Simona Schreinerová 03.07.2023 19:07

Nekonečný príbeh pokračuje. Rekonštrukcia Osobného prístavu čaká na povolenia, môže byť zbytočná

Začiatok rekonštrukcie budovy Osobného prístavu bol pôvodne v pláne už na rok 2020. Ani v dohľadnej dobe sa však nezmení na modernú a reprezentatívnu vstupnú bránu do hlavného mesta. Spoločnosť Slovenská plavba a prístavy - lodná osobná doprava (SPaP-LOD) stále nemá právoplatné územné rozhodnutie. Podľa okresného úradu v Bratislave stále nepominuli dôvody na prerušenie konania.

Zdroj: Pio Keramoprojekt, a.s.

Územné konanie je stále prerušené, dôvody pretrvávajú

Projekt rekonštrukcie budovy Osobného prístavu v Bratislave nemá ani po niekoľkých rokoch vydané právoplatné územné rozhodnutie a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo v blízkom čase zmeniť. „Konanie je prerušené, pričom dôvody prerušenia nepominuli. Vyžiadané stanovisko stále nebolo doručené odboru výstavby a bytovej politiky," uviedol tlačový odbor Ministerstva vnútra SR.

Projekt, v ktorom už boli zohľadnené požiadavky mesta aj aktivistov, síce v roku 2018 získal súhlasné záväzné stanovisko mesta Bratislava, avšak ani to nezabránilo odvolaniu voči územnému rozhodnutiu.

Spis je na okresnom úrade od minulého roka. Účastníci konania podali odvolanie voči územnému rozhodnutiu vydanému stavebným úradom. Ide predovšetkým o aktivistov zo združenia Bratislava otvorene. Ústrednou postavou tohto združenia bol dnes už starosta mestskej časti Staré Mesto Matej Vagač. Právoplatné územné rozhodnutie je tak stále v nedohľadne.

 

Zdroj: Pio Keramoprojekt, a.s.

 

Projekt rekonštrukcie Osobného prístavu už prešiel viacerými zmenami

Rekonštrukcia a dostavba bratislavského prístavu mala priniesť jeho funkčné doplnenie v podobe hotela a kancelárie lodnej linky Twin City Liner. Pôvodný projekt z dielne DF Creative Group (predtým známej ako Adom M Studio), ktorý vzišiel z architektonickej súťaže v lete 2011, sa po odpore aktivistov, pamiatkarov a lokálnych politikov znížil o jedno podlažie.

Ako sme na YIM.BA už dávnejšie informovali, v roku 2018 vydalo mesto Bratislava k projektu obnovy Osobného prístavu súhlasné záväzné stanovisko, ktoré už zohľadňovalo požiadavky mesta aj aktivistov. To znamenalo redukciu objemu, ale keďže prišlo aj k výmene projektantov, utrpela aj architektonická úroveň. Návrh pripravila kancelária Pio Keramoprojekt.

Modifikácie, ktoré zhoršili vyhliadky na vybudovanie architektonicky naozaj hodnotnej vstupnej brány do Bratislavy, priniesli negáciu väčšiny prvkov z predchádzajúceho projektu. Ide najmä o neriešenie priľahlých verejných priestranstiev a rekonštrukcie prípojok, nerealizovanie ubytovacích kapacít ani Pavilónu Bratislava/Wien – slovenskej obdoby viedenskej zastávky Twin City Liner. Došlo aj na odmietnutie elegantného neofunkcionalistického výrazu s veľkorysými balkónovými ochodzami, vďaka ktorému kancelária Adom M Studio v architektonickej súťaži uspela.

Nad projektom, ktorý mal priniesť skvalitnenie služieb pre cestujúcich vo vnútrozemskej vodnej doprave či priniesť ďalší priestor pre Bratislavčanov a Bratislavčanky, umožňujúci bližší kontakt s Dunajom, tak stále visí otáznik. Deje sa tak najmä kvôli odporcom, podľa ktorých rekonštrukcia „zničí celkový chránený vizuál panorámy Starého Mesta a jeho nábrežnej promenády, výrazne zdeformuje pamiatkovo chránené diaľkové pohľady a potlačí vizuálnu dominanciu národnej kultúrnej pamiatky (NKP) – budovy Slovenského národného múzea (SNM) i ďalších NKP“.

Či sa projekt rekonštrukcie Osobného prístavu dočká právoplatného územného rozhodnutia, ukáže až čas. Priniesť na nábrežie modernú budovu a zlepšiť tak vizuálnu aj funkčnú kvalitu priestoru sa zrejme tak skoro nepodarí. Či bude mať v budúcnosti tento zámer ešte zmysel, tiež nie je celkom isté.

 

Zdroj: DF Creative Group

 

Bude sa osobný prístav presúvať do Zimného prístavu?

Stratégia rozvoja verejného prístavu Bratislava Fáza II, čo je oficiálny strategický materiál, totiž predpokladá presun osobného prístavu. Ten by sa mal nachádzať v Zimnom prístave, kde budú okrem osobných lodí pristávať aj súkromné plavidlá. Pokiaľ by k tomuto presunu naozaj prišlo, niekoľkoročný súboj SPaP-LOD a aktivistov bude v podstate zbytočný. Objekt na Fajnorovom nábreží by sa dokonca rekonštruovať ani nemusel. Pokojne by stačila jeho asanácia. Pri presune osobného prístavu by ho mohol nahradiť moderný verejný priestor. Ako sme už spomínali v predchádzajúcom článku, ani toto riešenie by nemuselo byť na škodu.

Budova určená na rekonštrukciu sa nachádza na významnom pešom ťahu medzi promenádou v dotyku s historickým jadrom Bratislavy a trasou do nového centra pri Eurovei. Aktuálne je však prístup k rieke narušený jednak bariérou protipovodňovej ochrany, ako aj veľkým parkoviskom od Fajnorovho nábrežia. Je asi len otázkou času, kedy príde na pretras preriešenie celého územia, ktoré by mohlo vyhovieť pripomienkam aktivistov, týkajúcich sa otvorenia priehľadu na veľkolepú budovu SNM, susednej „Fajnorky“ alebo Filozofickej fakulty UK.

Asanáciou súčasného objektu Osobného prístavu by sa snáď táto výhrada aktivistov vyriešila k ich spokojnosti (hoci samotné búranie budovy by si asi našlo kritikov). Bratislavské nábrežie si rozhodne zaslúži zmeny, ktoré ho priblížia k úrovni 21. storočia – teda transformáciu na otvorený, inkluzívny a udržateľný verejný priestor, spojený s prírodným fenoménom v podobe Dunaja. Predchádzať by im ale mala vecná a odborná debata bez zbytočných emócií a politických záujmov jednotlivcov.  

 

(TASR, YIM.BA)

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.