Adrian Gubčo 15.09.2023 14:40

Nový život na dočasnom mieste. Staromestská prieluka sa mení na verejný priestor

Prieluky v kompaktnej zástavbe sú ideálne miesto pre výstavbu nových budov, nezriedka ale trvá dlhé roky, kým k výstavbe naozaj dôjde. Počas tohto obdobia pozemky zväčša chátrajú, sú zarastené náletovou zeleňou alebo sa v nich hromadí neporiadok. Iný bude osud prieluky na Radlinského ulici, ktorá sa v posledných týždňoch výrazne zmenila.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Radlinského ulica prešla v nedávnej minulosti veľkými zmenami. V druhom desaťročí 21. storočia vyrástla v jej severnej časti dvojica polyfunkčných projektov, ktoré zásadne zmenili jej obraz. Najprv v roku 2012 Nová Mýtna a potom v roku 2019 Blumental premenili zanedbané plochy na modernú a mestotvorne pôsobiacu zónu, kde sa dnes nachádzajú atraktívne byty, kancelárie, obchody aj verejný priestor. Kvalita lokality sa citeľne zvýšila.

Priamo medzi týmito novostavbami však zostalo prázdne miesto – úzka prieluka takmer priamo naproti vyústeniu Wilsonovej ulice. Pozemok je vo vlastníctve Hlavného mesta, spravuje ho však mestská časť Bratislava – Staré Mesto. V minulosti sa objavili úvahy o umiestnení nájomnej bytovky v tomto priestore, Staré Mesto dokonca iniciovalo študentskú súťaž. Momentálne to je ale neaktuálne.

Namiesto toho sa pred niekoľkými týždňami rozbehli v priestore práce na jeho úpravách a na oplotení sa objavil sprejom vytvorený nápis, oznamujúci, že tu vznikne verejný priestor pre oddych a šport. Dnes už vyzerajú práce dokončené, pričom tu vzniklo ihrisko s malými bránkami, basketbalové koše a v zadnej časti pozemku sedenie a zelené plochy. Vysadených bolo aj niekoľko mladých stromčekov.

Radlinského tak očividne dostane nové rekreačné priestranstvo. „Na pozemku aktuálne občianske združenie Babie leto kreuje komunitný priestor s oddychovou aj aktívno-rekreačnou zónou,“ potvrdzuje Veronika Gubková, hovorkyňa starostu mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. „Ide o dočasnú intervenciu, venovanú komunitám v zatiaľ nevyužitom verejnom priestore.“

Že existuje záujem pozemok dočasne využiť pre verejné účely, nie je úplnou novinkou. „Občianske združenie Babie leto prejavovalo záujem o možnosť využívať pozemok na komunitné aktivity v danej mestskej lokalite už roky,“ pripomína Gubková. „Iní záujemcovia o prenájom pozemku mestskú časť nikdy neoslovili. Z toho dôvodu bol návrh predložený na miestne zastupiteľstvo ako prípad hodný osobitného zreteľa.“

Z tohto dôvodu staromestskí poslanci návrh schválili na dobu neurčitú s trojmesačnou výpovednou lehotou. Gubková dopĺňa, že žiadateľ má predmetný pozemok zveľadiť, skultúrniť a realizovať  komunitné aktivity i podujatia pre Staromešťanov a Staromeštianky. Komunitná záhrada bude otvorená pre viacerých záujemcov aj pre širokú verejnosť, pričom prevádzkové náklady bude znášať Babie leto. Zároveň je v zmluve o prenájme zakotvené, že na pozemku nesmie Babie leto prevádzkovať žiadne komerčné aktivity.

Hovorkyňa starostu preto nepovažuje za problém, že za prenájom platí občianske združenie symbolické 1 euro mesačne. „O.z Babie leto prejavovalo záujem o dočasné skultivovanie pozemku už niekoľko rokov. V roku 2019 (resp. 2020) nechalo vypracovať štúdiu, za ktorou stála architektonická kancelária Endorfine. V rámci projektu oslovovali susedov, seniorov a na základe ich potrieb vypracovali návrh, ako vytvoriť priestor pre športové a oddychové aktivity v spojení s priestorom pre workshopy a podujatia,“ vysvetľuje.

Pôvodná štúdia počítala so vznikom troch častí – kontajneru s vybavenosťou v prednej časti, za nimi sa mala nachádzať variabilná centrálna časť a v zadnej časti pozemku mala vzniknúť oddychová časť. Od kontajnerov sa podľa hovorkyne na základe reakcií susedstva upustilo.

Každopádne, v lokalite sa budú organizovať verejnoprospešné aktivity. Občianske združenie Babie leto sa vo svojich aktivitách sústreďuje na pomoc významným osobnostiam slovenskej kultúry, vedy či športu, ktoré sa však v pokročilom veku ocitli v tiesnivej životnej situácii. Popri podpore týchto ľudí sa snaží aj o popularizáciu ich životných príbehov a obnovu spoločenskej pamäti. Dôraz na seniorov by mal platiť aj v tomto prípade.

Staré Mesto dodáva, že pridaná hodnota pre verejnosť je veľmi zreteľná. Úpravu financovalo výlučne občianske združenie. Navyše, ak by sa rozhodla mestská časť pozemok využiť inak, vďaka krátkej výpovednej lehote to môže spraviť naozaj rýchlo.

Čo by tam ale mohlo byť, zatiaľ samospráva nevie. „Aktuálne sa nachádzame vo fáze rozhodovania sa o finálnej funkcii pozemku. Pri rozhodovaní pritom budeme dbať na potreby všetkých obyvateliek a obyvateľov Starého Mesta. Mestská časť aktuálne pracuje na Programe hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja, z ktorého očakávame mimo iné jasné zadefinovanie toho, čo potrebujeme ďalej stavať a budovať,“ uzatvára Nora Gubková.

 

Pôvodná vízia komunitného priestoru. Zdroj: Babie leto OZ / Endorfine

 

Nenápadný pozemok v staromestskej štvrti Blumentál tak dostane dočasné využitie. Ide o vhodný spôsob pretvorenia priestoru, aký odporúčajú aj súčasní urbanisti – napokon, v mestách nezriedka absentujú miesta pre trávenie voľného času, šport a rekreáciu. Preto sú voľné plochy vzácne a ich ignorácia je zbytočným mrhaním.

Pripomína to aj nedávno vydaná publikácia Meanwhile City, ktorá hovorí o spôsoboch využitia dočasných intervencií v prospech vytvorenia lokálnej identity. Myslené sú predovšetkým rozličné jednoduché (na prvý pohľad) projekty na miestach, kde sa pripravuje rozsiahly development. Investori tak už vopred vedia zmeniť pohľad na územie, ktoré bolo predtým nezriedka vnímané negatívne. Zlepšiť prostredie vedia ale aj drobné komunity.

Treba mať každopádne na pamäti, že ide o dočasnú formu riešenia. V budúcnosti tu môžu existovať iné formy využitia – Staré Mesto zmieňuje škôlku alebo sociálne služby. Úplne stratená by nemusela byť ani vízia nájomného bývania, hoci zmysel to bude dávať asi až v čase, keď sa minú iné vhodné priestory a budú platiť iné normy. Rozsah pozemku tu totiž umožňuje umiestnenie len niekoľko málo byť, čo by bolo pomerne neefektívne (zvlášť v prípade nutnosti budovania parkovacích miest).

Ide o príklad aj pre iné prieluky. Ich vlastníci sa môžu obávať, že v prípade, že si verejnosť miesto obľúbi, bude brániť definitívnemu využitiu v podobe komerčného projektu. Pri dostatočne transparentnej komunikácii by to ale nemusel byť problém.

Čoskoro tak ožije doteraz neaktívne miesto. Jedného dňa sa snáď doplní ulica prostredníctvom nového domu a v prospech komunitných aktivít sa využijú iné verejné priestory, ktorých je v okolí vcelku dosť. Kým sa tak ale stane, bude mať priestor zmysel a náplň. V mestách to je jedna z najdôležitejších úloh.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.