Adrian Gubčo 02.01.2019 14:00

Portum napreduje v príprave

Projekt dvojice výškových budov Portum, ktorý by mal vyrásť v atraktívnej polohe v novom komerčnom centre Bratislavy – v downtowne – postupuje v príprave. Zámer ma zverejnené záverečné stanovisko k hodnoteniu vplyvov na životné prostredie, môže teda postupovať v ďalších fázach povoľovania.

Zdroj: TK Estate / A1 Architecture

Portum, za ktorým stojí spoločnosť TK Estate, bolo predstavený už dávnejšie. Okrem stanoviska ohľadne vplyvov na životné prostredie má k dispozícii aj kladné stanovisko Hlavného mesta, ďalším krokom bude teda zisk územného rozhodnutia. Keďže projekt je v súlade s Územným plánom zóny Chalupkova, nemalo by ísť o takú náročnú úlohu.  

Projekt sa nachádza sa na nárožnom pozemku v styku Landererovej a Košickej ulice, čo je predpokladom pre riešenie v podobe architektonickej dominanty, ktorá by odrzkadľovala kompozičný význam územia v kontexte budúceho rozvoja tejto časti mesta. Návrh Portumu tomu zodpovedá, minimálne hmotou, ale v podstate aj architektúrou, ako dokazujú nové vizualizácie, ktoré ako prvý publikoval portál TrendReality.

 

Pohľad do vnútroblokového parku. Zdroj: TK Estate / A1 Architecture

 

Multifunkčný development bude tvorený piatimi stavebnými objektami, dominantné budú objekty pracovne nazývané Tower 115 a Tower 97, čo odkazuje na ich výšku. Vyššia budova bude mať 36 nadzemných podlaží a bude k nej pripojená osempodlažná časť, od tretieho podlažia vyššie sa budú nachádzať byty. Tie budú aj v Tower 97, 30-podlažnej veži, doplnenej o sedempodlažnú časť s hotelom. Ďalší hotel bude v samostatnom šesťpodlažnom objekte. Veže budú prepojené zimnou záhradou.

Pôjde o jeden z väčších bratislavských projektov, kde vznikne 490 bytov (z toho 286 dvojizbových, 115 trojizbových, dva väčšie a 87 ateliérov), občianska vybavenosť na ploche väčšej ako 15,5-tisíc metrov štvorcových a niekoľko verejných priestranstiev, vrátane vstupného námestia a vnútroblokového parku s bazénom.

K zaujímavostiam patrí uvažované vybudovanie galérie či mestských kúpeľov, súčasťou projektu má byť aj škôlka pre približne 80 detí. Parkovanie je riešené výlučne v garáži v počte 656 parkovacích miest.

Projekt je charakteristický modernou architektúrou, za ktorou stojí kancelária A1 Architecture na čele s architektom Branislavom Kaliským. Portum je aj v zmysle svojho názvu koncipovaný ako vstupná brána do downtownu, veľkorysý koncept je teda namieste. Otázkou je však schopnosť developera projekt v náročnej situácii postaviť.

 

Vstup do projektu s námestím. Zdroj: TK Estate / A1 Architecture

 

Portum sa totiž v environmentálne mimoriadne zaťaženom území, kde sa kedysi nachádzali hlavné objekty rafinérie Apollo. Po zbombardovaní podniku v roku 1944 sa podložie kontaminovalo a dodnes nebolo komplexne vyčistené. Projekt ráta so sanáciou podložia, znečistenie je však obrovské, čo si bude vyžadovať vysoké náklady.

Podľa dokumentácie sa spustenie realizácie predpokladá už v tomto roku, čo je pomerne optimistické, s dokončením v roku 2020 a spustením prevádzky v roku 2021. Aj keby sa povoľovanie obišlo akýchkoľvek zdržaní a skutočne by sa Portum rozostaval v priebehu tohto roka, dokončenie odhadujem skôr ku koncu roka 2021.

Samozrejme, veľmi dôležité je, či developer vôbec bude mať kapitál pre spustenie realizácie a či skôr nepripravuje projekt s vydanými povoleniami na odpredaj pre silnejšiu spoločnosť – koniec-koncov, významná časť bratislavských developmentov má podobnú históriu, kedy developeri odkúpili už pripravené projekty a v podstate ich „len“ postavili.

 

Celkový pohľad na Portum. Zdroj: TK Estate / A1 Architecture

 

Prípadná realizácia Portumu by však bola v princípe pozitívom. Priniesla by nielen využitie zanedbaného a nepekného pozemku v novom centre mesta, ale aj vyčistenie najviac znečisteného podložia, doplnila funkčnú náplň lokality viacerými potrebnými prvkami, vhodne zahustila downtown a prispela k ďalšej modernizácii mesta.

Negatívom sú podmieňujúce dopravné opatrenia, v ktorých dôsledku sa má napríklad zrušiť úrovňový prechod pre chodcov cez Landererovu a nahradiť nadchodom. Za chybnú považujem aj výšku, ktorá nepresiahne tradičnú hranicu 115 metrov, posilní tak stenový efekt novej zástavby, to však súvisí s existujúcimi regulatívmi v rámci Územného plánu zóny.

Hlbšie prepracovanie kompozície nového centra mesta, vrátane kreatívnejšieho narábania s výškovými limitmi, sa musí stať témou Územného plánu mesta, ktorého príprava by mala v najbližších rokoch akcelerovať.

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.