Už niekoľko týždňov prebieha na najexponovanejšom úseku bratislavskej nábrežnej promenády, naproti Námestiu Ľudovíta Štúra, obnova dlažby. Ide o projekt mestskej časti Staré Mesto, ktorý nadväzuje na minuloročné škandalózne umiestnenie ruského kola. Staré Mesto teraz šokuje opäť – v dlažbe má byť totiž umiestnená reklama na privátny obchodný dom.
Bratislava sa historicky vyvíjala skôr ako mesto pri Dunaji namiesto mesta na Dunaji. V minulosti to bolo pochopiteľné – aj keď bola s riekou mimoriadne spätá, neregulovaný Dunaj hrozil neustálymi záplavami a škodami na životoch aj majetku. S postupnou reguláciou a urbanistickými trendami na konci 19. storočia však začala aj v Bratislave vznikať promenáda na spôsob európskych veľkomiest. Popri Dunaji mali vzniknúť veľkorysé budovy a ulice, pripomínajúce bulváre ako vo významných metropolách.
Nie všade sa to podarilo, ak ale bolo nejaké srdce tohto prerodu Bratislavy na veľkomesto na Dunaji, bolo to najmä Námestie Ľudovíta Štúra – alebo bývalé Korunovačné námestie. Vzniklo tu viacero palácov, Reduta, do roku 1921 tu bola najveľkolepejšia socha v meste (Márie Terézie), neskôr nahradená mohutnou sochou Milana Rastislava Štefánika. Vybudovaná tu bola perla medzivojnovej funkcionalistickej architektúry, výpravná stanica Propeleru, ktorá však vstúpila do prostredia nenápadne, aby nenarušila kompozíciu námestia. Za socializmu bol Štefánik odstránený, nahradila ho však socha Ľudovíta Štúra a štúrovcov.
S ohľadom na veľkorysý charakter námestia aj priľahlej časti promenády bolo preto minuloročné osadenie ruského kolesa brutálnym zásahom. Išlo o dočasné zariadenie na nízkej dizajnovej úrovni, ktoré je inak súčasťou hodov či vianočných trhov v malých mestách či mestských častiach. Kriticky sa k nemu postavilo aj Hlavné mesto, resp. odborníci z Metropolitného inštitútu Bratislavy. Tí upozornili, že objekt predstavoval bariéru pre chodcov či cyklistov na nábreží a vyjadrili názor, že ide o nešťastnú formu jeho oživenia.
Staré Mesto sa vtedy bránilo, že ide o dočasné riešenie, pričom zisk z akcie poslúži k revitalizácii verejného priestoru. Mestská časť údajne nemá dosť peňazí na kvalitnejšie riešenie, preto musí plochu využiť aj takto. Samotná podoba ruského kola bola podľa vedenia Starého Mesta úplne v poriadku – išlo údajne o subtílny a fotogenický objekt. Pamiatkari sa k umiestneniu ruského kola nevyjadrovali.
Tento rok našťastie Staré Mesto ruské kolo na nábreží opätovne neosadilo (snáď to tak ostane aj po zvyšok leta), keďže sa tu rozbehli práce na obnove dlažby. Pôvodnú narušenú a esteticky neprijateľnú haka dlažbu nahradí drobná kamenná (žulová) dlažba, ukladaná do vejára. Okrem toho by tu mali pribudnúť aj dva stromy – platany – spoločne s priestorom pre štyri ďalšie. Stromy budú v princípe nadväzovať na staršiu výsadbu, ktorá sa zrealizovala v čase, keď vznikla protipovodňová ochrana (teda v roku 2010). Hoci ide o krajne nekoncepčné zásahy, nejde až o tak kontroverzné úpravy.
Ako však ukazuje bližší pohľad do existujúcich zmlúv mestskej časti, najmä Zmluvy o spolupráci medzi Starým Mestom a spoločnosťou Obchodný dom Bratislava s.r.o., súčasťou úpravy priestoru bude aj umiestnenie reklamy. Nie však dočasnej, ale trvalej – v dlažbe bude vytvorená dvojica osí v smere od sochy Ľudovíta Štúra a od parčíka na Vajanského nábreží, pričom v mieste, kde sa pretnú, bude umiestnená smerová ružica. Ide o rovnakú smerovú ružicu, ktorá tvorí logo Obchodného domu Prior, prevádzkovaného vyššie zmienenou firmou. Ružica bude nasmerovaná práve k Prioru.
Na plány mestskej časti upozornil miestny a mestský poslanec Matej Vagač. Aj pokiaľ berieme jeho text s nadhľadom – predsa len ide o politika, ktorý sleduje aj politické ciele – zverejnená zmluva hovorí jasnou rečou. Za 135-tisíc eur sa predláždi celá plocha, doplnia stromy, a naostatok si tu investor umiestni svoje logo. Z jeho pohľadu ide o logický krok, zvláštny je ale súhlas mestskej časti. Starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová argumentuje, že logo bude malé („ide o jednu kocku“) a bude smerovať turistov k ikonickému Prioru a Živému námestiu. Prvok údajne priestor osvieži.
Ukončenie prác sa predpokladá v treťom júlovom týždni.
Umiestnenie takejto formy reklamy je zo strany Starého Mesta šokujúcim a nevkusným krokom. V tomto prípade nejde o verejné poďakovanie alebo dočasné osadenie reklamného banneru. Ide o trvalý zásah, pričom aj celkové riešenie dláždenia smeruje k tomu, aby tu bola reklama umiestnená. V Bratislave nanešťastie nemožno očakávať, že bude čerstvo vydláždená plocha prebudovaná v priebehu pár rokov, preto si asi musíme zvyknúť, že v srdci bratislavskej promenády bude nelogicky umiestnená šípka, smerujúca k Prioru.
Tvrdenie starostky, že logo bude smerovať návštevníkov mesta k Prioru, je smiešne. Neexistuje dôvod, aby boli turisti odtiaľto smerovaní k obchodnému domu, ktorý ani zďaleka nepatrí k významným atrakciám mesta. Rovnako neexistuje ani žiadne odôvodnenie, prečo by mala dlažba upozorňovať na smer k Živému námestiu. Ide o veľmi tragické výhovorky, ako ospravedlniť celý zásah. Možno aj to je dôvod, prečo viacerí poslanci tvrdia, že o ničom nevedeli a projekt nevideli.
Odhliadnuc od škandálu s reklamou, vo vyspelejšom meste by bol veľmi negatívne vnímaný aj celý aktuálny zásah Starého Mesta. Nie je možné, aby sa dôležitý priestor v srdci metropoly dláždil bez koncepcie a koordinácie s inými aktérmi a plochami. K sérii povrchov v tejto časti mesta tak pribudne ďalší – pôjde asi o šiesty typ dlažby, ktorý sa na Námestí Ľ. Štúra s priľahlým úsekom nábrežia nachádza. Stromy sa tu nasadia tak, že zamedzia možným ďalším väčším úpravám verejného priestoru, ak sa nemajú vyrúbať. Navyše je možné, že prispejú k prekrytiu pohľadu na dominanty mesta z pravého brehu Dunaja.
V normálnom meste by celému zásahu predchádzalo vypracovanie celkovej vízie nábrežia, spojenej s architektonicko-urbanisticko-krajinárskou súťažou. Ľavobrežná promenáda by mohla a mala byť najviac reprezentatívnym verejným priestorom Bratislavy. Nachádzajú sa tu viaceré kultúrne inštitúcie národného významu, najdôležitejšie súčasné developmenty, ide o súčasť najznámejších vedút mesta a dochádza tu k styku dôležitých historických osí. Že sa doteraz územie nijakým spôsobom komplexnejšie neriešilo, je veľmi smutné.
Dokým sa tak nestane, aj tak sa dá postupovať rozumnejšie. Bratislava, vrátane jej mestských častí, už má predsa k dispozícii Metropolitný inštitút, ktorý má byť koordinátorom zásahov vo verejnom priestore. Inštitút vypracoval prvé časti Manuálu verejných priestranstiev a čoskoro údajne predstaví koncepciu povrchov. Vedenie Starého Mesta o tom muselo vedieť a mohlo zvoliť takú dlažbu, ktorá bude v súlade s víziou inštitútu. Dlažba z malých žulových kociek nie je pre Bratislavu typická, preto je jasné, že plocha na nábreží naruší cieľ MIBu nastaviť pravidlá pre povrchy v meste - hoci Staré Mesto tvrdí opak.
Veľmi rád by som vyjadril radosť z toho, že aj Staré Mesto začína konečne po troškách pracovať na úprave verejných priestranstiev. Zatiaľ je to však veľký smútok. V tomto prípade je o to väčší, že k dispozícii už boli možnosti, ako spraviť projekt lepším, koncepčnejším a bez zbytočnej reklamy. Podoba verejného priestoru (a mesta) je však odrazom spoločnosti, ktorá ho tvorí – a ak je nástrojom politického marketingu, potom to dopadne presne takto. Draho, no pritom s úrovňou 90-tych rokov.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.
Informácie o projektoch, výstavbe a architektúre v Bratislave | Information about development and architecture in Bratislava, Slovakia
Pozrieť viac
Komentáre