Adrian Gubčo 31.05.2019 09:55

Budúcnosť Cvernovky na Trnavskej ceste sa odhaľuje

Budúcnosť výraznej industriálnej pamiatky, Cvernovky na Trnavskej ceste, je známa. V priebehu včerajšej prezentácie jej pripravovanú podobu odhalil architekt Peter Topinka z kancelárie Beňuška Topinka Architekti. Developerom projektu je FINEP.

Zdroj: Beňuška Topinka Architekti

Mohutný objekt niekdajšej Cvernovky, ktorú verejnosť pozná aj pod označením Danubiuska alebo „Ružový hrad“, patrí k dominantám blízkeho okolia Trnavského mýta, hoci stavba postupne zaniká medzi novšou zástavbou, ktorá v okolí vyrástla – najmä v podobe štyroch etáp Jégého Aleje od FINEPu. Narozdiel od iných bratislavských industriálnych stavieb, táto Cvernovka až donedávna vynikala svojou zachovanosťou.

To sa zmenilo v roku 2011, kedy objekt vyhorel počas festivalu Uprising. Odvtedy bol uzatvorený a nevyužitý a postupne začal chátrať. Napriek tomu rozhodne nebol ohrozený, čo je dané mimoriadne vysokou kvalitou dobových konštrukcií, založených na využití tzv. Hannebiqueovej sústave, t.j. tuhým spojením dosky so železobetónovými trámami, čím vzniká jednoliata stropná konštrukcia a časť dosky staticky spolupôsobí s trámom v priereze T (viac tu).

Výsledkom bolo konštrukčné zjednodušenie a otvorenie vnútorného priestoru, čo sa architekti pri novom využití Cvernovky rozhodli zužitkovať. Daná dispozícia totiž umožňuje efektívne rozčleniť priestor, hoci za cenu straty jeho vzdušnosti. Dochádza totiž k radikálnej zmene funkcie a z budovy sa po novom stane polyfunkčný bytový dom.

Podľa návrhu by malo v dnes štvorpodlažnom objekte, ktorý dostane aj dvojpodlažnú nadstavbu, pribudnúť 9 bytov (v nadstavbe) a 67 apartmánov, ako apartmány budú pravdepodobne slúžiť aj charakteristické vežičky budovy. Komerčné priestory vzniknú na prízemí, ktorých súčasťou bude kaviareň alebo reštaurácia, fitnesscentrum a podľa návrhu spolupracujúcich architektov, pražskej kancelárie A69, aj rodičovské centrum. Architekti zachovajú stredové átrium, presvetlené denným svetlom. Objekt bude mať vlastnú podzemnú garáž. 

Treba zároveň povedať, že budova príde v súlade s nariadením pamiatkarov o svoju charakteristickú farebnosť. Cvernovka tak už nebude "Ružovým hradom". Objekt je však Národnou kutúrnou pamiatkou, čo vytvára väčší tlak na nutnosť dodržiavania pravidiel pamiatkovej ochrany. 

 

Návrh vnútorného átria. Zdroj: Beňuška Topinka Architekti

 

Daný návrh je v súlade so zamýšľanou transformáciou priľahlej lokality, kde FINEP využil existujúce územné rozhodnutie ešte z predkrízového obdobia (a pre iného developera), umožňujúceho výstavbu masívnych objemov, hoci sa odvtedy situácia v okolí v podobe záťaže väčším počtom obyvateľov aj dopravy výrazne zmenila. Každopádne, pozemok, ktorého je Cvernovka súčasťou, sa zmení na aktívnu mestskú zónu.

Zatiaľ bola bližšie prezentovaná len prvá etapa developmentu, v rámci ktorej vzniknú tri bytové domy a parkovací dom. Počet rezidenčných jednotiek je 309, najvyššia budova dosiahne výšku takmer 83 metrov. S jej výnimkou má zvyšná zástavba asociovať klasické mestské bloky, hoci len veľmi jemne.

V druhej etape pribudne okrem opravenej Cvernovky aj druhá výšková budova, ktorá však bude s výškou 118 metrov dominantou nielen tohto projektu, ale aj celého priľahlého územia. V blízkosti Trnavského mýta tak začne vznikať ďalší bratislavský cluster (oblasť s vyššou koncentráciou výškových budov).

Z tohto projektu sa tak stáva jeden z najvýraznejších zámerov v Bratislave, aj s prihliadnutím na „megaprojekty“ v downtowne. Architekti zodpovední za nové vstupy, spomínaná kancelária A69, sa museli popasovať s neľahkou úlohou v podobe existujúceho ÚR, čo obmedzovalo kreatívne možnosti. Napriek tomu sa v tejto veľmi zložitej situácii podarilo navrhnúť vcelku dobre pôsobiaci projekt, minimálne po vizuálnej stránke. Škodou je, že sa nepodarilo presadiť koncept verejných priestranstiev od kancelárie LABAK. Súčasťou exteriérových plôch bude aspoň akási piazzeta a parčík s detským ihriskom.

Projekt ako taký teraz čaká na udelenie stavebného povolenia, presné dátumy realizácie ešte nie sú známe. Cvernovky sa však týka až druhá etapa projektu, rekonštrukcia by sa tak mala spustiť neskôr ako v prípade ostatných častí developmentu. 

 

Zasadenie Cvernovky do priestoru. Zdroj: Jakub Hrubý

 

Čo sa týka samotného objektu Cvernovky, vysoká záťaž na okolie s jednostrannou orientáciou na bývanie by sa mohla odraziť v rôznorodejšom využití budovy. Developer si je však pravdepodobne veľmi dobre vedomý faktu, že bývanie v skutočných loftoch – premenených priemyselných priestoroch – v Bratislave prakticky neexistuje (s pár drobnými výnimkami). Už teraz tak môže rátať s úspešnosťou tejto prestavby.

Verejnosť z toho s ohľadom na rozsah developmentu nebude mať až tak veľa. Výhodou je spriechodnenie územia, občianska vybavenosť bude mať skôr obmedzený rozsah. Podľa urbanistického konceptu by sa mal starší dom, súčasť pôvodného areálu, premeniť na infocentrum Cvernovky.

Bolo by skvelé, keby sa FINEP, developer v Bratislave s veľmi pošramotenou povesťou vďaka zásahom ako je Jégého Alej s nízkou architektonickou úrovňou alebo meškajúcim vežiakom Première, ktorý sa úspešne mení na najviac nenávidenú novostavbu v Hlavnom meste (a to je už čo povedať), pokúsil pri Cvernovke o zlepšenie imidžu. Inšpiráciou by mohla byť firma Ise, s.r.o., s vynikajúcou rekonštrukciou Mlynice, ktorá bola navrhnutá na ocenenie Mies van der Rohe Award, čo je jedno z najvyšších ocenení v európskej architektúre. Jej architekti z kancelárie GutGut sú experti na obnovu industriálnych priestorov.

Cvernovka bohužiaľ na takúto métu vysoko pravdepodobne mať nebude. Pozitívom aspoň ostáva, že získa novú náplň, čo je niečo, čoho sa mnoho bratislavských industriálnych komplexov nedočkalo. 

Sledujte YIM.BA na Instagrame.

Sledujte YIM.BA na YouTube.