Adrian Gubčo 02.04.2025 10:06

Malé pokroky výstavnej mestskej časti. V Starom Meste veľa obnovených priestranstiev nepribudne

Mestská časť Staré Mesto je najreprezentatívnejšou a najnavštevovanejšou mestskou časťou v Bratislave. Mnohé verejné priestory napriek tomu zostávajú v zlom stave a prejavuje sa na nich obrovský investičný dlh. Samospráva sa postupne snaží tento stav zlepšovať. Tempo opráv je však mimoriadne pomalé, čo potvrdzuje aj skromný počet nových projektov na tento rok.

Zdroj: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Nino Belovič / YIM.BA

Prístup k verejnému priestoru v Bratislave je na nízkej úrovni. Napriek tomu prišli v poslednom desaťročí zlepšenia, ktoré sa začínajú prejavovať na podobe viacerých miest. Práve v Starom Meste sa pred rokom 2018 naštartovala séria masívnych rekonštrukcií, v rámci ktorých sa opravovali celé ulice. V roku 2019 bol založený Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý mal do rozvoja verejného priestoru priniesť novú kvalitu.

Od tej doby sa skutočne zvýšilo tempo revitalizácií viacerých plôch, hoci to bol predovšetkým Magistrát, ktorý kládol na túto tému dôraz. Mestské časti vo svojich rozpočtoch neboli schopné nájsť rozsiahlejšie prostriedky pre rozvojové projekty. Týka sa to aj Starého Mesta.

V priebehu minulého roka sa napríklad podieľalo na lokálnej úprave križovatky Slávičieho údolia s ulicou Na Hrebienku a vďaka eurofondom dokončilo obnovu Grassalkovichovej záhrady. Ďalej opravilo časť Žabotovej, kde však použilo na chodníku len obyčajný asfalt. Na najvýznamnejšiu mestskú lokalitu v Bratislave i na Slovensku je to málo.

Tento rok nevyzerá omnoho lepšie, napriek tomu sa niekoľko zásahov pripravuje. Najväčší z nich sa zrealizuje v tzv. Zóne Panenská, teda v priestore medzi ulicami Palisády, Svoradova, Staromestská, Suché Mýto a Hodžovo námestie. Cieľom mestskej časti je postupne zrevitalizovať všetky ulice a dať územiu kultivovanejší a príťažlivejší ráz. Zatiaľ sa však podarilo opraviť len časť Konventnej a Lýcejnej.

V priebehu tohto roka by mala nasledovať zvyšná časť Konventnej. „Mestská časť plánuje v revitalizácii Zóny Panenská pokračovať rekonštrukciou západnej časti Konventnej ulice,“ potvrdzuje Veronika Gubková, hovorkyňa starostu m. č. Staré Mesto. „Na túto rekonštrukciu budú určené financie z úverového rámca, ktorý schválilo miestne zastupiteľstvo na poslednom zasadnutí.“

Obnova bude vychádzať z Manuálu pre Panenskú, ktorý pripravil Ateliér Urban. Pribudnúť by tak mali kamenné chodníky a kvalitné povrchy, ktoré budú lepšie nadväzovať na existujúcu historizujúcu architektúru. Už zrealizované úpravy priniesli dramatické zlepšenie priestoru, ktorý dostal príťažlivejší ráz. Najočakávanejšie sú však zmeny priamo na Panenskej a inde.

Tie zatiaľ nemajú definitívny termín. „Mestská časť zároveň zvažuje najefektívnejšiu formu ďalšieho pokračovania v revitalizácii zóny - do úvahy prichádza rekonštrukcia Kozej ulice, alebo priamo časti Panenskej ulice,“ naznačuje Gubková. „Všetko závisí aj od rýchlosti stavebných konaní a dostupnosti finančného krytia. V tejto chvíli však vieme, že najbližšie práce v Zóne Panenská budú na pokračovaní Konventnej.“

Mestská časť v priebehu minulého roka tvrdila, že pre samotnú Panenskú hľadá zdroj externého financovania, napríklad z eurofondov. Nanešťastie, tieto zdroje sa zatiaľ získať nepodarilo. „V tejto chvíli nemáme na žiadne z úprav v Zóne Panenská naviazané externé financovanie, aktívne sa však uchádzame o dotácie hneď v niekoľkých podprogramoch,“ priznáva hovorkyňa.

Samospráve sa darí získavať peniaze skôr na iné účely. „Primárne sa však rozprávame o výzvach zameraných na znižovanie energetickej náročnosti budov, čo prirodzene tematicky zapadá skôr do obnovovania školskej infraštruktúry,“ upozorňuje N. Gubková. Obnovy škôl patria k tradičným témam bratislavských samospráv, keďže aj v tomto smere čelí mesto obrovskému investičnému dlhu a dosiaľ len obmedzeným možnostiam zisku peňazí z európskych zdrojov.

Okrem západnej časti Konventnej sú na tento rok naplánované ešte menšie zásahy. Určité intervencie už prebehli na Grösslingovej, kde boli umiestnené kvetináče a diskutuje sa o dopravnom ukľudnení. Na Jakubovom námestí má vzniknúť detské ihrisko, revitalizovať sa má parčík na Záhrebskej a opraviť sa má nádvorie Pisztoryho paláca. Tieto projekty sú súčasťou vyššie zmieneného úverového rámca. Okrem nich je v rozpočte ešte úprava hornej časti Šulekovej, spojená so sanáciou svahu, a príprava obnovy Sasinkovej či Strážnickej.

Samostatnou témou je obnova Hlbokej cesty a Schillerových schodov. Mestská časť usporiadala súťaž, v ktorej sa presadil krajinný architekt Eugen Guldan. Úprava príťažlivého verejného priestoru, spojená s modernizáciou inžinierskych sietí, by sa mala začať už onedlho, dokončená bude do konca roka.

Obnova Hlbokej cesty bude asi najvýraznejším tohtoročným zásahom v gescii mestskej časti. Zdroj: Bratislava - mestská časť Staré Mesto / Guldan Architects

V Starom Meste sú okrem týchto lokalít ešte viaceré kritické miesta, ktoré si špeciálne zasluhujú úpravu. Niektoré z nich samospráva skutočne plánuje zveľadiť, iné na rekonštrukciu zatiaľ čakajú. Príkladom prvého prístupu je priestor severne od hlavného vstupu do Slovenskej národnej galérie, teda plochy, kde sa nachádza ruina starých garáží. Samospráva tvrdí, že ju chce zachovať a využiť.

K úpravám má podľa rozpočtu dôjsť už tento rok. „Pre mestskú časť, ako bolo aj v minulosti komunikované, je daný verejný priestor dôležitým územím s potenciálom rozvoja na strategickej osi nábrežie – Hviezdoslavovo námestie,“ hovorí Gubková. Tento rok by mala prebehnúť sanácia objektu garáží. „Cieľom je zastabilizovanie objektu pre následné vytvorenie príjemného miesta, ktoré bude v prípade potreby slúžiť aj na konanie kultúrnych aktivít,“ popisuje mestská časť.

Platí to aj napriek dianiu v SNG, ktorá smeruje k úpadku a množstvo kvalifikovaných odborných zamestnancov odtiaľ odišlo. „Dianie okolo inštitucionálnych zmien v prípade jedného zo susediacich stakeholderov registrujeme, rovnako ako skutočnosť, že sa námestie stalo priestranstvom, kde sa vyjadruje postoj k tomuto dianiu demokratickými cestami. Autentické osvojenie si tohto verejného priestoru prostredníctvom zdola organizovaných aktivít občianskej spoločnosti vítame,“ diplomaticky hodnotí Gubková.

Druhým kritickým priestorom je Žižkova ulica v priestore medzi projektami Zuckermandel a Vydrica. V rámci oboch developmentov vznikli upravené priestranstvá s vydláždenými chodníkmi i cestami. Spája ich však zdevastovaná Žižkova, ktorá devalvuje inak relatívne peknú lokalitu so zachovanými zvyškami historickej zástavby Podhradia.

Na Žižkovej sa tento rok mechanizmy objavia, nebude to ale v súvislosti s týmto úsekom. „V rámci miestnej komunikácie na Žižkovej ulici po zrealizovanej sanácii havarijného stavu vodovodného vedenia firmou BVS je v pláne rekonštruovať úsek od NAGLS po CAMPUS v termíne od septembra 2025. Presný termín začiatku bude upresnený v priebehu leta spoločnosťou BVS,“ opisuje Veronika Gubková. Hovorkyňa však hasí nadšenie. „Uvedený úsek medzi Vydricou a Zuckermandlom nie je zahrnutý do rekonštrukcie MK a nie je zatiaľ zaradený do plánu opráv mestskej časti.“ Ide totiž o západnú časť ulice, nie východnú.

Zmeny v Starom Meste realizuje aj Magistrát. Začala sa napríklad úprava okolia Dunajskej a Ul. 29. augusta. Zdroj: Bratislava - Hlavné mesto SR

Centrálna časť metropoly sa tak zlepší, ale len v obmedzenej miere oproti skutočnej potrebe. Niekoľko projektov pridá aj Magistrát – najmä by sa mala začať dlhoočakávaná rekonštrukcia Námestia SNP a už sa rozbehli úpravy v okolí Dunajskej či Ul. 29. augusta – stále je to však málo. Verejný priestor v Bratislave je ako celok v biednom stave a výrazne negatívne sa podieľa na celkovom výraze aj funkčnosti mesta.

Staré Mesto sa usiluje podporiť vzťah verejnosti k prostrediu špecifickým nástrojom – participatívnym rozpočtom. Návrhy projektov, ktoré majú potenciál zlepšiť verejný priestor a životné prostredie, môžu obyvatelia i mimovládne organizácie pôsobiace na území mestskej časti podávať do 30. apríla. Na ich realizáciu je alokovaných 100-tisíceur. „Participatívny rozpočet je podľa mňa perfektný nástroj demokratizácie riadenia a rozhodovania o budúcnosti a podobe našej mestskej časti,“ myslí si starosta Starého Mesta Matej Vagač.

Obyvatelia by sa mali zamerať predovšetkým na projekty v oblasti verejného priestoru a životného prostredia. Patriť sem môžu projekty výsadby zelene, doplnenia mobiliáru či hracích a športových prvkov a dobudovania prvkov na zadržiavanie vody a podporu biodiverzity. Návrh musí mať verejnoprospešný charakter, byť realizovateľný v rámci jedného kalendárneho roka a týkať sa územia Starého Mesta. Maximálna výška podpory jedného projektu je 20-tisíc eur.

Ide o sympatickú iniciatívu, hoci alokovaný objem peňazí nie je veľký. Teoreticky môže prispieť k ďalším úpravám, hoci len drobným, v niektorých častiach Starého Mesta. Stáť za nimi budú samotní obyvatelia, čo zvyšuje šancu, že sa následne budú o daný priestor sami starať a udržiavať ho.

Je však nepochybné, že samospráva potrebuje väčšie prostriedky, aby dokázala prostredie zmeniť výraznejšie. Investičný dlh pre celú Bratislavu sa odhaduje v stovkách miliónov eur. Na Staré Mesto z toho pripadá výrazná suma, keďže práve tu sú najvyššie nároky na kvalitu a úroveň úprav. Súčasným tempom bude tento dlh „dohnaný“ za mnoho desaťročí.

Pozrite si obnovu verejných priestranstiev vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.