nové domy a mestské paláce s väčšou mierkou a vybudované v modernom funkcionalistickom štýle.

V roku 1927 bola vyhlásená súťaž na vznik reprezentačnej budovy s kanceláriami, obchodmi, prevádzkami pre živnostníkov, kaviarňou, sálou, reštauráciou a bytmi, za ktorou stálo Družstvo pre stavbu živnostenského domu a prevádzok. Sídliť tu mala predovšetkým Obchodná a priemyselná komora a živnostenské prevádzky, pričom mali byť koncentrované v jednej budove. Družstvo pre tento účel vytypovalo pozemok v priestore medzi Vysokou a Živnostenskou.

Víťazom sa stal pôvodne český architekt Klement Šilinger, člen generácie mladých autorov, ktorí prišli do Bratislavy po jej pričlenení k Československu. Navrhol monumentálne pôsobiacu stavbu, ktorá je dodnes považovaná za jednu z najväčších funkcionalistických realizácií na Slovensku. Realizácia bola ukončená v roku 1930.

Samotná hmota Živnodomu pozostáva z dvoch častí, prepojených premostením. V priestore medzi budovami vznikla Živnostenská ulica. Architekt hmotu domu čiastočne odľahčil stĺpmi popri Kollárovom námestí. Okrem 76 bytov, na tú dobu veľmi komfortných, tu vznikli aj kancelárie, obchody, divadelná sála pre 552 osôb (pôvodne ľudové kino), kaviareň Olympia a v minulosti aj tržnica remeselných výrobkov. Súčasťou budovy sú aj strešné terasy, určené na slnenie či ako letná kaviareň, prístupná výťahom.

Zo Živnodomu sa prirodzene stala jedna z charakteristických súčastí Kollárovho námestia, pričom mu dodávala veľkomestský výraz. Platí to aj doteraz, k čomu dopomáha aktívne prízemie či prítomnosť populárneho divadla. Na druhej strane, na objekte je viditeľné, že sa do jeho exteriéru dlhšie neinvestovalo.

Zmeniť sa to má v dohľadnej dobe. Stavebný úrad v Starom Meste totiž začal stavebné konanie v súvislosti so zateplením a obnovou bytového domu na Kollárovom námestí 20 a Živnostenskej 2-4. Ide teda o celý Živnodom vrátane častí, smerujúcich do Vysokej ulice.

Ako vyplýva z upovedomenia, obvodový plášť domu bude zateplený kontaktným zatepľovacím systémom na báze fasádnej kamennej minerálnej, pričom bude odstránená pôvodná omietka. Finálna vrstva zatepľovacieho systému bude na báze tenkovrstvej fasádnej omietky, ktorej farebné riešenie určí Krajský pamiatkový úrad. Zateplené budú aj loggie a soklové časti bytového domu. Strešné plášte budú dodatočne zaizolované, pochôdzne časti terás budú kompletne vymenené a nahradené dlažbou na terčíkoch. Menená bude brána pre autá, rovnako ako otvorové konštrukcie pri vstupe na Kollárovom námestí 20.

Investorom rekonštrukcie sú vlastníci bytov, resp. spoločenstvo vlastníkov bytov. Projektovú dokumentáciu obnovy pripravil architekt Daniel Szabó z DJS Architecture, ktorý sa špecializuje na obnovu bytových domov vrátane funkcionalistických. S ohľadom na rýchlosť obdobných procesov možno predpokladať vydanie stavebného povolenia najskôr ku koncu roka a samotné spustenie prác v priebehu budúceho roka.

Pôvodný projekt Živnodomu. Zdroj: Web umenia / Slovenská národná galéria

Obnova Živnodomu prinesie veľmi vítanú revitalizáciu vysoko exponovanej stavby, ktorá je jedným zo symbolov modernizácie Bratislavy v 30-tych rokoch 20. storočia. V tom čase sa predpokladala veľkorysá prestavba tejto časti mesta, kde mali pôvodnú zástavbu nahradiť šesťpodlažné mestské domy vo funkcionalistickom duchu. Kompletnou prestavbou mala prejsť Obchodná, pričom mala byť prepojená so Živnostenskou prebúraním domov na Vysokej.

Táto vízia sa ale nikdy naplno nerealizovala. Na Obchodnej vzniklo niekoľko väčších domov, vložených pomedzi staršie budovy. Námestie 1. mája bolo v podstate dobudované len pred niekoľkými rokmi, keď sa zrealizovali projekty ako Kesselbauer alebo Metropolitan Star. Na Vysokej zostáva viacero prieluk, novostavby plánované na ich miestach ale pravdepodobne dramatický nárast mierky neprinesú.

V každom prípade, o lokalite možno jednoznačne povedať, že napriek všetkým nedostatkom a zachovaniu starších nižších domov si uchováva mestský charakter. Dopomohla by jej masívnejšia revitalizácia verejného priestoru a predovšetkým regulácia parkovania. Pripravovaná výstavba podzemnej garáže na Kollárovom námestí k tomuto cieľu dopomôže len málo – samospráva už naznačila, že počet parkovacích miest na teréne znížiť neplánuje.

Kvalite územia to neprospieva. Premena Živnostenskej a Vysokej na akúsi mäkkú či zdieľanú pešiu zónu s výrazným obmedzením parkovania, presun dopravy na východnú stranu Kollárovho námestia, posun električkovej zastávky z Vysokej do priestoru pred Hurbanovými kasárňami a celková výmena povrchov v lokalite by priniesli jej dramatické zlepšenie. Podľa všetkého ale tieto vízie, hoci sa nimi mesto zaoberalo, na programe dňa nie sú.

Obnove budov či výstavbe v prielukách tak nebude v takej miere sekundovať aj zvyšovanie kvality verejných priestranstiev. Sen o veľkomestsky pôsobiacej Bratislave, ktorá aplikuje riešenia, typické pre vyspelé európske metropoly, si tak na svoju realizáciu ešte nejakú dobu počká. Na atraktívne mesto totiž nestačia len kvalitné budovy, ale aj priestor medzi nimi.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.