Lepší verejný priestor v rukách obyvateľov. Staré Mesto spúšťa hlasovanie o projektoch participatívneho rozpočtu
Rozvoj verejného priestoru nie je len o aktivitách samosprávy či investorov, ale aj samotných obyvateľov mesta. Vďaka záujmu o okolie môžu prispieť ku skvalitneniu prostredia a k jeho čiastočnému zveľadeniu. Ďalšiu možnosť prispieť ku zlepšeniu okolia teraz dáva mestská časť Staré Mesto – rozbieha totiž pilotný ročník hlasovania o projektoch participatívneho rozpočtu, ktoré prinesú lokálne úpravy verejných priestranstiev.
Zdroj: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto
Staré Mesto zahŕňa najstaršiu a najhustejšie zastavanú časť Bratislavy s najvyššími nárokmi na kvalitu verejného priestoru. Tá je daná nielen potrebou vysokej úrovne reprezentatívnosti, ale aj obmedzenými možnosťami mnohých obyvateľov pre trávenie voľného času. Tlak na zveľadenie existujúcich priestranstiev je preto vyšší. Samospráva sa na to snaží reagovať, v tomto roku sa však rozhodla vo väčšej miere počúvať priamo občanov.
Robiť to chce prostredníctvom participatívneho rozpočtu – teda finančného nástroja, o ktorého prerozdelení rozhodnú priamo obyvatelia aj návštevníci Starého Mesta. „Participatívny rozpočet je krásny nástroj priamej demokracie, kde široká verejnosť rozhoduje, na čo sa použije časť zdrojov mestskej časti,“ popisuje starosta Starého Mesta Matej Vagač. „Kvalitná participácia je pre nás dlhodobým záväzkom – chceme, aby sa obyvatelia podieľali na rozhodovaní o veciach, ktoré sa ich bezprostredne týkajú.“
Mestská časť na tento účel vyčlenila 100-tisíc eur. Občania teraz môžu hlasovať za konkrétne projekty, na ktorých realizáciu bude týchto 100-tisíc eur určených. Do hlasovania postúpilo 16 návrhov, zasadených do konkrétnych lokalít a zameraných na verejný priestor a životné prostredie.
Ako približuje Staré Mesto, sú medzi nimi napríklad projekty výsadby stromov a zelene, doplnenia mobiliáru, informačných historických tabúľ, či oživenie malých pobytových verejných priestorov. Všetky návrhy sú výsledkom aprílového zberu nápadov od samotných obyvateľov, ktoré následne prešli posúdením uskutočniteľnosti odbornými útvarmi miestneho úradu. Odhadovaný maximálny rozpočet na jeden projekt nepresahuje 20-tisíc eur.
Hlasovať sa dá do konca septembra na špeciálnej internetovej stránke. Každý hlasujúci si môže vybrať minimálne tri a maximálne päť projektov. Hlasy majú rozdielnu váhu: 60 percent tvoria hlasy obyvateľov s trvalým pobytom v Starom Meste, 15 percent hlasy ostatných a 25 percent výsledky verejného zvažovania. Hlasovať sa dá iba jedenkrát.
Mestská časť plánuje výsledky predstaviť v októbri a realizovať ich v priebehu roka 2026. Predpokladá, že takto posilní účasť verejnosti na demokratických procesoch, ale aj zvýši záujem obyvateľov o svoje okolie. „Pilotný ročník participatívneho rozpočtu je začiatkom cesty spájania odborného prístupu s preferenciami verejnosti a potrebami priamo v jednotlivých štvrtiach Starého Mesta,“ uzatvára Vagač.
Zdroj: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto
Už v čase predstavenia tohto nástroja Staré Mesto naznačilo, aký typ úprav si predstavuje. Išlo najmä o zeleň vo verejnom priestore, teda výsadbu kríkov či stromov, úpravu ostrovčekov, komunitné záhrady a pod., ďalej o nový mobiliár alebo parklety, inštalovanie rozličných herných a športových prvkov, a v neposlednom rade aj zadržiavanie vody v krajine. Verejnosť na to reagovala kladne, pričom svoje nápady priniesli občianske združenia, susedské komunity, architekti alebo bežní občania. V niektorých prípadoch išlo očividne o dlho rozvíjané myšlienky, ktoré takto získali šancu na realizáciu.
Mestská časť tak získala zásobník atraktívnych nápadov, na ktoré by mohla nadviazať aj nad rámec aktuálneho participatívneho rozpočtu. Neúspešné návrhy by sa mohli stať súčasťou riadneho rozpočtu na ďalší rok alebo roky. Išlo by o „nízko ležiace ovocie“, ktoré stačí len zozbierať a zrealizovať za vcelku dostupné peniaze.
Ak by k takémuto kroku naozaj pristúpilo, bolo by možné očakávať ešte väčší záujem o tento nástroj a možno aj kvalitnejšie a komplexnejšie úpravy. Napokon, bývajú to najmä obyvatelia, ktorí vedia najlepšie, aké sú problémy v bezprostrednom okolí ich bytov či domov a majú nápady, ako ich adresovať. Presne z tohto istého dôvodu využívajú podobné nástroje mnohé mestá vrátane slovenských.
V Bratislave už prebehli obdobné pokusy v minulosti, najmä v čase, keď bol primátorom Milan Ftáčnik. Participácii v takejto forme sa venujú aj niektoré mestské časti, napríklad Lamač alebo Vajnory, v minulosti zas Nové Mesto, Karlova Ves, Vrakuňa alebo Rusovce. Niektoré pokusy samosprávy očividne vyhodnotili ako neúspešné.
Aký bude osud staromestského participatívneho rozpočtu, je v tomto momente ešte predčasné hodnotiť. Faktom ale je, že ide o dobrú šancu pre aspoň drobné zmeny vo verejnom priestore. Kvalitné mesto netvoria len veľké projekty, ale aj bežné a drobné detaily. Realizácia drobných zásahov tak môže mať v konečnom dôsledku hlboký účinok a zvýšiť spokojnosť ľudí so svojim okolím.
Sledujte YIM.BA na Instagrame.
Sledujte YIM.BA na YouTube.

























