Adrian Gubčo 31.05.2022 11:54

Areál Úradu vlády má prejsť rekonštrukciou

Areál Úradu vlády Slovenskej republiky (ÚV SR) by mal prejsť v dohľadnej dobe rozsiahlou rekonštrukciou. Práce sa majú týkať historického a pamiatkovo chráneného priestoru v centre Bratislavy, vrátane veľkej a neprístupnej záhrady ÚV SR. Tento plán vyplýva z materiálu Návrh investičnej akcie Rekonštrukcia areálu ÚV SR, ktorý sa objavil sa v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Úrad vlády SR s areálom. Vstup bude v spodnej časti obrázku. Zdroj: Google Maps

História záhrady sa tiahne do 17. storočia, kedy územie ohraničené dnešnými ulicami Štefánikovou, Leškovou, Spojnou a Nám. slobody kúpil od bratislavských mešťanov ostrihomský arcibiskup František Forgách a zriadil tu okrasnú a ovocnú záhradu. Na jej okraji postavil letné arcibiskupské sídlo. V roku 1642 záhradu prevzal Juraj Lippay, ktorý prebudoval palác v renesančnom štýle a starostlivosť o záhradu zveril svojmu bratovi Jánovi. Ján Lippay bol významným prírodovedcom a zo záhrady urobil v celej Európe obdivované dielo.

Arcibiskupský palác prešiel v rokoch 1761 – 1765 pod vedením cisárskeho architekta F. A. Hilldebrandta ďalšou prestavbou na veľkolepé barokové sídlo s čestným nádvorím pred hlavnou časťou objektu. V 19. storočí sa však započal úpadok paláca i záhrady. Budova bola pridelená armáde, ktorá tu mala lazaret, kým záhrada bola zmenšená a jej západné časti smerom k Štefánikovej rozparcelované (pričom pôvodné úvahy počítali s jej ďalším rozšírením). Plány na sklonku existencie monarchie, podľa ktorých malo ísť o rektorát novozaloženej Alžbetínskej univerzity, sa už realizovať nestihli.

Za Prvej republiky aj za Slovenského štátu sa s lokalitou začalo počítať ako s Vládnou štvrťou a v tomto smere prebehli aj príslušné úpravy. Začiatkom 40-tych rokov sa tak z budovy stalo sídlo Ministerstva zahraničných vecí, čo bolo spojené s novobarokovými úpravami, doplnením oplotenia či nie celkom odbornými zásahmi do plastickej výzdoby. Záhrada prešla ďalšími úpravami v roku 1966, citeľným zásahom bol aj vznik novostavby Úradu vlády na konci 70-tych rokov 20. storočia. Odvtedy prebehli len minimálne úpravy. Z pôvodného stavu a riešenia, keď bola záhrada na vrchole slávy, sa zachovalo len torzo.

ÚV SR dnes konštatuje, že záhrada potrebuje zásahy z dendrologického hľadiska aj revitalizáciu, areál potrebuje nové riešenie statickej dopravy, ktoré bolo doteraz až príliš utilitárne (teda sa parkovalo do istej miery nadivoko), kanalizácia a vodovod je v havarijnom stave a predovšetkým je potrebné zvýšiť bezpečnosť. Do areálu sa vchádza z viacerých strán, kontrola návštevníkov však prebieha až vnútri budovy. Brány totiž nemajú priestorové podmienky pre kontrolu osôb. V týchto ohľadoch sú potrebné zmeny.

Inštitúcia tak plánuje rekonštrukciu, ktorá pozostáva z viacerých častí. Prvou je rekonštrukcia vodovodu a kanalizácie v areáli Úradu vlády SR, vrátane vodovodu pre závlahu parku, oplotenia aj vstupného nádvoria. Jeho obnova je ďalšou časťou projektu, pričom by sa malo nanovo vydláždiť, hoci tými istými kockami (ktoré budú očistené). Kľúčovou časťou celého zámeru je ale výstavba nového vstupného objektu a rekonštrukcia spevnených povrchov v areáli. Tento objekt bude umiestnený na juhozápadnej strane areálu pri Spojnej ulici.

Podľa zámeru bude jednopodlažná stavba slúžiť návštevníkom a zamestnancom ÚV SR a budú sa v nej vykonávať bezpečnostné kontroly – či už osôb, ale aj vozidiel. Návštevníci sem budú vstupovať aj za účelom podania na podateľni alebo osobného podania sťažnosti. V jeho blízkosti bude aj parkovisko. Objekt má byť umiestnený tak, aby sa nenarušila kompozícia záhrady. V jej prípade sa majú zrealizovať určité úpravy, aby sa navrátila k historicky hodnotnejšej etape. Preto sa majú doplniť drobné záhradné objekty ako gloriet a jazierko, ktoré podporujú pôvodný historický charakter záhrady.

ÚV SR predpokladá, že celkové náklady na rekonštrukciu areálu budú predstavovať sumu 6.138.621,61 EUR s DPH, financovaný bude z rozpočtu úradu. S projektom však musí súhlasiť Vláda. ÚV SR každopádne pripomína, že táto investícia je nevyhnutná nielen kvôli potrebe stanovenia vyššieho štandardu priestoru a areálu, ale aj kvôli neustálym haváriám a následnému vynakladaniu finančných prostriedkov na lokálne opravy.

Ak Vláda SR zámer schváli, realizácia potrvá 24 mesiacov. Na tento rok je už vyčlenených 767.327 eur.

 

Okrem areálu Úradu vlády SR by si obnovu zaslúžili aj priestranstvá v jeho blízkosti - dnešný stav je nedôstojný významu lokality

 

Asi existuje len málo pochybností o tom, že areál ÚV SR je v zlom stave, ktorý si vyžaduje zásahy – koniec-koncov, nedostatky sú viditeľné aj voľným okom spoza oplotenia. V zlom stave nie je len areál, ale aj jeho priľahlé okolie. Nárožie Spojnej a Banskobystrickej pripomína posledné provinčné mestečko a nie centrum metropoly v dotyku s najvýznamnejšími sídlami štátnych inštitúcií. Rekonštrukcia a vznik nového vstupu, ako aj regulácia a skvalitnenie možností parkovania pre personál môžu situáciu zlepšiť.

Verejnosť by však pravdepodobne najviac potešila informácia, že sa rozľahlá záhrada otvára – po vzore susednej Prezidentskej záhrady. Táto časť Bratislavy síce netrpí nedostatkom zelene, historické parky a záhrady sú ale vítaným doplnkom mestského prostredia. Uzatvorená je pravdepodobne kvôli bezpečnostným dôvodom, čo je do veľkej miery pochopiteľné. Na druhej strane, po určitých úpravách by sa azda mohla otvoriť v podobnom režime ako susedný areál. Bezprostredné okolie Prezidentského paláca je oddelené od zvyšku záhrady presklenou stenou a v prípade nutnosti sa vie celá záhrada uzavrieť.

Otvorenie Lippayovej záhrady, hoci oproti stavu za jeho života ide skutočne len o jej smutný zvyšok, je témou už dlho – rovnako ako jej spojenie s Prezidentskou záhradou. Vízia ich prepojenia akýmsi mostíkom ponad Spojnú ulicu sa objavila dokonca už v rámci iniciatívy Mestské zásahy v roku 2008. V tejto chvíli sa však nezdá, že by k tomu čokoľvek smerovalo. Je to škoda, keďže lokalita sa postupne začína zlepšovať. Sprístupnenie veľkej zelenej plochy by jej dodalo ešte vyššiu úroveň.

Jedným z takýchto projektov, ktorý je zameraný na obnovu lokálnej pamiatky, je pripravovaná rekonštrukcia Karacsónyiho paláca na Štefánikovej, kde sídli Kancelária Prezidentky SR aj administratíva ÚV SR. Budova síce navonok vyzerá byť v relatívne dobrom stave, v skutočnosti je ale na tom zle – v čom pravdepodobne pripomína ÚV SR. Po obnove by v nej mala okrem administratívnych priestorov sídliť aj materská škola, prioritne pre deti zamestnancov z vládnych a štátnych úradov na okolí.

Ďalšie projekty realizuje Hlavné mesto, ktoré pracuje na postupnej rekonštrukcii Námestia slobody. To je už dnes populárnym miestom prechádzok a trávenia voľného času vďaka prítomnosti veľkého počtu inštitúcií a dobre udržiavanej zeleni. Po aktuálnej etape obnovy, v rámci ktorej sa modernizuje ikonická fontána Družba, sa premení na ešte obľúbenejšie miesto. Okrem fontány sa rozšíril aj priestor pre protesty pred Úradom vlády SR alebo zanikol stánok s rýchlym občerstvením. Všetky zásahy vychádzajú z výsledkov architektonickej súťaže z roku 2017, v ktorej zvíťazili kancelárie 2021 a LABAK.

Napokon, zlepšiť by sa mal aj stav časti verejných priestranstiev. Podľa starších informácií by sa mali tento rok opravovať chodníky na Námestí slobody a na Námestí 1. mája, na čo je alokovaných 180-tisíc eur. Podľa tohto vymedzenia nepôjde o plochy priamo pred Úradom vlády SR, čo je škoda. Bohužiaľ, zelenú nezískala ani iniciatíva umiestniť v parčíku pri soche Marka Čulena Hrob neznámeho vojaka, ktorý sa aktuálne plánuje na nábreží. Úprava týchto plôch si musí ešte počkať.

V každom prípade, aktuálna úroveň priestranstiev vo „Vládnej štvrti“ je dnes nízka, rovnako ako stav mnohých významných budov. S ohľadom na ťažkosti doby je prirodzené, že sú investície do zlepšení v tejto časti mesta alebo do daných objektov predmetom kritiky. Pokiaľ má ale mať Slovensko a jeho metropola akú-takú úroveň, považujem za potrebné, aby to zohľadňovali aj jeho reprezentačné budovy a lokality. Aj to totiž prispieva k tomu, aby sa posilnila dôvera medzi verejnosťou a verejným sektorom – čo je niečo, čo v rozumnej miere potrebuje spoločnosť v každom období.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.