Adrian Gubčo 14.06.2023 14:22

Z peknej veže ohava. Danubius One odhaľuje fasádu

Projekt Jégého Alej V od developera FINEP mal byť do veľkej miery zakončením investičných aktivít tejto českej firmy vo významnom mestskom bloku neďaleko Trnavského mýta. Postupne tu vyrástlo niekoľko etáp bytoviek, pričom všetky sú po architektonickej aj urbanistickej stránke omylom. Ukazuje sa, že inak tomu nebude ani v prípade piatej etapy.

Autor: Nino Belovič / YIM.BA

Štvrť priemerných veží

FINEP je v tejto časti Bratislavy aktívny už od prvej dekády tohto storočia. V roku 2009 dokončil prvé dve etapy projektu Jégého Alej v podobe mohutnej dvojice bytoviek s 506 bytmi. Domy vytvorili západnú stranu rovnomennej ulice, na prízemí obsahujú drobnú občiansku vybavenosť a zo západnej strany priniesli rezidentom drobný pobytový priestor pre rezidentov. Inak však ide o skutočné monštrum – zvlášť v porovnaní so zástavbou bytových domov na Jégého.

Tretia a štvrtá etapa lokalite mnoho nepriniesli. Jégého Alej III bola dokončená v roku 2013 a obsahuje 213 bytov. Vytvára akýsi vnútroblok, v ktorom investor umiestnil malý parčík. Okrem toho však obsahuje aj zbytočný výškový akcent, ktorý zasunutý dovnútra mestského bloku nemá zmysel. Ešte menší má štvrtá etapa v podobe 20-podlažnej veže so 194 jednotkami, dokončená v roku 2016.

Hoci sa zdalo, že tým sa aktivity developera v štvrti prerušia, FINEPu sa podarilo získať pozemky pre pripravovaný zámer Century Residence od rakúskej spoločnosti Immofinanz. Projekt už mal k dispozícii územné rozhodnutie, preto nový majiteľ nerobil žiadne zásadné úpravy. Zámer z predkrízového obdobia (spred jesene 2008) odráža dobu vzniku – ide o mimoriadne masívnu sériu budov, pričom jedna z veží bude po dokončení najvyššou v Bratislave.

FINEPu to zásadne neprekážalo, predsa len sa však pokúsil o (v rámci značne obmedzených možností) skvalitnenie projektu. Architektúrou poveril oceňovanú českú kanceláriu A69 – Architekti, ktorá sa ďalej spojila s ateliérmi GutGut alebo Marko&Placemakers v snahe o vytvorenie atraktívnych exteriérových priestranstiev. Výstavba prvej etapy začala v roku 2020.

Prvá časť projektu pozostáva z dvojice osempodlažných domov (A, B), ktoré uzatvárajú akýsi blok medzi Jégého Alejou IV a budovou niekdajšej Cvernovky (alebo Danubiusky). Vzniklo tu 184 bytov a apartmánov, parkovanie je riešené pod vnútroblokovým priestorom. Nejde však o klasickú podzemnú garáž, keďže vnútroblok je vyvýšený. Strecha parkovacieho domu dostala jednoduchú parkovú úpravu.

Okrem toho je súčasťou prvej etapy aj výšková budova Danubius One. Veža má 26 podlaží a obsahuje 118 rezidencií. Finálnu výšku dosiahla už v priebehu minulého leta, následne bola dlhšiu dobu zahalená v lešení. Stavebník ho začal snímať až v posledných týždňoch. Danubius One sa začína odhaľovať vo svojej finálnej podobe.

Nemožno povedať, že by to bolo dôvodom pre radosť. Developer totiž pristúpil k zmene dizajnu veže – dôvodom mali byť výpadky materiálov či nedostupnosť zamestnancov. S architektmi sa tak FINEP dohodol na vytvorení „minimalisticky čistej“ fasády. To má zároveň lepšie zodpovedať konceptu celého projektu. Jediným prvkom, ktorý vežu ozvláštňuje, je asymetrické rozmiestnenie okien, na atraktivite jej však nepridáva.

Aktuálne najvyššia budova v mestskom bloku tak pôsobí banálne a nudne. Hoci developer hovorí, že Danubius One takto lepšie nadväzuje na koncept projektu, domy A a B sú ešte zrealizované podľa pôvodnej vízie, teda s využitím pásov keramického obkladu, čo zjemňuje ich výraz. Nanešťastie, Danubius One nie je posledným domom, ktorý bude do výšky čnieť svojou priemernosťou.

 

Jednotlivé časti Jégého Alejí obsahujú len skromné priestory pre pobyt či zeleň. Autor: Nino Belovič / YIM.BA

 

Bude to ešte horšie?

Developer sa pripravuje na výstavbu druhej etapy, ktorá bude pozostávať z dvoch častí. Výraznejšou z nich bude vznik veže Danubius Two, výškovej dominanty projektu. S 34 podlažiami a 118 metrami pôjde o jednu z najvyšších rezidenčných budov v Bratislave a najvyššia mimo bratislavský downtown. Obsahovať by mala približne 158 bytov a 24 apartmánov.

FINEP už pre YIM.BA potvrdil, že finálna podoba bude nadväzovať na prvú etapu. Očakávať možno zmenu farebného odtieňa omietky, bohatší architektonický výraz za použitia keramického obkladu ale očakávať nemožno. „Spolu vytvoria fungujúcu dvojicu,“ sľubuje investor, hovoriac o kombinácii dvoch nových výškových budov. Začína byť zrejmé, že táto dvojica nebude patriť k pozitívnym doplnkom bratislavskej panorámy.

Úroveň projektu môže ako tak vylepšiť rekonštrukcia budovy niekdajšej Cvernovky, známej ako Danubiuska. Továreň s charakteristickým vzhľadom hradu je národnou kultúrnou pamiatkou, jej obnova a nadstavba tak budú prísne sledované pamiatkarmi. Po prestavbe tu vznikne polyfunkčný dom Danubius Lofts, ktorého súčasťou bude 66 apartmánov a 7 mezonetových bytov v nadstavbe nad historickým objektom. Obsahovať má aj drobnú občiansku vybavenosť, ktorá sa pridá k niekoľkým priestorom v parteri oboch veží.

Celý development má previazať kvalitný verejný priestor, z ktorého bola zatiaľ zrealizovaná len malá časť. Do budúcna by tu mala byť umiestnená akási plaza, teda námestie pred Danubiuskou, doplnená o peší bulvár. Čo z toho sa podarí naplniť, je otázne. Aké-také pozitívum je použitie dvoch farebných typov dlažby, ktoré vytvárajú akýsi povrchový raster. Ten mal byť pôvodne charakteristický aj pre architektúru domov.

Druhá etapa Jégého Aleje V tak vyvoláva obavy. V súčasnosti developer čaká na vydanie stavebného povolenia. Ide už o pomerne dlhú dobu, čo vyvoláva viaceré otázky. Starosta mestskej časti Ružinov Martin Chren sa netají tým, že sa mu projekt nepozdáva. Skôr či neskôr však bude musieť stavebné povolenie podpísať. V tomto momente možno za najskorší termín dokončenia považovať rok 2026.

 

Nová veža pravdepodobne bude vyzerať omnoho menej elegantne. Zdroj: A69 - Architekti

 

Dalo sa to inak

Transformácia mestského bloku medzi Miletičovou, Záhradníckou, Jégého a Trnavskou cestou je vo všeobecnosti smutným príkladom toho, ako vyzerá maximalizácia snahy o vyťaženie z priestoru bez snahy o akúkoľvek urbanistickú logiku a kvalitu. Ide pritom o vynikajúco položené územie, ktoré mohlo byť extrémne atraktívnym rozšírením kompaktnej zástavby v blízkosti centra Bratislavy.

Cieľom developera je logicky vykázať čo najväčší zisk, čo je v poriadku. Prostriedkom k tomu je zvýšenie počtu bytov, čo FINEP realizoval cez výstavbu výškových budov. Veľké počty nových bytov však možno dosiahnuť aj pri menších mierkach a vyššej hustote. Koniec-koncov, najhustejšie obývané štvrte v Európe nie sú zóny veží, ale kompaktné centrálne štvrte Paríža či Barcelony, kde domy štandardne nepresahujú výšku siedmich nadzemných podlaží. V prípade Bratislavy normy neumožňujú zhodné riešenie, nebránia však ani vzniku mestotvornejšej zástavby.

Presne taká mala byť aj tu. Namiesto súčasných veží mohli vzniknúť logicky usporiadané bloky domov s vlastnými zelenými vnútroblokmi. Smerom do hlavných ulíc a na nárožiach domov by sa umiestňovali služby a vybavenosť, inde by mohli byť ďalšie byty. Parkovanie by sa umiestňovalo pod zem. Výška zástavby by mohla gradovať od Záhradníckej smerom k Trnavskej ceste, čo by bolo vhodné aj zo svetlotechnického hľadiska. Vhodný by bol aj aký-taký akcent. 

Jadrom územia by mala byť zrekonštruovaná Danubiuska, ktorá by niesla vznešenejšiu funkciu, ako len bývanie a drobná vybavenosť. Jej unikátna architektúra ju predurčuje k tomu, aby išlo o jednu z ikon nielen tejto časti mesta, ale aj celej Bratislavy. K tomu patrí aj adekvátna náplň, napríklad vo forme kultúry. 

Tieto úvahy sú však už dnes absolútne zbytočné. Developer postupoval očividne náhodilo, bez ucelenej a vopred nastavenej urbanistickej stratégie. Ak náhodou aj nejakú mal, jej autor určite nepatril ku kvalitným renomovaným tvorcom. Jednotlivé etapy Jégého Alejí patria k najvýznamnejším zahodeným šanciam v Bratislave.

Pozitívom ostáva, že iní developeri chcú aspoň v menšom ukázať, že sa to dalo aj inak. Popri obludách v podobe existujúcich etáp Jégého Aleje však ostanú takéto pozitívne zásahy možno prehliadané.

 

Fotografie z 8.6.2023. Pozrite si výstavbu Jégého Aleje V vo fotoalbumoch. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.