Adrian Gubčo 19.01.2022 16:28

Mesto predstavilo zásahy na Hodžovom námestí

Hodžovo námestie je jedným z kľúčových námestí v centre Bratislavy. Okrem toho, že je dopravným uzlom, plní aj dôležitú spoločenskú funkciu vďaka prítomnosti Prezidentského paláca. Napriek tomu je jeho stav pomerne zlý a nezodpovedá významu priestoru. Hlavné mesto chce preto čoskoro zrealizovať menšie zásahy a v budúcnosti aj výhľadovo zorganizovať komplexnú architektonickú súťaž.

Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Priestor Hodžovho námestia sa začal formovať v 18. storočí v súvislosti s rozvojom mesta aj za hranicami vonkajšieho mestského opevnenia. Kľúčovou zmenou bola výstavba jedného z najvýznamnejších bratislavských záhradných palácov, Grassalkovichovho paláca, ktorý bol dokončený v roku 1760. V nasledujúcich desaťročiach sa okolo tohto pôvodne predmestského sídla vyformovala zástavba, od konca 19. storočia aj mestského charakteru. Význam územia posilňovala prítomnosť hlavnej električkovej trate z Hlavnej stanice do centra Bratislavy.

Okolie námestia však poškodila Druhá svetová vojna, ktorá priniesla zánik viacerých objektov. Prerazený bol nový prístup z Poštovej ulice a z námestia sa stala dôležitá dopravná križovatka. Najradikálnejšou zmenou však bolo vybudovanie nového prístupu od Mostu SNP. V súvislosti s výstavbou Staromestskej ulice tu bola zriadená mimoúrovňová križovatka s podchodom. Dokončené boli v roku 1981, kedy získalo námestie v podstate súčasnú tvár. Verejný priestor sa do veľkej miery zredukoval na malú plochu pred palácom, ktorej dominovala fontána Planéta mieru z roku 1982, doplnená o zeleň v mohutných kvetináčoch.

V takomto stave ostalo námestie prakticky doteraz. Priestor dnes pôsobí už zastaraným dojmom a nepomáha mu ani nízka úroveň údržby. Fontána bola opravená až v priebehu minulého roka, kvetináče však ostávali rovnako zarastené. Na pešej ploche pred palácom pôsobia ako bariéra a nijakým spôsobom ju nespríjemňujú. Podľa Magistrátu sa tu vyskytovali aj ďalšie problémy: dlažba je poškodená, betónové obruby kvetináčov sú vo veľmi zlom stave a rozpadávajú sa, zeleň v nich nemá vhodný priestor na kvalitný rast a korene poškodzujú dlažbové podložie, vyskytujú sa tam dokonca aj potkany. Najväčším problémom je však vlhkosť, ktorá preniká z kvetináčov do podchodu a poškodzuje ho.

Aj preto prišiel Magistrát Hlavného mesta SR Bratislavy v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) s návrhom menších a rýchlo realizovateľných zásahov, ktoré skvalitnia verejný priestor do momentu, kým nepríde ku komplexnému preriešeniu námestia. Tieto intervencie by mali prebehnúť už v jarných mesiacoch a platné by mali byť po dobu niekoľkých rokov. „Stav je neudržateľný a ďalšie pustnutie tohto vzácneho priestoru si už nemôžeme dovoliť,“ konštatuje na sociálnej sieti primátor Bratislavy Matúš Vallo.

Mesto tak odstráni betónové kvetináče nad podchodom, ktoré nahradí subtílnejšími, mobilnejšími a modernejšími kvetináčmi so stromami a trvalkami. Vysadiť sa majú okrasné stromy, vhodné do mestského prostredia. Magistrát zmieňuje javory, muchovníky, hraby, liesky turecké, jaseňovce a ambrovníky. Pribudnúť má nový mobiliár v podobe tridsiatich Pražských lavičiek a desiatich košov, opraví a doplní sa dlažba, a podľa všetkého dôjde k zazeleneniu ďalších ostrovčekov v rámci okolitých komunikácii. Návrh z dielne MIBu nadväzuje na pôvodnú koncepciu rozmiestnenia zelene. Priestranstvo však bude podľa mesta lepšie, bezpečnejšie, zlepšia sa väzby na Staré Mesto a lepšie sa otvorí priehľad na palác na fontánu.

Okrem týchto zásahov by sa niekedy v budúcnosti mala zorganizovať aj plnohodnotná architektonická súťaž. Kedy to má byť, Magistrát ani primátor nepriblížili. O možnosti budúcej súťaže však hovorí otvorene už od minulého leta. V najoptimistickejšom prípade sa takáto súťaž vyhlási v roku 2023, aj to je však možno príliš skoro.

 

Kochlíky sú do veľkej miery umiestnené na mieste pôvodných kvetináčov. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

 

Predstavené zásahy sú nenásilným a lacným spôsobom, ako rýchlo zlepšiť stav priestoru. Mnohí sa budú pýtať, prečo sa nespraví rovno súťaž a úpravy sa nerobia až potom ako definitívne. Pokiaľ však skutočne dochádza k poškodzovaniu podchodu, je aktuálne predstavené riešenie správne. Podchod je, koniec-koncov, v správe mesta. Náklady na jeho sanáciu tak idú z mestskej kasy, čo znamená, že odstránenie kvetináčov a menšie úpravy na povrchu môžu vo výsledku vyjsť lacnejšie, ako ďalšie tolerovanie poškodzovania podzemnej stavby a následné drahé opravy.

Predstavenému riešeniu na vizualizáciách každopádne chýba jeden dôležitý aspekt, ktorý nebol zmienený ani v tlačovom výstupe. Hodžovo námestie je dôležitou križovatkou aj pre cyklistov, ktorí sú konfrontovaní so zlou úrovňou infraštruktúry a priechodnosti územia. Už roky sa sľubuje, že čoskoro dôjde k náprave a podmienky pre cyklistov sa zlepšia. Či k ich realizácii príde spoločne s revitalizáciou, nie je upresnené. Z tónu príspevku aj vizuálov sa však zdá, že si opäť musí (nielen) cyklistická verejnosť počkať. Snáď to nebude pridlho - nie som si istý, či práve pri tomto je vhodné čakať, a určite nie na definitívnu úpravu.

Budúcnosť námestia tak vyzerá o čosi sľubnejšie, hoci stále ide len o kozmetiku. Ako som zmienil už v poslednom článku k téme, kľúčová je otázka riešenia dopravy. Hodžovo námestie je súčasťou významnej dopravnej osi cez centrum mesta, ktorá sa začína v podstate už niekde pri Račianskom mýte a cez Mýtnu, Námestie 1. mája, Hodžovo námestie a Staromestskú pokračuje do Petržalky. Hoci „staré centrum“ Bratislavy už nie je natoľko zaťažené ako v minulosti a ťažisko komerčného života sa presúva inde, aj naďalej sa tu pohybuje enormné množstvo automobilov.

Ak chce mesto teda urobiť z Hodžovho námestia skutočne reprezentatívne, krásne a k pobytu využívané priestranstvo, bude musieť hľadať spôsoby, ako utlmiť dopravu. Rekonštrukcia bude musieť byť výsledkom komplexnejšej stratégie, ktorá príde s konkrétnymi odporučeniami, ako zlepšiť pohyb v centre Bratislavy pri súčasnom utlmení nadmernej automobilovej dopravy. Skrášľovanie mesta nesmie ohroziť jeho funkčnosť.

Magistrát má nepochybne k dispozícii expertov, ktorí si to uvedomujú. Aj preto treba k možnosti súťaže a rekonštrukcie pristupovať otvorene. Premena Hodžovho námestia totiž patrí už k veľkým transformatívnym projektom, ktorých dosah pocíti celá Bratislava a do istej miery aj celý štát.

 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.